Voľba 266. pápeža rímskokatolíckej cirkvi, prvej hlavy cirkvi v dejinách z Južnej Ameriky, prvého Františka a prvého jezuitu, je dôležitou celosvetovou udalosťou nielen pre cirkev samotnú. Celý dnešný globalizovaný svet očakáva a potrebuje silnú morálnu autoritu. Tá prichádza práve teraz a z Ríma.
Neukončený záujem historikov o Slovenskú republiku 1939 – 1945 má svoje dôvody v neukončenom výskume slovenských historikov a v „neuspokojivom“ vedomí mnohých ľudí, najmä staršej generácie, ktorá osobne zažila druhú svetovú vojnu a nenašla náležité odpovede na mnohé otázky svojej zložitej vojnovej doby 20. storočia.
Názov knižky ruského mysliteľa, spisovateľa a publicistu Vasilija Rozanovova je aj po rokoch aktuálny. Autor ju vytvoril v lete 1917 ako svoje posledné významné dielo, v Rusku však vyšla až v roku 2008. Rusko na prahu revolúcie, ale aj ruský človek ukotvený v čase hýbu mysľou autora a znepokojujú ho. Hoci autor žil pred storočím, jeho pocity a myšlienky nie sú vzdialené súčasníkom. Ľudské bytie, pokrok sú viac ovplyvňované duchom než technikou. Vedomie dodáva ľudskej bytosti človečenský rozmer, hýbe ním, ba môže ho aj rozvrátiť.
Prisnil sa mi strašidelný sen. Všetko naštartovala správa z juhu Afriky. Jej dosah na slovenské pomery bol v mojom sne katastrofálny. Mám síce strach, že keď vám ho rozpoviem, môže sa stať krutou realitou, ale sám s hrozivou snovou víziou nevydržím. Musím ju rozpovedať. V Johannesburgu pes pohrýzol černošské dieťa. Matka neváhala a pekne krásne štvornožca obvinila z rasizmu. Neskôr vysvetľovala, že „mala pocit, že pes je skutočne rasista. Bolo vraj vidieť, že nepozná inú rasu“. Čítal som jej slová viackrát, ale ani zbla som nechápal, prečo sa susedov bull teriér stal rasistom. Všetko sa mi uložilo do povedomia a pretavilo sa na spotený hrôzostrašný sen.
Matica slovenská počas prvej Slovenskej republiky zostala verná svojmu poslaniuBúrlivé obdobie od 6. októbra 1938 do 14. marca 1939 sa celkom prirodzene prejavilo aj na matičnej pôde. Ako vnímala Matica slovenská vyústenie tohto procesu smerujúceho k slovenskej štátnosti? Videla v ňom zavŕšenie svojich úsilí od svojho vzniku, ba od prvých politických programov slovenského národa v rokoch1848 a 1861, z ktorých vyrástla. V tomto duchu sa nesie Ohlas Matice slovenskej, vítajúci 14. marec 1939.
V marci uplynie tristo rokov od smrti nášho národného a ľudového hrdinu Juraja Jánošíka. Ešte máme v čerstvej pamäti oslavy jeho okrúhleho výročia narodenia v prítomnosti vtedajších aj dnešných vládnych činiteľov. Taktiež si spomíname na reakcie vtedajšej aj dnešnej opozície, ktorá tohto skutočného symbolu národa znosila pod čiernu zem.
Dokumenty, ktoré sme doteraz o zrode Slovenska z medzinárodného zreteľa nemaliZáujem o správy diplomatov je u odbornej i laickej verejnosti, o publicistike nehovoriac, vždy nemalý. Ešte väčší je, ak ide o správy z inštitúcie nazvanej Archivio Segredo Vaticano – Vatikánsky tajný archív – a doteraz sme možnosť nahliadnuť doň nemali. Túto možnosť prináša päťstostranové dielo profesorky E. Hrabovec Slovensko a Svätá stolica 1918 – 1927, ktoré práve vyšlo.
SEBAOBRANA
Antidiskriminácia
(rkh)
V súvislosti so sťažnosťami niektorých jednotlivcov či skupín občanov na diskrimináciu v rámci SR pozreli sme sa na to, čo uvádza Ústredný portál verejnej správy o zabezpečení antidiskriminácie. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Národné manko voči našim menšinám v zahraničí sa začína meniť na krivduVedecká konferencia k 150. výročiu Matice slovenskej koncom marca v Martine mala medzinárodný charakter predovšetkým účasťou Slovákov zo sveta. Pri jej otvorení rozčeril pokojné vody svojím príhovorom na tému „menšiny“ predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. V opozičných reakciách na jeho vystúpenie však nezaznela ani jedna jediná obrana slovenských komunít vo svete.
Na sezónu pôvodných slovenských hier si ešte počkámeNepočúva sa to dobre, ale fakty nepustia. Naša prvá národná divadelná scéna po zmene spoločenských a politických pomerov v roku 1989 postupne strácala svoju tvár reprezentatívnej divadelnej ustanovizne. Vo výraznej podobe sme to pocítili najmä v ére bývalých dvoch generálnych riaditeľov SND, dosť bezradnej Silvie Hroncovej a exhibicionistu Ondreja Šotha.