V Bulharsku sa so živou cyrilo-metodskou tradíciou držia pravoslávneho kalendára

Tibor B. HAČKO

V kresťanskej tradícii je Veľká noc jediný kolísajúci náboženský sviatok. Jeho pôvod však siaha ďaleko pred vznik kresťanstva. Pre južné slovanské národy, hlásiace sa k pravoslávnemu náboženstvu, sa Veľká noc prirodzene stotožnila s gréckym pojmom pascha a je sviatkom radosti a oslavy návratu života. Veľkú noc vyznávali už hebrejci ako Pesach – prechod (astronomický zmysel), keď sa menili časové, resp. slnečné vplyvy.

Už nemusíme pri rátaní letopočtov váhať nad označením pred Kristom a po Kristovi

Ján KOŠIAR

Hrob Ježiša Krista je prázdny už vyše dvetisíc rokov, lebo Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Kresťania od apoštolských čias až po naše 21. storočia sú povolaní svojím životom svedčiť o tejto skutočnosti. Dnes sa nikto čo len trochu vzdelaný človek s vami nebude prieť, či Ježiš Kristus žil a pôsobil na tomto svete alebo nie. Okrem historických kníh – mám na mysli najmä Nový zákon – sú aj iné nekresťanské pramene, ktoré sa o Ježišovi zmieňujú.

Ivan BROŽÍK

Naše sviatky sa pomaly menia na kulinárske festivaly. Časť populácie prežíva Vianoce ako obdobie drahej, ale dobrej lyžovačky a Veľkú noc ako príležitosť zarobiť si a vypiť si. Vlani v tomto čase som s úžasom sledoval môjho psíka, ako si na záhrade ustlal medzi sedmokráskami. Len veľmi ťažko by sa dala zohľadniť možnosť, že ten tvor cítil, že bola Kvetná nedeľa. Možno je to najkrajší z názvov dní celého roka.

Ivan BROŽÍK

Veľká noc prichádza vždy v jasne známej časovej schéme. Podľa kresťanských cirkví ju slávime prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Túto nedeľu ustanovili na nicejskom koncile (prvom všeobecnom) v roku 325. Oneskorená je však pravoslávna Veľká noc, na jej výpočet sa totiž stále používa juliánsky kalendár. Historická veda však na rozdiel od jasne daných termínov samotnou prírodou dodnes skúma, ktorý dátum smrti Krista by sa dal považovať za správny, a tak vlastne presne časovo odvodzovať sviatky Veľkej noci.