Majiteľ súkromného média je aj jeho pán. Môže si nakupovať bez verejného obstarávania, ak sa mu zachce, môže firmu zásobiť nepotrebnými zariadeniami - aj satelitom na obežnej dráhe - svoje peniaze si môže doslova páliť vo vlastnom priamom prenose. Správca verejnoprávneho média je v inej pozícii.
Už to, že je jeho menovaný správca, naznačuje, že má médium spravovať na spokojnosť občanov, z daní, z ktorých je médium, ale aj on sám platený. Médium má ponúkať dobrý a vyvážený program a správca zas poctivo spravovať verejné prostriedky. Na to, aby to tak aj v praxi bolo, sme vždy mali rozhlasové a televízne rady, teraz Radu RTVS. Lenže to, čo sa deje v súkromných médiách, sa ako nákaza prenieslo aj do verejnoprávnych. Pani Zemková si z členov bývalej i súčasnej rady najskôr spravila šašov na pobavenie a z divákov a poslucháčov – platcov výpalného. Občas na „radných“ nakričala, inokedy pred nimi treskla dvermi. Riaditeľka Zemková najnovšie prešla na vyšší „level“. Dnes na Radu RTVS i na to, čím ju jej členovia zaviažu, jednoducho kašle. Inak povedané, hľadí zvysoka na nás všetkých.