POZNÁMKA
Ivan BROŽÍK
„Slováci žijú nad svoje pomery,“ tvrdí jeden z našich, ešte donedávna vysokopostavených politikov. „Je to naozaj zlé,“ v rozpore s politikom konštatuje ekonóm Slovenskej akadémie vied stav, v ktorom žijú, či skôr prežívajú obyvatelia Slovenska. O tom, že si žijeme nad pomery, nás presviedča človek, pre ktorého nie je problém súkromným lietadlom zaskočiť si na večeru hoci k Ženevskému jazeru.
Každý rok pred Vianocami sa v mnohých rodinách opakuje podobná situácia – deti napíšu Ježiškovi list, v ktorom si želajú pod stromček zvieratko. Rodičia podľahnú žiadosti a namiesto Ježiška sa postarajú o to, že ich ratolesť sa poteší živému darčeku.
My účastníci okrúhleho stola Matice slovenskej vyhlasujeme:
Vychádzajúc z historického poslania Matice slovenskej sme povinní konštatovať, že v súčasnosti je naša národná a občianska spoločnosť v hmotnej a morálnej chudobe a vyžaduje si principiálne riešenie. Sme presvedčení, že to už nemožno očakávať od dosluhujúcej politickej a štátnej reprezentácie. Preto sa obraciame na prezidenta Slovenskej republiky, na budúci parlament a vládu, aby:
Na jednej strane heslá o samoregulovaní trhu, na druhej jeho výrazná deformácia. Aj to je možné, ak príliš nadbiehame zahraničným investorom a nezohľadňujeme pri tom boj o prežitie domácich podnikateľských subjektov. A keď už rozdávame stimuly, potom všetkým rovnako!
V historickej budove Slovenskej národnej rady, svedkom vzniku Slovenskej republiky pred devätnástimi rokmi, sa zišiel 13. januára prvý okrúhly stôl slovenskej inteligencie s cieľom stať sa trvalou kritickou platformou na vývoj v slovenskej spoločnosti nielen pred marcovými voľbami, ale aj po nich. Na stretnutí sa zúčastnili dve stovky predstaviteľov rôznych združení slovenskej inteligencie, Matice slovenskej, jej odborov a matičných domov z celého Slovenska.
● Odkedy Vás zvolili za predsedu, je už takmer pravidlo, že na mnohých matičných akciách možno počuť Vaše piesne z folkovej opery Hodina H. Na letných Matičných slávnostiach v martinskom amfiteátri po Vašom vystúpení dokonca z publika znelo BRAVO – čo je pre umelca asi najväčšie ocenenie. Koncom roka sa o Vašich aktivitách pochvalne vyjadril aj predseda MS M. Tkáč. Čo Vás poháňa do tejto činorodosti?
Emil SEMANCO
Dosť dlho som chodil na futbalové štadióny ako do práce, takže o tejto hre čosi viem. Aj keď žijem tridsať rokov v Petržalke, zostal som priaznivcom Tatrana Prešov, lebo práve s metropolou Šariša a s týmto klubom sú spojené moje novinárske začiatky, najmä však s neodbytným pocitom, že vtedy bola hrdosť na klubové farby úprimnejšia a nefalšovaná, že túto hru neovplyvňovali natoľko peniaze a bohatstvo klubov a napriek až legendárnej rivalite sa dalo na futbale aj zabaviť.
Dana Zátopková sa narodila 19. septembra 1922 v Karvinej V roku 1946 sa v Brne začala venovať atletike.V roku 1948 ako prvá Češka prekonala v hode oštepom 40 metrov o štyri roky neskôr aj 50 metrov. Najslávnejším dňom jej športového života sa stal 24. júl 1952, kedy na OH v Helsinkách (v priebehu jednej hodiny zvíťazil Emil Zátopek v behu na päť kilometrov a Dana v hode oštepom (50,47 metra).