Budova literárnej pospolitosti má byť nepredajná


Dom spisovatelov BA štvorecČlenské zhromaždenie Spolku slovenských spisovateľov prijalo riešenia

Budova literárnej pospolitosti má byť nepredajná

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

V utorok 28. mája v Bratislave najvyšší orgán Spolku slovenských spisovateľov (SSS) zvolil nové vedenie tohto občianskeho združenia. Členské zhromaždenie vo voľbách okrem iného potvrdilo, že budova Domu spisovateľov na Laurinskej 2 v Bratislave je aj naďalej nepredajná a jej prenájom realitnej firme treba prehodnotiť tak, aby literáti mohli svoj majetok zmysluplne využívať.

Slováci, zabudnite na zväzky ŠtB


Poznámka o jednej veľmi nepriehľadne rozohranej partii

Slováci, zabudnite na zväzky ŠtB

Ján LITECKÝ ŠVEDA - Ilustrácia: archív SNN

Čitateľom SNN i radovému občanovi je dobre známe zverejnenie zoznamov spolupracovníkov ŠtB Ústavom pamäti národa. Už prvé podsunutie týchto materiálov Petrovi Cibulkovi zrejme bolo iba hrou, ako skryť tých, ktorí stáli na tribúnach, či robili najväčšie privatizácie. A pripraviť si senzačný materiál na vydieranie. Veď keď už v máji 1989 naši súdruhovia delili majetky, takisto mali kopu času aj na to, aby so zväzkami ŠtB urobili, čo len chceli.

3 otázky pre: prof. Ivana LALUHU, prvého predsedu Zahraničného výboru NR SR


laluha profesor3 otázky pre: prof. Ivana LALUHU, prvého predsedu Zahraničného výboru NR SR

Výrečnosť fotografických dokumentov

Zhováral sa Dušan D. KERNÝ

V Primaciálnom paláci v Bratislave je výstava fotodokumentov k dvadsiatemu výročiu vzniku SR, ale aj nadviazania diplomatických stykov medzi USA a SR, kde ste zachytený ako priamy aktér udalostí...

Pred dvomi desaťročiami to bolo obdobie veľkej eufórie, po skúsenostiach najmä z roku 1968 bol obrat, strategické presmerovanie z Východu na Západ pre rozvoj a bezpečnosť Slovenska nevyhnutné. Lenže v ten deň veľkej nádeje nad nastúpenou cestou k demokracii, k Európe sme naivne nepredpokladali, že tá cesta bude a vlastne ešte stále je, hrboľatá a plná výtlkov.

3 otázky pre: Gabrielu Rothmayerovú, spisovateľku, publicistku, poradkyňu premiéra


Gabrielu Rothmayerovu štvorec3 otázky pre: Gabrielu Rothmayerovú, spisovateľku, publicistku, poradkyňu premiéra

Keď tvorcu bolí duša...

Zhováral sa Maroš M. BANČEJ

● Pravidelne sa objavujú „trhové“ názory, že kultúra si má na seba zarobiť. Čo vy ako spisovateľka na to?

A u nás je nejaký trh? Napísať knihu, vydať ju a potom zabaliť do kufra auta a chodiť s ňou po Slovensku medzi chudobných čitateľov – to je trh? Čo sa človek o kultúre dozvie z najlepšie inzerciou dotovaných médií? Aj obyčajná informácia je poznačená módnou ideológiou. Jednostrannou. V tom sa zase oproti minulosti tak veľa nezmenilo, iba znamienka sa vymenili. Kultúra nemá zarábať, ale odkrývať toto pokrivené niveau. To je jej najlepší zisk.

SLOVO O SLOVENSKU 23


ČOMAJ webSLOVO O SLOVENSKU

Ján ČOMAJ

Vlastnosť, o ktorej bude reč, má korene zrejme v neprajnosti tomu druhému, ale je v nej aj kus samoľúbosti. Hrať sa na vlastnom piesočku je zlou vlastnosťou už aj najmenších detí, ale u dospelých to stojí za zamyslenie. Časopis jedného nášho spisovateľského združenia uverejnil nedávno na svojich stránkach stanovisko vedenia, v ktorom len názov zväzu nahradím zámenom:

SLOVO O SLOVENSKU 22


KALISKÝ-HRONSKÝSLOVO O SLOVENSKU

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Analýzy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) opäť Slovákov veľmi netešia. Podľa Indexu lepšieho života sme krajinou, ktorá sa na popredné ekonomiky zatiaľ nedoťahuje. Slovensko je vo väčšine ukazovateľov pod priemerom. Štatisticky je u nás čistý príjem na domácnosť za jeden rok 12 892 eur, čo je menej ako priemer krajín OECD, ktorý je 17 812 eur za rok. Výrazný, až alarmujúci je aj rozdiel medzi najbohatšími a najchudobnejšími. V priemere 20 percent najbohatších ľudí zarába štyrikrát viac ako 20 percent najchudobnejších. 

Fotografia ako výrečné memento

Bratislava privítala výstavu Partizánske hnutie v Rusku, Ukrajine a Bielorusku

Fotografia ako výrečné memento

Maroš M. BANČEJ – Foto: Dom umenia NOC

Veľká vlastenecká vojna a následná porážka nacizmu bola nespočetnekrát zmapovaná historikmi, inšpirovali sa ňou spisovatelia, hudobníci aj maliari. Jej súčasťou bolo aj masívne partizánske hnutie, ktoré je doposiaľ fenoménom, ktorý väčšina ľudí pozná iba z kusých informácií a staršia generácia si ho spája s ideologicky podfarbeným učivom, filmami či knihami.

Aby nezostalo len pri proklamáciách


Ako má chrániť mladý štát starého národa svoje kultúrne dedičstvo

Aby nezostalo len pri proklamáciách

J. M. RYDLO – Foto: (if)

O koncepcii záchrany dedičstva zahraničných Slovákov a Slovákov v zahraničí som na Slovensku po prvý raz hovoril pred čosi vyše dvadsiatimi rokmi. Bolo to v roku 1993 na medzinárodnej konferencii v metropole Šariša na pôde tamojšej Štátnej vedeckej knižnice. Bol som vtedy námestník riaditeľa Slovenskej národnej knižnice a myslel som si, určite omámený slobodou a znovu nadobudnutou štátnou samostatnosťou rodnej krajiny, že „mladý štát starého národa“ podnikne všetko možné na záchranu dedičstva svojich rodákov v cudzine.

Boli chartisti zaplatení kolaboranti?


vojtek štvorecNekonformný Jozef Vojtek prekážal komunistom a teraz prekáža aj „demokratom“

Boli chartisti zaplatení kolaboranti?

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: Ladislav LESAY

Narodil sa v roku 1948, teda v roku nástupu komunistického režimu k moci. Hoci pochádzal z katolíckej rodiny, katolicizmus ho neoslovoval. Mal troch bratov a sestru, v roku 1971 absolvoval štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor zoológia. No už počas štúdia ho oslovilo náboženské hnutie Spoločnosť Svätého Ducha pre zjednotenie svetového kresťanstva. Bolo to v roku 1969. Mgr. Jozef Vojtek mal 21 rokov a život pred sebou. V tom čase vôbec netušil, ako mu záujem o hľadanie odpovedí na základné otázky života ovplyvní budúcnosť.

A Čumil z kanála pri ich sídle sa nestačí čudovať


Dom spisovatelov BA štvorecKanál story – slovenská literárna pospolitosť sa medzi sebou sporí o vlastnú budovu

A Čumil z kanála pri ich sídle sa nestačí čudovať

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ - Foto: M. M. BANČEJ

„Spisovateľská obec, členovia Spolku slovenských spisovateľov a členovia Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska sa budú zrejme musieť v krátkom čase vysťahovať zo svojej budovy v centre Bratislavy, teda z priestorov, kde sa viedol zväzový život, uskutočňovali tvorivé besedy a stretnutia, kde sa tvorili a redigovali knihy slovenských literátov. Zanikne tak aj klub spisovateľov, skrátka, z budovy odíde spisovateľský duch, rovnako ako odišlo pred rokom z jej priestorov známe a vyhľadávané kníhkupectvo. Ostane iba nostalgia, ale to nestačí...“ píše sa v analýze, ktorú podpísali členovia Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik, Pavol Dinka, Jaroslav Rezník st., Viera Švenková, Ján Tazberík a Viktor Timura.