Zabudli sme na možnosti


VŠIMLI SME SI

Zabudli sme na možnosti

(ib)

Železná opona už dávno padla a s pribúdajúcimi rokmi od tejto udalosti akoby sme prestávali vnímať možnosti, v ktoré sme pred jej pádom dúfali. Veď voľne cestovať predsa nebol jediný cieľ státisícov občanov na našich námestiach. Najmä politika súdržnosti podporuje regióny a mestá z rôznych členských štátov EÚ, aby spoločne pracovali a učili sa od seba navzájom prostredníctvom spoločných programov, projektov a sietí.

 Možno je to trochu nezrozumiteľná veta, ale charakterizuje to, na čo sme, zdá sa, zabudli a venujeme sa len nepretržitým šarvátkam na našom vlastnom pieskovisku. To však na rozvoj Slovenska nestačí. Tak si teda opäť pripomeňme to najpodstatnejšie – hlavným cieľom cezhraničnej spolupráce je znížiť negatívny dosah hraníc ako administratívnych, právnych a fyzických prekážok, riešiť spoločné problémy a využívať nevyužitý potenciál. Naozaj len ako zblúdené lastovičky vidíme po prihraničnom Slovensku sem-tam prežívajúce malé či stredné podniky, cezhraničné kultúrne výmeny sú skôr sviatočnou udalosťou ako pravidlom a cezhraničný obchod sa opäť vrátil do svojich starých koľají – do podoby neraz aj nie legálnej nákupnej turistiky. Kedy ste naposledy počuli, či čítali informácie o spoločnom využívaní prírodných zdrojov na oboch stranách hraníc? Podpora prepojeniam medzi mestami a obcami, ležiacimi na bývalej deliacej línii, je tiež veľmi vzácna. Na východe sme postavili diaľnicu nikam, pretože na maďarskej strane je ešte stále a zrejme dlho bude pole poorané, na západe riešime projekt mosta v Záhorskej Vsi, ktorý síce chceme, ale nadšení nie sú ani obyvatelia rakúskeho Angernu, ani tí naši. Ak by sme to mali povedať kupeckým slovníkom, v eurofondoch určených pre cezhraničnú spoluprácu ležia miliardy. Nateraz dokonca spia. A my ich prekladáme z jedného plánovacieho obdobia do druhého. Len dokedy...?