Zabudnite na hľadanie a podporu talentov


ďurindaPočetné spevácke súťaže sa menia na šaľbu a manipuláciu s divákmi

Zabudnite na hľadanie a podporu talentov

Alexander GOCZ – Foto: autor

Začalo sa to pomerne optimisticky. Verejnoprávna televízia pod vedením ambiciózneho Richarda Rybníčka s patričnou slávou odštartovala v roku 2005 licencovaný formát – talentovú súťaž pre mladých spevákov Superstar. Na slovenské pomery vypuklo celkom slušné nadšenie, ba miestami až hystéria. No ruku na srdce. Kto si už dnes spomenie na mená ako Katka Koščová, Martina  Schindlerová či Tomáš Bezdeda? Len prvá z menovaných sa popri materských povinnostiach venuje koncepčne spevu a hudbe, pričom vo svojom žánri zľahka ovplyvnenom baladou, šansónom či folkom je dobrá, aj keď ju rádiá v podstate ignorujú.

Lákavého sústa s názvom Superstar sa potom zmocnila úspešná komerčná televízia. Medzitým sa Tomáš Bezdeda stal známy najmä ako partner vychytenej moderátorky a na jeho koncert v Banskej Bystrici núkali zúfalí usporiadatelia dva lístky za cenu jedného. Aj ambiciózna Martina Šindlerová, pardon, Schindlerová, bola viac známa privátnym životom prepieranom v bulvári ako speváckymi výkonmi.

SNY A SKUTOČNOSŤ

Pôvodná myšlienka bola v podstate azda celkom ušľachtilá. Objaviť mladé spevácke talenty a obohatiť tak slovenskú hudobnú scénu, ktorá sa bežnému poslucháčovi, zvyknutému na produkciu verejnoprávneho rádia, zdala tak trochu zatuchnutá. Komerčné rádiá pre  zmenu našu produkciu takmer úplne ignorovali. Náhle tu bola spevácka súťaž a došlo k efektu, aký sa objavil neskôr po prvých sériách tanečných šou. Hlasoví pedagógovia mali náhle plné triedy žiakov, podobne ako neskôr tanečné štúdiá. Médiá skrátka dokážu vyprovokovať aj pomerne nedvižnú mladú generáciu, odchovanú sedením za počítačovou klávesnicou. Čo bolo však najdôležitejšie, sypali sa peniažky. Reklamné bloky, v komerčných médiách na rozdiel od verejnoprávnej televízie nijako neobmedzované, neustále narastali. Ľudia zúrivo diskutovali, posielali SMS správy a  mobilní operátori si šúchali dlane. Lenže slovenský hudobný rybník sa ukázal k novým hlasom neprajný. Jednoducho, starý vzorec skladajúci sa z koncertov od garáží cez malé kluby až po väčšie podujatia, a to všetko v horizonte niekoľkých rokov driny, skúšok, omylov a úspechov, sa ukázal jediný platný.   

ČO S TÝMI HLASMI

Napokon si milovníci hudby plní očakávania užili skôr mimohudobné atrakcie. Obnažovanie sa na verejnosti, alkoholové excesy a občas s tým spojené automobilové nehody. Samozrejmosťou boli výmeny partnerov a bulvár mal o čom písať. Len renesancia populárnej hudby sa akosi nekonala. Nové tváre, ktoré sa na hudobnej scéne objavili a voľačo nové a kvalitné aj priniesli, sa podobným šou celkom rozumne vyhli širokým oblúkom. Vo vzduchu ostala visieť otázka, čo s mladými ľuďmi, ktorých ambície umelo nafúkla televízna a bulvárna mašinéria, aby ich potom s bohorovnou ľahostajnosťou vymenila za nový „spevácky tovar“. Samozrejme, že ešte predtým ich zamotala do právnických kľučiek zmlúv, ktoré z nich urobili bábky viac či menej snaživo skackajúce po autogramiádach a rôznych komerčných akciách, bez možnosti hneď zahorúca skúsiť ísť vlastnou cestou. Tí skutočne najhúževnatejší napokon skončili aspoň ako vítané posily rôznych muzikálov, ktoré im dávajú aspoň akú-takú šancu živiť sa tenkým speváckym chlebíčkom.

VYČERPANÝ MODEL

Pôvodná idea oslíka Superstar, z ktorého po potrasení padajú peniaze, sa napokon vyčerpala. Manažéri dali hlavy dokopy a objavili Ameriku. Väčší trh je výnosnejší, Slováci počúvajú českú hudbu a Česi občas slovenskú, tak prečo nespojiť obe krajiny. Vznikli čudesné súťaže typu Česko Slovensko má talent (áno, aj tam sa okrem tanca či žonglovania spievalo), a samozrejme Hlas Česko Slovenska. To, že na viacerých internetových adresách som našiel tvar „Československo“ ma už takmer neudivuje. Jednoducho som zistil, že ani fanatický milovník televíznej obrazovky mi nevie vymenovať okrem mladučkej dievčiny s rýdzo slovenským menom Celeste Buckingham žiadny objav, ktoré tieto kvázi spevácke súťaže priniesli.

K tomuto ošiaľu sa teraz pridružil zasa licenčný formát X Factor. A tu sa začína realizačný štáb naplno odkopávať. Jeden z kompetentných to povedal takmer na plné ústa. Nie je najdôležitejší spev, ale príbeh daného speváka či speváčky. Tragická rodinná udalosť, týranie, zdravotné postihnutie či najnovšie priznanie sa mladej dámy, že bola znásilnená. Tu sa už vôbec nedá hovoriť o podpore talentov, o hľadaní nových speváckych či muzikantských nádejí. Tu ide iba o cynický, vypočítavý kšeft s emóciami, ktoré sa bystro prepočítavajú na peniaze za reklamný čas.



Pridaj komentár