A splnomocnenec vlády neodpovedá na otázky o svojej činnosti
Najnovší návrh na dvojjazyčné označovanie železničných staníc je protizákonný
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ – Foto: Maroš M. BANČEJ
V súčasnej zlej hospodárskej situácii Slovenska navrhuje splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny L. A. Nagy zaviesť finančne nákladné dvojjazyčné názvy železničných staníc a zastávok na južnom Slovensku, pričom sa odvoláva na § 4 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. Lenže pomenovanie železničných objektov sa riadi zákonom č. 513/2009 Z. z. o dráhach s doplnením niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a neumožňuje dvojjazyčné označovanie staníc.
Zástavník slušnosti a nádeje I.
Alexander Dubček – charizmatický politik nádeje na lepší a spravodlivejší život
Ivan LALUHA – Foto: Ladislav LESAY
Je to už dvadsať rokov, keď siedmeho novembra 1992 na následky tragickej autonehody na zlopovestnom 88. kilometri diaľnice Bratislava – Praha neďaleko Humpolca predčasne vo veku nedožitých 71 rokov zomrel Alexander Dubček, osobnosť známa doma a vo svete svojím úsilím o humanizáciu spoločenských vzťahov a charizmatický politik nádeje na lepší a spravodlivejší život.
Jozef DARMO - Vedec a pedagóg zžitý so žurnalistikou
Jozef Darmo je aj v osemdesiatke stále obdivuhodne aktívny a prínosne činorodý
Roman MICHELKO – Foto: Ladislav LESAY
Jozefa Darma osobne poznám niekedy od prelomu milénií. Poznám ho ako človeka veľmi činorodého, odborne fundovaného, so širokým rozhľadom a navyše nepodkupného. Práve táto posledná vlastnosť sa u nás u „úspešných“ ľudí nenosí.
Denník SME zaútočil na Slovenské národné noviny
Novinárska kolegialita v praxi podľa denníka SME
Denník SME zaútočil na Slovenské národné noviny vo svojom tlačenom vydaní 10. novembra, kedy vtipy a karikatúry renomovaných slovenských humoristov označil za rasistické. Vo svojom článku dal autor Karol Sudor priestor šéfredaktorovi Slovenských národných novín Marošovi Smolcovi, avšak jeho vyjadrenia nepublikoval - napriek jeho žiadosti - kompletné. Preto zverejňujeme link na daný článok na www.sme.sk ako aj pôvodnú reakciu k danej téme od šéfredaktora SNN. Autor totiž náhodou zabudol uverejniť, že spoluatorom danej humoristickej rubriky je aj spolupracovník vydavateľstva SME Petit press v ich regionálnom periodiku.
Sprievodca do krajiny zvanej Satirónia
Autor humornej diagnostiky a varovných satirických štípancov Milan KENDA jubiluje
Zhováral sa Roman MICHELKO – Foto: archív
Aforista, epigramatik, fejtonista, autor humoresiek a publicista Mgr. Milan KENDA sa onedlho 19. novembra dožíva 75 rokov. Pri tejto príležitosti prinášame s ním rozhovor, v ktorom vyzdvihujeme a približujeme najmä jeho politickú publicistiku a tvorbu špeciálnych ultramikroútvarov – politologizmov.
Tá slovenská kvapka, ktorá doma veľmi chýba
Za prácou a šťastím sa na britské ostrovy stále hrnie nemálo ľudstva z rôznych končín sveta
Stanislav HÁBER - Foto: archív SNN
Za libru si požičiate v londýnskom parku bicykel a môžete sa previezť do centra. Nie je nijaká zvláštnosť, ak tu na mestskom bicykli stretnete vysokoškolsky vzdelaného čističa, tzv. cleanera, zo Slovenska. Mladých ľudí kríza vyháňa z domova za hranice čoraz viac. Za nijakú poctivo urobenú prácu sa hanbiť netreba. Náš štát však prichádza o vzdelaných odborníkov. Doma si prácu vo svojom odbore nenašli. V zahraničí berú všetko, čo sa im ponúkne...
Národný cintorín nepomenovali, vznikol vo vedomí ľudí
Netreba hľadať nové miesto na panteón významných Slovákov, keď už je v Martine
Text a foto: Igor VÁLEK
Aj Národný cintorín v Martine sa začiatkom novembra hustejšie zapĺňa živými, čo prišli k svojim mŕtvym, ale i za velikánmi národných dejín. Nájdu tu okolo štyristo hrobov významných osobností. Napĺňa sa myšlienka budovať na tomto mieste Panteón významných Slovákov... Zaujímavosťou je, že cintorín nezískal meno najskôr úradnou cestou, ale vo vedomí ľudí. V roku 1785 vykonali v Turčianskej stolici súpis cintorínov a krýpt, z ktorého sa dozvedáme, že nový cintorín v Martine založili pred piatimi rokmi.
Každoročná pietna premiéra novembra
Skorý súmrak jesene sa spúšťa ako opona na ponurú „krajinu“ cintorína, no ten sa – paradoxne! – akoby nadychoval, prebúdzal. Akoby priam ožíval nespočetnými očami sviečok a kahancov i tichou vravou ľudí, čo prišli za svojimi blízkymi. Za tými, s ktorými sa už nemôžu denne (alebo aspoň sporadicky) stretať, prišli si na miesto ich posledného odpočinku spomenúť.
Praha slovenská, česká aj medzinárodná
Ako sa západní susedia orientujú na kongresovú turistiku a podriaďujú jej skoro všetko
Viliam JABLONICKÝ - Foto: archív autora
Na Prahu som bol po rokoch dosť zvedavý. Na mesto, o ktorom som chcel nakrútiť pred rokmi film – o slovenských súvislostiach, udalostiach a osobnostiach v ňom – bez ktorých by Praha nebola dnešnou Prahou. V kontexte, ako som o nej chcel písať námet a scenár, nebol však záujem, alebo som nepresvedčil tých, ktorých som mal. Vrátim sa k projektu opäť? Rád by som. Aj keď ma po príchode domov čakal email od pražského historika Čelka, spolupracovníka už len jediného momentálne vychádzajúceho slovenského časopisu v Čechách (donedávna boli aspoň tri) Slovenských dotykov, ktorý ma upozorňoval, aby som si pozrel iný autorský film a nerobil čosi, čo už nakrútili iní.