Home » blog » 2012 » september

Roman KALISKÝ - Muž rovný ako horehronská jedľa

in Osobnosti Slovenska Slovenské národné noviny

Kaliský Roman štvorecVýznamný novinár, bard slovenskej reportáže R. Kaliský sa dožíva deväťdesiatky

JÁN ČOMAJ

Viem, že som už raz podobný titul pri tomto bardovi slovenskej reportáže a publicistiky spomenul. Ak sa nemýlim, len toť nedávno pri jeho osemdesiatke. Nič iné ho však v mojich predstavách presnejšie a stručnejšie necharakterizuje ako táto jednoduchá metafora. Aj v úctyhodnom veku sa drží vzpriamene vďaka koreňom, miazge a vnútornej hrdosti. Za tie roky, v ktorých zaduli nejedny víchrice, sa nikdy nezlomil ani nevyvrátil. Aj keď to stálo veľa duševných síl a  útrap.  

Vladimír MINÁČ - V košeli zo žihľavy možno byť len rebelom

in Osobnosti Slovenska Slovenské národné noviny

mináč štvorecVladimír Mináč vyoral v našej literatúre aj v spoločenskom diskurze hlbokú brázdu

Roman MICHELKO – Foto: ddk, archív rodiny V. Mináča

Skôr než sa začnem venovať zástoju Vladimíra Mináča v slovenskej politike, musím si postaviť základnú otázku. Bol vôbec Vladimír Mináč politik? Odpoveď na túto otázku vôbec nie je jednoznačná. Vladimír Mináč určite bol intelektuálom, ktorý sa akosi náhodou, sem-tam počas svojej životnej púte ocital aj v politike, ale definovať ho ako profesionálneho politika by bolo veľmi nepresné.

Keď nastal čas prebúdzania národného povedomia

in Reportáž Slovenské národné noviny

tuka štvorecVojtech Tuka uvažoval o autonómii hneď od vzniku prvej republiky Čechov a Slovákov

Peter SLIACKY – Foto: archív SNN

Predstaviteľ radikálneho krídla Slovenskej ľudovej strany Dr. Vojtech Tuka patrí medzi kontroverzné postavy slovenských dejín. Publikujeme koncept jeho článku v dobovom pravopise, v ktorom už v roku 1921 uvažuje o autonómii Slovenska, predstavuje jej zmysel a význam.

Koncepcia autonómie Andreja Hlinku

in Reportáž Slovenské národné noviny

hlinka andrejStále treba bojovať za to, aby Slováci poznali objektívnu pravdu o svojej histórii

Jozef HAJSTER

Politológ Miroslav Kusý sa v denníku Sme o jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín vyjadril aj takto: „Hlinka mal kopu bojových prejavov, nevyjadril však koncepciu slovenskej politiky. Bol skôr pragmatik a pragmaticky sa viazal na Československo.“ K tomu treba rozhodne dodať, že prezentovať Andreja Hlinku ako politika, ktorý mal „kopu bojových prejavov“ a „žiadnu koncepciu“, je nielen neobjektívne, ale zaváňa to zámernou a cynickou snahou o dehonestáciu jeho významu v histórii Slovenska.

Štátotvorný proces a jeho reflexia v slovenských médiách

in Esej Slovenské národné noviny

médiáŽurnalistike patrí prvoradé miesto pri obnove zdevastovaného národného vedomia

Jozef DARMO – Foto: munimedia.cz

Slovenská republika sa nachádza nielen na križovatke štátoprávnych rozhodnutí, ale aj uprostred zápasu o budúci tvar a postavenie slovenskej žurnalistiky. Ako žurnalistiky zvrchovanej, žurnalistiky zvrchovaného štátu. Možno aj preto a práve preto prechádzame doslova dezinformačnou búrkou, ktorá je vyvolaná tak odchádzajúcou totalitou, ako aj skompromitovaným čechoslovakizmom, ktorý chápeme ako reakciu na rozhodnutie slovenského národa ísť svojou cestou vlastných národných a štátnych záujmov. Je to zápas o rekonštrukciu zdevastovaného národného vedomia, kde žurnalistike patrí prvoradé miesto.

Trafení gágajú

in Esej Slovenské národné noviny

Peter JÁNOŠÍK

Zaiste poznáte porekadlo o trafených husiach…Zverejnenie menoslovu signatárov Výzvy za spoločný štát z roku 1992 malo nečakanú odozvu. Expremiérka Iveta Radičová považuje „štiepenie na proslovenský a protislovenský postoj za chorý element. Zbytočne vytvára nepriateľov a nezodpovedá skutočnému postoju k vlasti“.

Od Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky k jej realizácii

in Esej Slovenské národné noviny

slovenská vlajkaAko sme pred dvadsaťročím i neskôr skladali skúšky z národnej a politickej dospelosti

Július HANDŽÁRIK – Karikatúra: Peter GOSSÁNYI

Prevratné udalosti jesene 1989 som prežíval v Bratislave. A prežíval som ich dosť intenzívne, lebo cestou z práce som chodil domov cez Námestie SNP, na ktorom sa konali každodenné mítingy a televízia navyše ponúkala z Bratislavy aj z Prahy rovnaký „revolučný“ program. Na pražských tribúnach diváka azda najviac zaujali samotní tribúnoví revolucionári, ktorí s vizážou kaviarenských povaľačov a dikciou jarmočných predavačov výherných žrebov ponúkali divákom hory-doly.

Roman Kaliský v prizme textov z publikácie Na poslednom úseku

in Rozhovor týždňa Slovenské národné noviny

Kaliský Roman štvorecNajvýraznejšiu postavu slovenských dejov a novinárstva dnes pomaly nepoznáme

Dušan D. KERNÝ - Foto: L. LESAY

Jeden z najväčších talentov Československa je posledných dvadsať rokov pre verejnosť neznámou tvárou. Aj pre tých, čo ho poznajú, síce uznávanou, ale nenapodobňovanou autoritou, v ktorej stopách vlastne nikto nekráča. Nielen preto, že sa tam nezmestí, ale najmä preto, že to, ako písal dnes deväťdesiatnik Roman Kaliský (23. september 1922, Slovenská Ľupča), je výraz životného štýlu. Pravda aj to by bolo málo, keby Kaliský nemal charakter a talent, vynikajúcu slovenčinu – a životnú skúsenosť z čias, keď sa lámala doba a charaktery. Preto mohol napísať, že rokom jeho narodenia je rok 1944 – rok Slovenského národného povstania.

Prvá dáma slovenskej nefrológie

in Rozhovor týždňa Slovenské národné noviny

Pribylincova štvorecPred štyridsiatimi rokmi po prvý krát na Slovensku transplantovali obličky

Zhováral sa Maroš M. BANČEJ – Foto: Linda VOLOVÁROVÁ

MUDr. Viera Pribylincová sa narodila v Tisovci 25. marca 1944. Štúdium na Lekárskej fakulte v Bratislave ukončila v roku 1969. Krátko po skončení štúdia pracovala s profesorom Dzúrikom. Ten ju odporučil pracovať na dialyzačné stredisko, ktoré vzniklo pri Urologickej klinike v roku 1970. Na dialyzačnom stredisku a na transplantačnom centre pracovala ako sekundárny lekár a viedla nefrologickú ambulanciu na poliklinike, ktorá zahŕňala diagnostiku a liečbu obličkových chorôb. Pomáhanie ľuďom, ktorých obličky nefungujú tak, ako by mali, sa stalo jej životným poslaním...

Strašiak Grexit a dominový efekt

in Zahraničie Slovenské národné noviny

grécko štvorecPeter JÁNOŠÍK

Grécko bojuje s vážnou finančnou krízou od konca roka 2009. Úplne závisí od záchranného úveru, ktorý mu schválili krajiny eurozóny a Medzinárodný menový fond. Teraz však eurozóna ešte viac znervóznela. Celkový dlh gréckej vlády sa do konca júla zvýšil na 303,5 miliardy eur z 280,2 miliardy eurového dlhu, ktorý malo Grécko koncom marca. Európskych lídrov tak čakajú kľúčové udalosti, ktoré môžu úplne zmeniť eurozónu.