Zhrbení historici píšu zhrbenú históriu, SNN 49


Slovakia in History alebo pokus dokončiť dielo, v ktorom Maďari neuspeli

Najväčším sklamaním slovenských emigrantov bolo spoznanie, že svet nás ako národ nepozná. Vďaka Maďarom, ktorí nás od rozpadu monarchie v svetových médiách kde sa dá, ignorujú, ale aj pričinením českej politiky zostali Slováci pred svetovou verejnosťou zatajení. Pokusy slovenských historikov v emigrácii oboznámiť verejnosť s nedeformovaným výkladom slovenských dejín sa stretli s nálepkovaním, že sú pohrobkovia ľudáckeho režimu.Slovakia in History foto Nedostatok vlastnej prezentácie histórie vo svete pretrváva aj napriek tomu, že máme vlastný Historický ústav pri Slovenskej akadémii vied. Žiaľbohu, ani po roku 1993 sa propagácia slovenských dejín vo svete viditeľne nezlepšila.


Preto potešila informácia, že jedno z najprestížnejších svetových akademických nakladateľstiev Cambridge University Press vydalo knihu Slovakia in History, o ktorej denník Pravda napísal, že je „prelomovým dielom“ a predstavuje „prvý ucelený prierez našimi dejinami napísaný v anglickom jazyku“. Kniha vďaka zastúpeniu vydavateľstva na takmer všetkých kontinentoch sa dostane do svetových knižníc a univerzít. Jej vierohodnosti a fundovanosti pomáha aj predstavenie sedemnástich z dvadsiatich dvoch autorov ako pracovníkov HÚ SAV, čo u čitateľov vytvára dojem, že kniha je najnovšími výskumami podloženou históriou národa.

 

Zdanie klame

Podľa riaditeľa HÚ SAV PhDr. Slavomíra Michálka, DrSc., táto história Slovenska nebola vydaná ako súčasť edičnej činnosti ústavu. Vyšla samostatne v Cambridge University Press „v súlade s vydavateľskou politikou a so zámermi vydavateľstva“. Teda napriek tomu, že prípravu a vydanie tejto knihy zabezpečili 19 historici platení daňami slovenských občanov v Slovenskej akadémii vied a vo Vojenskom historickom ústave (VHÚ), vlastníkom tejto knihy je cudzie vydavateľstvo. Navyše, HÚ SAV nemá v úmysle vydať ju v slovenčine, takže veľkej väčšine slovenských občanov nebude prístupná a jej obsah zostane neznámy. Anglický jazyk tejto zjavne ideologicky skreslenej a na neinformované zahraničie orientovanej verzie histórie Slovenska bude jej autorov propagovať v šírom svete a zároveň ich chrániť pred recenziami nezávislých znalcov našej histórie, prípadne pred kritickou odozvou verejnosti.Vydať históriu Slovenska navrhol Mikuláš Teich, historik prírodných vied. Podľa jeho slov pri zostavovaní českých dejín ho napadlo, že by „bolo správne vydať aj slovenskú históriu“. Sám však prispel iba polopravdami, ba aj vyloženou lžou, že Slovensko bolo „najdôležitejším odrazovým môstikom pri prepade Poľska“ a politologickým doslovom, kde nezakryte zvýhodňuje Čechov a Maďarov.

Poplatné dejepisectvo

Vzhľadom na neznalosť slovenskej histórie M. Teich sa spojil s historikom Dušanom Kováčom. Ten vybral elitu „renomovaných autorov“, pravdaže s nárokom na autorské práva a súvisiace honoráre, ktorá vzišla prevažne z inštitúcie zrodenej v roku 1942 – teda v situácii (podľa Kováča) „satelitu a vazala nacistického Nemecka“. Táto ustanovizeň sa v roku 1953 prispôsobila ďaleko horšej ideológii „komunistického totalitarizmu“, kde historici sa až do konca 80. rokov minulého storočia hrbili (zase podľa Kováča) „veľmi dogmatickej forme známej ako marxizmus-leninizmus“. Výsledkom práce takto zhrbených ideológov dejín Slovenska nemôže byť nič iné, len ideologicky zhrbená história.

V tejto súvislosti sa nemožno vyhnúť nasledovným otázkam: Prečo M. Teich nepožiadal oficiálne o spoluprácu HÚ SAV, ale len jej zamestnanca? Kto vyberal témy kapitol tak, že jedenásť z dvadsiatich dvoch pokrýva len čosi vyše polstoročia (1938 – 1992) v aspoň 1 500-ročnej histórii národa? V diele Bohemia in History na toto obdobie stačili tri kapitolky. Prispievatelia vôbec nevzali do úvahy najnovšie výskumy, ktoré modernými lingvistickými, historickými metódami, ba aj kozmologickou a genetickou evidenciou dokumentujú existenciu Slovenov na slovenskom Uhorsku už v dobe bronzovej, ako to dokladá aj publikácia C. A. Hromníka Sloveni Slováci, kde sú vaše korene, ktorej obálku publikujeme. Rozsah a podanie niektorých častí, ako trebárs Obdobie náboženských nepokojov na Slovensku alebo Maďarská menšina na Slovensku pred a po 2. svetovej vojne, môže mať na históriu národa značne negatívny vplyv. Na porovnanie – v Teichovej knihe Bohemia in History nijaká kapitola o osudoch trojmiliónovej nemeckej menšiny nie je...

Autorské menovky

Negatívne názory D. Kováča a J. Steinhubla, autorov len dvoch statí o najstaršej histórii národa, sú známe z ich postoja k soche kráľa Svätopluka. Práce ostatných dvadsiatich prispievateľov nemožno na internete nájsť. Možno však Ivana Kamenca považovať za nezaujatého autora kapitoly o 1. Slovenskej republike? Je Štefan Šutaj naším najfundovanejším historikom v otázke maďarskej menšiny? Je výber českých autorov pre históriu Povstania vhodný? Nehovoriac o tom, že vplyv čechoslovakizmu na Slovensko bol zverený Nórke! Môže toto byť objektívny dejepis? Z prvej kapitoly Slovensko, Slováci a ich história je zjavné, že D. Kováč neuznáva Slovenov, predkov Slovákov, a ich ríšu Veľkú Maravu. Počeštenú Veľkú Moravu prisudzuje vtedy neexistujúcim Slovanom, z ktorých sa vraj len po jej zániku vydelili jednotlivé národy. Či azda až do 9. storočia nebolo Antov, nebolo Rusov... a celá veľká Rus bola prázdnou zemou? Ale počeštení Moravania už boli? S kým v tomto priestore obchodovali Gréci? A komu vládli Pribina, Mojmír a Svätopluk? Kováč sa vzdal najstaršej histórie Slovenov/Slovákov v prospech proti ich vôli počešteným Moravanom. História takzvanej Veľkej Moravy – v skutočnosti slovenskej Megale Maravy – nie je v tejto knihe spracovaná údajne preto, lebo vraj jej história je dostatočne známa z inej literatúry. Prečo teda nevynechal históriu Nitry alebo prvej republiky, ktoré sú tiež známe z inej literatúry? Kováč nachádza našich predkov v Kingdom of Hungary, pričom sa vôbec neusiloval vysvetliť rozdiely medzi slovenským Uhorskom, Maďarským kráľovstvom a moderným Maďarskom. Podľa Kováča vývoj Slovákov do ich vlastnej etnickej skupiny sa udial až v maďarskej ére slovenskej histórie, bez priznania, že už od doby sv. Štefana bolo Maďarsko len Maďarmi okupovanou časťou slovenského Uhorska. Keďže nevysvetlil rozdiel medzi slovenským Uhorskom – ktoré existovalo dávno pred príchodom aziatských Hungarov, neskôr Maďarov – a Maďarskom, šovinistické kroky terajšej maďarskej vlády sa pre zahraničného čitateľa môžu zdať odôvodnené.

Zabúdanie na Bibliu

Spomínaný dejepisec tvrdí, že proces formácie slovenského národa sa začal až koncom 18. storočia, zabúdajúc úmyselne na fakt, že do jazyka nášho národa – slovenčiny, bola preložená Biblia už v 9. storočí, keď nijaký iný jazyk mimo hebrejčiny, gréčtiny a latinčiny sa takým prekladom pýšiť nemohol. Svoj príspevok začína zaujímavým konštatovaním: „Keďže história Slovákov sa vyvíjala počas trvania Maďarského kráľovstva (Kingdom of Hungary) do roku 1918 a potom počas Československa, laikovia aj odborníci sa môžu opýtať, či taká história v skutočnosti existuje.“ Keby sa to niekto po prečítaní jeho príspevku naozaj opýtal, ani by som sa príliš nečudoval. Kováč sa proti každému, kto má iný názor na slovenskú históriu, predom poistil nasledovným vyjadrením (voľný preklad): „Pri vzniku modernej slovenskej histórie hrajú kľúčovú úlohu záznamy ‚slávnej minulosti‘, ktoré sa stali hlavným nástrojom národnej agitácie. Táto história však bola často jednoducho vymyslená a mytologická.“Historik Kováč sa snaží ustrihnúť krídla terajším aj budúcim bádateľom slovenskej histórie. Jeho posolstvo je jasné. Žiadne výskumy dejín Slovenov/Slovákov netreba, pretože nič nové, okrem toho, čo už poznáme, sa nesmie nájsť. Bola by to totiž len vymyslená a mytologická história, a tá predsa nemôže byť pravdivá.
Cyklus doterajšieho písania nepriaznivej histórie pre nás druhými sa skončil. Už ju nemusia písať iní. Dospeli sme tak ďaleko, že nám ju píšu poniektorí z nášho Historického ústavu SAV.

Milan SABOL



Pridaj komentár