Zbierame plody nedôslednej obhajoby národnoštátnych záujmov


jadrová elektráreň štvorecVýška dodatočného príspevku na odstávku jadrových zariadení je zatiaľ neistá

Oto BALOGH – Foto: archív SNN

Rokovania o našom vstupe do EÚ sú už minulosťou, ale plody laxného prístupu vtedajšej politickej garnitúry žneme v oblasti energetiky aj v týchto dňoch. Koncom decembra 2012 rozpočtový výbor Európskeho parlamentu (EP) hlasoval o rozdelení dodatočného príspevku EÚ na odstávku jadrových zariadení v Litve, Bulharsku a na Slovensku. Podľa schváleného návrhu by Slovensko malo z vyše 550-miliónového príspevku dostať len necelých 21 percent.

Odstávka jadrových zariadení je spojená s nákladmi, ktoré idú do stoviek miliónov eur. Na základe odborných stanovísk a po zohľadnení vyššie uvádzaných vysokých nákladov Európska komisia rozhodla o poskytnutí 550 mil. eur, ktoré budú súčasťou rozpočtového rámca Únie na roky 2014 – 2020. Návrh musí prejsť všetkými výbormi EP. Vo výbore EP pre rozpočet pri hlasovaní o výške príspevku na vyraďovanie jadrových zariadení a o jeho delení medzi Bulharsko, Litvu a Slovensko tesnou väčšinou hlasov, najmä vďaka poslancom z EPP (Európska ľudová strana), prešiel návrh, aby Slovensko z celkového príspevku na tento cieľ v objeme 552 mil. 947 tis. eur dostalo 20,8 percenta, čo predstavuje 115 129 mil. eur. Proti takémuto deleniu hlasoval zo slovenských europoslancov J. Paška, za hlasoval P. Šťastný. Na hlasovaní nebol zo zdravotných dôvodov prítomný S. Kozlík.

O ČO NÁM IDEBAarlamentu (RVEP) vlády M. ístupové rojkovania o svojom vyraých hlasoval politikov žneme

Slovensko žiada zvýšenie podpory pri úhrade nákladov spojených s predčasným odstavením dvoch blokov jadrovej elektrárne V 1 v Jaslovských Bohuniciach. Robí tak oprávnene, keďže Litve a Bulharsku EÚ zo zdrojov Európskej banky pre obnovu a rozvoj poskytla plnú podporu aj na prefinancovanie manipulácie a uloženie vyhoretého jadrového paliva a odpadu z atómových elektrární Kozloduj a Ignatina. Slovensko na tieto činnosti podporu od EÚ nedostalo, hradilo ich z vlastných zdrojov a stálo ho to 263 mil. eur. Tento fakt nie je zohľadnený ani vo výške dodatočného príspevku pre vyraďovanie jadrových elektrární. Celkové náklady na odstavenie dvoch blokov V 1 dosiahli vyše 400 mil. eur a odškodnenie, ktoré Slovensko od EÚ dostalo a dostane, znesie prívlastok nedostatočné. Koreň problému je ale v období prístupových rokovaní o našom vstupe do EÚ, teda v časoch prvej vlády M. Dzurindu.

KDE SA STALA CHYBA

 V septembri 1999 počas rokovaní o našom vstupe do EÚ sa Dzurindova vláda zaviazala, že Slovensko odstaví oba bloky jadrovej elektrárne V 1 v  Bohunicicach. Svoje rozhodnutie bránila tvrdením, že to bola jedna z podmienok nášho vstupu do EÚ, keďže JE Bohunice nespĺňala požadované bezpečnostné kritériá. Toto tvrdenie má ďaleko od pravdy, lebo po rekonštrukčných prácach, ktoré boli ukončené v roku 2000 a stáli Slovensko vyše 10 mld. korún, dosiahol prvý blok V 1 medzinárodne akceptovateľnú úroveň jadrovej bezpečnosti a prevádzkovej spoľahlivosti, porovnateľnú s úrovňou dosahovanou v jadrových elektrárňach v západných krajinách. Túto skutočnosť potvrdili: medzinárodná misia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), viedenská konferencia MAAE o posilňovaní bezpečnosti blokov JE východnej Európy, misia WENRA zástupcov dozorných orgánov západných krajín i záverečná medzinárodná misia MAAE v roku 2000. Dzurindovo stanovisko zopakoval v roku 2009 aj niekdajší hlavný vyjednávač za SR J. Figeľ, podľa ktorého by Slovensko nebolo v skupine krajín prijatých do EÚ v roku 2004, keby nesúhlasilo s odstavením bloku V 1 v AE Jasslovské Bohunice. Podľa bývalého generálneho riaditeľa Slovenských elektrární a uznávaného odborníka na jadrovú energetiku T. Mikuša nebolo rozhodnutie bývalej Dzurindovej vlády ani tak výsledkom tlaku zahraničia ako verdiktom vychádzajúcim z neprofesionálnej práce tímov, poverených rokovaniami o tejto problematike.

CENA ZA SLABOSŤ

Slovensko zaplatilo za slabosť vtedy vládnucej politickej garnitúry vysokú cenu. Odstavením prvého bloku V1 v decembri 2006 a druhého bloku V 1 v decembri 2008 prišlo o 18 percent svojich výrobných kapacít elektrickej energie. Kým do odstavenia V1 sme boli energeticky sebestační a ročne sme vyvážali asi 2 terawathodiny elektrickej energie, po ich odstavení a nedostavaní JE v Mochovciach musíme ročne doviesť asi 6 terawathodín elektrickej energie na pokrytie domácej spotreby. Z exportéra elektriny sme sa stali jej importérom a stratili tak energetickú sebestačnosť.



Pridaj komentár