Zvaliť symboly českej kolonizácie Slovenska


ESEJ

Prečo nedať jednému mäsiarikovi batôžtek na cestu

Zvaliť symboly českej kolonizácie Slovenska

Ján LITECKÝ ŠVEDA – Karikatúra: Peter GOSSÁNYI

Pokiaľ my sme už dlhé desaťročia naučení brániť svoju identitu – najprv proti Maďarom, neskôr proti Čechom, väčšina západnej Európy mala v tomto ohľade život oveľa jednoduchší. Aj preto ľudia zo Západu veľmi často nerozumejú takým organizáciám, ako je Matica slovenská. Všeličo sa už však začína meniť. Najmä pričinením ľavičiarskych intelektuálov, ktorí po roku 1968 ovládli verejný diskurz a svoje globalistické ciele už začínajú presadzovať nielen chytráckou propagandou, ale už aj nezakryto totalitne.

Jednoducho – totalitné metódy začali presadzovať najmä odvtedy, keď čoraz viac občanom začalo dochádzať, že napríklad ich idea multikulturalizmu (MK) nie je nič iné, ako nenávistná snaha zničiť Európu aj s jej tradíciami a vygumovať ju z histórie. Teraz vynechám ďalšie ich úchylky ako feminizmus, gender, antidiskrimináciu, útoky na rodinu, „moderné“ umenie... Okrem toho, že majú v rukách rozhodujúce médiá, kde bez argumentov „chirurgicky“ operujú pomocou kyjaka, ktorý si sami vystrúhali s názvom „extrémizmus“, organizujú a platia aj svoje úderky, ktoré z neznámych dôvodov nazvali „antifa“, kde máme novodobý fašizmus ako vyšitý, aj s jeho nezakrytými výzvami na brutálne násilie.

Nezávislí intelektuáli na toto poukazovali už dávnejšie, no keďže masmédiá ich nepustia k slovu (ani u nás), bolo to stále len v takej intelektuálnej rovine zapadnutej diskusie bez mimoriadneho účinku. No so zvýšeným tlakom globalistov začína rásť postupne aj odpor. A začali sa zobúdzať a dokonca organizovať už aj mladí, o ktorých si novodobí vládcovia mysleli, že sú už dávno spoľahlivo spacifikovaní pomocou pop-music, Hollywoodu a drog.

■ S VLAJKOU IDENTITY

Jedno z takýchto hnutí, ktorému sa zatiaľ podarilo najviac zviditeľniť, je francúzske identitárne hnutie Bloc Identitaire. Jeho začiatky sa kladú ešte do roku 2003. V roku 2004 skupina mimoparlamentných aktivistov v Nice otvorila Dom identity, neskôr nasledovali takéto strediská v Lyone a v Nimes. Identitu definovali ako trojnásobnú príslušnosť: k regiónu, národu a Európe. V roku 2009 dokonca zorganizovali medzinárodné stretnutie Convention identitaire v Orange a myšlienky identitárneho hnutia sa začali postupne rozširovať aj do ďalších krajín. Identitárne hnutie sa stručne definuje ako celoeurópske hnutie mladých na zachovanie etnokultúrnej identity. Poukazuje na nebezpečenstvá masového prisťahovalectva a postupného napredovania islamu. Zdôrazňuje demokratické základy a špeciálne sa dištancuje od rasizmu a nacizmu. Poukazuje na absolútnu absenciu demokracie pri presadzovaní MK, ktoré hraničí s totalitarizmom. Veľmi jednoducho argumentuje, že práve identita je základný kameň zachovania rôznosti. Ako znak vyhovujúci každému Európanovi si vybralo okrúhly štít Sparťanov z filmu 300, na ktorom je štylizovaná grécka lambda, prvé písmeno slova „Lakedaimon“, čo je grécke pomenovanie Sparty. Netreba hádam veľmi pripomínať, že film je o hrdinskom boji Európanov proti ázijským votrelcom.

národKeďže je to hnutie mladých, nielenže občas cituje aj všadeprítomnú pop kultúru, ale zachováva si aj mladú myseľ, takže ich akcie a protesty sú kreatívne a provokatívne, rovnako ako nenásilné a konštruktívne. Na stretnutia rovnako naladených mladých ľudí sa usporadúvajú letné tábory. Naposledy začiatkom augusta 2013 v Attersee. Jedna z najznámejších akcií bola 20. októbra 2012, keď skupina aktivistov obsadila strechu rozostavanej mešity v Poitiers. Medzi vystavenými plagátmi sa vynímal ten s číslom 732, čo je rok, keď Karol Martel v bitke pri Poitiers zastavil islamskú inváziu. Ich hlavná požiadavka bola, aby sa o stavbe mešity uskutočnilo ľudové hlasovanie. Neslýchané! Takže strážcovia demokracie štyroch aktivistov hneď aj zatkli, čo vyvolalo búrku protestov a solidárne akcie v celej Európe.

Pomerne veľa organizovaných buniek je už v Nemecku, ale aj v susednom Rakúsku. A upozorňujú na seba štýlovo – vo Viedni napríklad skupina mladých zorganizovala „Hardbass Mass–Attack“, keď v októbri 2012 za zvukov „bass & drums“ tancovali pred strediskom Caritas pod heslami ako „vybasovať multikulti“, „roztancujme toleranciu“ ... Samozrejme, že od neomarxistov sa im ušli iba nadávky a hrozby, najmiernejšia bola ešte tá o „tanečnom rasizme“. Nedávno dokonca manifestačne obsadili viedenský Kostol vďakyvzdania, kde predtým boli „ubytovaní“ emigranti, pod titulom „Obsadenie obsadenia“. Rovné práva pre všetkých, nie? Pekný názov mala aj nedávna akcia z poslednej zimy vo Francúzsku, keď rozdávali jedlo a šaty chudobným pod heslom: „Socialisti rozdávajú ilegálom, my chudákom.“

■ HĽADAJTE INŠPIRÁCIU

U nás zatiaľ netreba zakladať nijaké identitárne bunky. Sčasti preto, pretože islamizácia je u nás iba v plienkach, no a potom preto, lebo už ich našťastie dávno máme v podobe miestnych odborov Matice slovenskej. Dokonca sú aj odbory mladých matičiarov (OMM). Na druhej strane, nezaškodilo by, keby sa práve títo trochu inšpirovali svojimi rovesníkmi zo Západu a vniesli do svojich akcií aj trochu mladíckeho rozmaru a veselosti, aby nepôsobili tak bodro funkcionársky, ako by to bolo iba pokračovanie SZM. Takto svojich rovesníkov veľmi neoslovia. Napríklad pri poslednej akcii OMM pri výročí úmrtia M. R. Štefánika išli mimoriadne politicky korektne manifestovať k dehonestujúcej Štefánikovej soche pod českým levom pri Eurovei. My starší predsa čakáme na prísľuby mladosti a keďže my si už asi proti presile československých eštebákov, ktorí sú ešte stále na všetkých možných pozíciách, veľmi nepomôžeme, čakáme, že raz sa ďalšej generácii podarí odstrániť tento potupný symbol českej kolonizácie Slovenska. Od mladých by som skôr čakal, že tam prídu s nejakým šapitó, aby ukázali, kam taký lev patrí, prípadne, že Štefánikovi aspoň na slávnosť oblečú parádny divadelný oblek generála. A možno ani také mreže, ktoré by symbolizovali ZOO na nesprávnom mieste, by nezaškodili. Možností je habadej. Ešte viac by sa mladí mohli vyšantiť pred Slovenským národným múzeom, kde je socha jedného mäsiarika. Napríklad postriekať ju ochrannou žltou alebo oranžovou farbou, tak ako sa pomaľovali liatinové poklopy v niektorých mestách, aby bezdomovci nemohli v zbere speňažiť takú kopu farebného kovu, na ktorú určite túžobne zazerajú. Prípadne dať mu batôžtek na cestu domov a ak by sa rozhodol na cestu po Dunaji, dať mu aj bezplatné kurzy plávania. Samozrejme, že tu nikoho nenavádzam na protizákonnú činnosť, pretože každý si sám musí uvedomiť, kde sa končí provokácia a začína trestný čin. K ozajstnej mladosti patrí okrem veselosti a otvorenosti mysle aj nekompromisný postoj, ktorý ešte veľmi nenahlodali malé popáleniny. A provokácia, ktorá ukazuje, že sa nevzdávame, že máme oči stále v rovnakej výške ako protivník. To len starci sú plní kompromisov a vyčkávania. K plnohodnotnému životu, aj politickému, potrebujeme obidva postoje – stareckú skepsu, rovnako ako mladícke nadšenie. A momentálne nám toho nadšenia treba ešte viac ako všeobecne rozširovanej skepsy.



Pridaj komentár