3 otázky pre: Bystríka ŠIKULU, šéfredaktora časopisu Slovenské pohľady

šikula  bystríkSlovenské pohľady sú v súčasnosti najstarší literárny časopis v Európe. Aký je to pocit sedieť na šéfredaktorskej stoličke v matičnom časopise, ktorý sa stal doslova legendou?

Dôvera zaväzuje, najmä ak dostanete príležitosť viesť časopis, od ktorého založenia vlani uplynulo 165 a od obnovenia 130 rokov.

Čo ešte potrebujú štátne orgány, aby začali konať?


csáky SMK štvorecPredstaviteľ SMK Pál Csáky verejne oznámil, že je občanom Maďarskej republiky

Ivan BROŽÍK - Foto: archív, google.com

Člen predsedníctva Strany maďarskej koalície Pál Csáky uvažuje o tom, že sa zúčastní na voľbách do parlamentu Maďarskej republiky. Verejne tak dal najavo, že je držiteľom maďarského občianstva. Do parlamentu v Budapešti totiž žiaden „Nemaďar“ kandidovať nemôže.

Nenahraditeľný a nezastupiteľný prameň vlastenectva


Matica slovenská rokovanie štvorecPoslanie Matice slovenskej v 21. storočí – v novej historickej a spoločenskej realite

Dušan D. KERNÝ

Po prvý raz predstupuje Matica slovenská pred parlamentný výbor so správou o činnosti a hospodárení a so zámermi pre najbližšie obdobie. Je to za posledné obdobie po valnom zhromaždení najvýznamnejší krok – otvorenie sa priamemu a verejnému posúdeniu. Cieľom Matice nie je len diskusia na úrovni parlamentného výboru s pluralitným politickým a etnickým zložením, ale najmä hľadanie opodstatnenosti a realizovateľnosti nových vízií pre 21. storočie.

Na Záhorí chcú celkom zabudnúť na slovo horí


záhorie - štvorecOd začiatku júla už môžeme do vojenských lesov vstúpiť bez špeciálnych povolení

Text a foto: Ivan BROŽÍK

Počas návratu z reportáže na Záhorí polícia odkláňala dopravu z diaľnice medzi Malackami a križovatkou Lozorno na „starú cestu“. Popri Dé dvojke horel porast. Nateraz iba porast. Rozumie sa tým tráva, krovie. Stromy, čo stáli len o niekoľko metrov ďalej, plamene tentoraz ušetrili. Nádherný borovicový les – napohľad. Ten istý les, ktorý do tla zhorel presne pred dvadsiatimi rokmi. Aj vtedy bol rekordne teplý deň – taký nebol posledných desať rokov...

Terchovský štátny sviatok


folklórFolklórny festival Jánošíkove dni oslavoval päťdesiatku

Text a foto: Igor VÁLEK

Silueta rozoklaného Rozsutca na horizonte sa stráca v hustnúcej tme, terchovský Amfiteáter nad Bôrami sa však kúpe vo svetle. Nielen z očí reflektorov namierených na pódium, ale najmä vo svetle výbornej nálady sálajúcej z preplneného hľadiska uchváteného strhujúcimi výkonmi tanečníkov z Lúčnice.

Muzeálny zberač


Ivan BROŽÍK

Nie, o tých poklopových a kanálových a im podobných to nebude. Téma je v podstate ošúchaná a nič sa nevyriešilo. Poznám ja iného zberača. Žije v istej podmalokarpatskej obci. Jej meno i jeho meno ani za svet neprezradím, pretože ho mám rád. Má toho za sebou naozaj dosť a jeho životný príbeh by vydal na niekoľko knižiek.

Tublatanka má tridsať – oslávi ich novým albumom a koncertným turné


ďurindaMaťo Ďurinda: Slovensko nie je krajinou zaspatých šípkových Ruženiek

Zhováral sa Roman KALISKÝ-HRONSKÝ – Foto: archív SNN

Martin „Maťo“ Ďurinda (nar. 1961) sa ako chalan chcel stať hokejistom, no napokon mu dal život namiesto hokejky do rúk gitaru. Naučil sa na ňu hrať sám, rovnako aj na klavír. Spievať ho učila jeho mama Margita Ďurindová, hlasová pedagogička na vysokej škole. V roku 1982 začal študovať na Univerzite Komenského, kde potom promoval z farmácie. Ako študent sa stretol s Ďurom Černým a Paľom Horváthom, s ktorými založil skupinu Tublatanka.

Prečo sú životy apoštolov verejnosti nedostupné


Slováci boli veľký národ, rozprestierajúci sa na väčšine Dunajskej kotliny

Denisa STANISLAVOVÁ

Prvý preklad do slovenského jazyka základného diela Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda v legendách a listoch – Moravsko-panónske legendy od profesora Jána Stanislava vyšiel naposledy v roku 1950. Išlo o tretie a posledné vydanie diela, aké by si každý kultúrny národ pestoval a šíril. Len my nie. Dnes je, i napriek neustálej snahe o hľadanie podpory u zodpovedných predstaviteľov, pre verejnosť nedostupné.

Ústava SR – výsledok zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť


Ústava SR štvorecPokiaľ na Bratislavskom hrade hrdo a suverénne nezaznelo: My národ slovenský...

Peter MULÍK – Foto: internet

Štátoprávny vývoj Slovákov, ktorý sa začal v polovici 19. storočia, zaznamenal v 20. storočí mimoriadne výkyvy. Pokým sa rok 1918 zdal byť istou záchranou slovenského národa pred hysterickým zápalom maďarizačných opatrení Uhorského kráľovstva, československá štátnosť sa ukázala nielen ako pozitívum, ale aj ako hrozba pre samotnú myšlienku identity slovenského národa.

Ján VRTIELKA: Zakríknuté vlastenctvo


Ad: Zakríknuté vlastenectvo na juhu, SNN č. 27/2012

Zaujal ma článok s týmto titulkom na strane 7 od autorky Ivany Hornej, v ktorom vyzýva nespokojných občanov, aby sa obrátili na kompetentné štátne inštitúcie so žiadosťou na nápravu stavu, keď sú porušované práva Slovákov žijúcich na južnom Slovensku v menšinovom postavení.