Transparentné aj občianstvo


turul štvorecŽeby sa približoval koniec inštitúcie zvanej štát?

Transparentné aj občianstvo

Ján ČERNÝ

Pri vstupe do ambulancie lekára si pýtajú preukaz poistenca. Na každej vrátnici zas občiansku legitimáciu, niekde si ju aj naskenujú. Policajti pri cestnej kontrole vás bez nahliadnutia do vodičského určite ďalej nepustia. Za istých okolností však k voľbám základný preukaz totožnosti nepotrebujete. Stačia dvaja svedkovia, ktorí vás či už transparentne alebo netransparentne – poznajú.

Zvíťazili pravda a láska nad lžou a nenávisťou?


nezna revolucia štvorecStudená vojna vyústila do pádu komunistického režimu

Zvíťazili pravda a láska nad lžou a nenávisťou?

Eva ZELENAYOVÁ – Karikatúra: Andrej MIŠANEK

V jednej televíznej ankete k výročiu novembrových udalostí väčšina opýtaných mladých ľudí nevedela odpovedať na otázku, čo sa stalo 17. novembra 1989. Mladá generácia sa tak zamestnáva myšlienkami na prežitie, že ju dokážu zaskočiť aj úvahy staršej generácie o tom, že by nechcela mať ich existenčné starosti. Znamená to, že ideály, za ktoré v roku 1989 štrngali kľúčmi masy ľudí na námestiach miest, zúžili sa iba na holé prežitie. 

3 OTÁZKY PRE: Arpáda TARNÓCZYHO, predstaviteľa tretieho odboja


Tarnoczy štvorec3 OTÁZKY PRE: Arpáda TARNÓCZYHO, predstaviteľa tretieho odboja

Nezabúdať na zločiny totalitného režimu

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ- Foto: archív SNN

Ste predseda organizácie Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja. Boli ste aj politickým väzňom komunistického režimu. Za čo?

Nemal som ani štrnásť rokov, keď ma od štedrovečerného stola vytiahla Štátna bezpečnosť. Zjednodušene povedané – za roznášanie protikomunistických letákov. Nie je najpríjemnejšie spomínať si na tridsaťhodinové výsluchy s gestapáckymi praktikami. Zima, hlad a v hlave myšlienka: Prežijem to? Nikdy nezabudnem na vrecia s mŕtvymi, ktorých som na Pankráci z popraviska alebo z vyšetrovne musel odvážať na cintorín v Ďábliciach. Veril som však, že Boh ma počúva a nezradí, lebo aj medzi väzňami boli „spolupracovníci“, možno len za misu šošovice či možnosť skrátenia trestu.

3 OTÁZKY pre: sochára Martina DZUREKA, autora pomníka Martinovi Rázusovi


3 otázky pre: sochára Martina DZUREKA, autora pomníka Martinovi Rázusovi

Dozrelo to, čo malo dozrieť...

Zhováral sa Emil SEMANCO

V pozvánke Spoločnosti Martina Rázusa na odhalenie pomníka tejto všestrannej osobnosti koncom októbra na Rázusovom nábreží v Bratislave je jeho prorocký Verš bez poézie: „... dozrie to, čo má dozrieť vo svete.“ Ako vo vás – autorovi pomníka – dozrievala jeho podoba, čo ju popri spolupráci s architektom Danielom Bartošom najviac ovplyvňovalo a ako sa v jeho stvárnení prejavila skutočnosť, že tento skvelý človek – vzdelanec, mysliteľ, literát i politik, istý čas pôsobil ako evanjelický farár v Modre, kde aj vy žijete a tvoríte?

Začnem tým posledným konštatovaním. Oslovila ma pani evanjelická farárka Adamovičová, ktorá pozná moju tvorbu, a informovala ma o súťaži na pomník Martina Rázusa v Bratislave. O Martinovi Rázusovi som vtedy vedel len veľmi málo. Začal som hľadať materiály, ktoré ma zaujali. Dozvedel som sa, že pôsobil a oženil sa v Modre. Jeho život a tvorba ma zaujali a pochopil som ho nielen ako spisovateľa, ale aj ako kňaza a politika. To ma inšpirovalo k prvým návrhom pomníka. V tom začala aj naša spolupráca s Ing. arch. Danielom Bartošom, ktorej výsledkom bol súťažný návrh. Týmto spoločným návrhom sme v roku 2008 vyhrali anonymnú súťaž.

3 OTÁZKY pre: Andreja DANKA, predsedu Slovenskej národnej strany


danko štvorec3 otázky pre: Andreja DANKA, predsedu Slovenskej národnej strany

Kandidáti len s vysokou morálkou a kreditom

 Zhováral sa Ivan BROŽÍK

● Nadchádzajúce župné voľby na Slovensku môžu v mnohom ovplyvniť budúci život obyvateľov regiónov. Podľa čoho by si mali vyberať kandidátov?

Kandidáti na predsedov VÚC a poslancov by mali byť aktívni a kreatívni, a najmä by mali pozorne načúvať občanom, aké majú problémy a starosti. Mali by to byť ľudia bez škandálov, s vysokým morálnym profilom a so spoločenským kreditom. Zároveň by to mali byť odborníci, aby vedeli zaujať kvalifikované stanovisko. Len tak totiž môžu pozitívne posunúť dianie v mnohých oblastiach života občanov. Dôležité je, aby boli vlastenci a aby chceli pracovať v prospech ľudí v regióne, na prospech občanov Slovenska.

Sergej KOZLÍK: Slovensko je neoliberálny pupok sveta


Kozlík-štvorecEuroposlanec Skupiny aliancie liberálov a demokratov za Európu

Sergej Kozlík: Slovensko je neoliberálny pupok sveta

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: Ladislav LESAY

Bývalý podpredseda vlády SR, minister financií, dlhoročný podpredseda HZDS pre ekonomiku, člen rozpočtového výboru Európskeho parlamentu – to je v skratke doterajšia kariéra europoslanca Sergeja Kozlíka. V roku 1998 mu úradujúci prezident republiky prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Politik s originálnymi riešeniami pre fungovanie Európskeho parlamentu, no rovnako ho zaujíma i ďalší osud ĽS-HZDS.

 ● Na Európsku úniu sa v ostatnom čase valí kritika. V Nemecku vznikla strana Alternatíva pre Nemecko, ktorú tvorí elita národa. Zaumienili si zmeniť Úniu, najmä jej byrokratickú administratívu. Veľká Británia, ale aj susedná Česká republika sú známe svojím euroskepticizmom. Akú odozvu v štruktúrach Únie má takáto kritika?

            Napriek tomu, že EÚ už existuje niekoľko desiatok rokov, stále je mladá inštitúcia a určite mnoho vecí v nej možno zlepšovať. Najdôležitejšou podstatou EÚ zostáva jednotný trh. Samozrejme, aj v tomto smere je nad čím sa zamýšľať. Stále sa hľadá modus vivendi medzi tým, čo je možné a potrebné riadiť z vrcholového centra Únie a čo si majú riadiť jednotlivé štáty. Ten konflikt bude stály. Niekedy Brusel rieši aj to, čo by nemal, inokedy nám chýbajú niektoré spoločné predpisy.

Milan ĎURICA: Dozvuky holokaustu na Slovensku


ďurica štvorecSlováci sa tvrdo postavili proti Hitlerovi pri presadzovaní otázky „konečného riešenia“

Dozvuky holokaustu na Slovensku

 Zhováral sa Ján SMOLEC – Foto: Ladislav LESAY

Národná rada SR schválila v roku 2000 9. september ako Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia. V ten deň roku 1941, vláda prvej Slovenskej republiky prijala Nariadenie o právnom postavení Židov, obsahujúce 270 paragrafov, známe ako Židovský kódex. Týmto nariadením spôsobila tragédiu tisícom židovských rodín. O tejto téme sa na Slovensku začalo diskutovať. My sme dali priestor expertovi na toto obdobie, historikovi profesorovi Milanovi S. ĎURICOVI.

Vplyvné Slovenské vydavateľstvo vydalo v minulých dňoch stostránkové špeciálne vydanie svojho týždenníka venované Tisovej republike v rokoch 1939 – 1945. Na prvej strane láka čitateľov oznamom, že články napísali naši poprední historici Dušan Kováč, Ivan Kamenec. Ďalší titulok na prvej priťahuje čitateľov: Naozaj si myslíte, že o TISOVEJ VOJNOVEJ REPUBLIKE VIETE VŠETKO? Ako hodnotíte tieto texty?

V niektorých textoch cítiť výraznú ideologickú predpojatosť i historické nezrovnalosti. Veď napríklad pod dátumom 6. október 1938 tam píšu: „Žilinský manifest. HSĽS vyhlásila autonómiu Slovenska.“ Historická skutočnosť je taká, že v Žiline sa v ten deň zišli na poradu zástupcovia piatich politických strán a vydali spoločný text – Žilinskú dohodu, ktorý nesie podpisy v tomto poradí: Za republikánsku stranu zemedelského a maloroľníckeho ľudu: P. Teplanský, Ján Ursíny, J. S. Vančo, Ján Petrovič, Ján Lichner, Karol Rybárik, Ondrej Devečka, Kornel Stodola, Adolf Šelme, Ing. Jozef Styk, Milan Polák. Za Živnostenskú stranu: Ján Líška. Za československých národných socialistov: Dr. Emil Lukáč. Za fašistov: Ján Ivák. Za Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu: Dr. J. Tiso, Dr. J. Buday, Jozef Sivák, Dr. Martin Sokol, Karol Sidor, Dr. Karol Mederly.

            Ako z dokumentu jasne vyplýva, bolo to vyhlásenie dohodnuté piatimi rozličnými politickými subjektmi a podpísané dvadsiatimi tam prítomnými zástupcami týchto strán, z ktorých iba šiesti boli za HSĽS. Aj iba jedno také objektívne falošné a zvádzajúce tvrdenie podobného druhu oprávňuje čitateľa urobiť si veľmi kritický postoj voči autorom tejto publikácie. Ale podobné prešľapy sa tam nachádzajú takmer na každej strane, ktorú som potom pozornejšie prečítal. Faktograficky je v tomto hrubom špeciálnom vydaní časopisu zachytené a ilustrované mnoho skutočných udalostí. Pri mnohých je však cítiť základný postoj autorov, ktorým je protinárodne a protikresťansky zameraná ideológia československého komunizmu. A tomu sa nemožno čudovať. Po poslednej formálnej zmene režimov napríklad vo vtedajšom východnom Nemecku nová vláda hneď dala výpoveď 1 506 profesorom, ktorí vyučovali nemecké dejiny alebo boli na čele organizačných buniek komunistickej strany. Nič podobné sa na Slovensku neudialo. Preto vo všetkých vedeckých ústavoch a na univerzitných katedrách zostali sedieť a podnes tam sedia a neprestávajú pôsobiť tí istí historici, ktorých tam nasadili niekdajší komunistický režim, pražské vedenie KSČ. Ja ich však chápem. Veď keby som musel po zmene režimu prednášať a písať často opak toho, čo som dlhé roky prednášal a písal, neodvážil by som sa ráno pri holení pozerať na zrkadlo so svojou tvárou. Za to sú zodpovedné najmä všetky doterajšie vlády Slovenskej republiky.

Chudoba a exekútori dusia seniorov


Dlžníkov v dôchodkovom veku ustavične hrozivo rýchlo pribúda

Chudoba a exekútori dusia seniorov

Martin MITOŠINKA – Karikatúra: Peter GOSSÁNYI

Novela zákona o exekučnom poriadku, ktorá začala platiť od novembra, ponúka možnosť pozrieť sa na zvláštny a nepríjemný spoločenský fenomén – seniori a exekučné zrážky – novou optikou. Čo prináša? Pre samotných exekútorov prísnejšie pravidlá, ale o tie až tak nejde. Veľmi často postihovanou skupinou klientov exekútorov sú dôchodcovia alebo aby sme boli presnejší – poberatelia dôchodkových dávok.

Cmúľal sa Tiso s Hitlerom?


Cmúľal sa Tiso s Hitlerom?

Ján SMOLEC  

Otázka: Cmúľal sa Tiso s Hitlerom? sa mi vynorila, keď som v minulých dňoch čítal reakcie a protesty istej časti slovenských historikov na návrh udelenia ceny Ústavu pamäti národa historikovi Františkovi Vnukovi. Najaktívnejšie proti udeleniu ceny protestovali tí, ktorí v ére komunistického režimu servilne prisluhovali diktátorskému režimu a do nebies velebili jej vodcov, ktorí sa vo tri vrhy cmúľali napríklad s Brežnevom.

Dokedy budú negramotní krikľúni zastrašovať národ?


Vnuk F. - štvorecProfesora histórie Františka Vnuka napokon Ústav neocení

Dokedy budú negramotní krikľúni zastrašovať národ?

Maroš SMOLEC – Foto: Ladislav LESAY - Karikatúra: Andrej MIŠANEK

Krikľúni, poplatní novinári, čechoslovakisti, sivá eminencia tretieho sektora, multikulturalisti, rodová menšina či iné rôzne odnárodnené spolky – to sú ľudia a inštitúcie, ktoré dokážu ovládať slovenský život nielen politický, kultúrny, ale už aj vedecký. Inak sa totiž nedá definovať náhla zmena rozhodnutia predsedu Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondreja Krajňáka, týkajúca sa udelenia ceny za vedecký prínos na poli historickej vedy historikovi žijúcemu v Austrálii Františkovi Vnukovi.