Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Bol som na jeden víkend služobne v Chorvátsku počas európskeho šampionátu vo futbale. Chorvátske mužstvo v konkurencii Talianov a Španielov zo skupiny nepostúpilo, ale nič to nezmenilo na prístupe fanúšikov k reprezentantom, ktorí hanbu neurobili. Všade viali chorvátske vlajky a deti aj dospelí hrdo nosili červeno-biele futbalové dresy. Podobne ako len pár týždňov predtým Slováci hrdo nosili naše štátne vlajky a dresy po získaní striebra na hokejových majstrovstvách sveta. Pred dvoma rokmi sme na svetovom turnaji v Južnej Afrike mohli byť tiež hrdí na našich futbalistov, ktorí po postupe zo skupiny poslali domov aj vtedy úradujúcich talianskych majstrov sveta.

Na sklonku júna mávam zvláštne pocity. Možno je to aj tým, že sa mi akoby z diaľky stále ozýva tiché volanie prázdnin. Určite nie som sám, v kom ostal kúsoček školáka tešiaceho sa na čas zázrakov, voľna a ako spieva klasik na čas zrelých malín. Samozrejme, pre nás dospelých je to skôr obdobie, keď skloňujeme slovíčko dovolenka.