KOMENTÁR

Cesta zo škôl na úrady práce je scestná

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Možnosť pracovať v profesii, ktorá je zaujímavá nielen náplňou práce, ale aj finančným a spoločenským uznaním, to je jeden z predpokladov spokojnosti človeka s vlastným životom. Ak si svoju budúcnosť ďalším vzdelávaním po základnej škole majú plánovať deti hoci aj s prispením názorov rodičov, je to zložité. Pätnásťročný človek aj keď už má občiansky preukaz, len ťažko sa môže objektívne rozhodnúť, v akom odbore bude chcieť pracovať ak aj nie celý život, tak určite nejakú časť z neho. Problém výberu „tej správnej školy“ pre budúceho stredoškoláka ovplyvňuje atmosféru v tisíckach slovenských domácností každý rok.

Podľa ministerstva školstva v tomto roku študuje v odboroch „nad rozsah potrieb trhu práce“ vyše desaťtisíc stredoškolákov. Naopak, tridsaťdeväť odborov s nedostatočným počtom absolventov navštevuje iba 1 868 stredoškolákov. Napríklad tesár, kachliar, kominár, chovateľ oviec či rybár sú profesie, ktoré na trhu práce chýbajú. No sú tu aj študijné odbory, ktorých absolventi sú prebytoční, napríklad strojár, operátor ekologických zariadení, grafik digitálnych médií, mechanik počítačových sietí či pracovník spoločného stravovania. Rezort školstva zoznamy vypracoval podľa zákona o odbornom vzdelávaní. Na ich príprave spolupracoval s ústredím práce, so zamestnávateľmi, živnostenskou, priemyselnou, banskou, lesníckou, potravinárskou komorou i školskými odborármi.

POZNÁMKA

Nevyužité mnohé inšpirácie

Maroš M. BANČEJ

Pri čítaní niektorých periodík, pri pozeraní komerčnej, ale bohužiaľ aj verejnoprávnej televízie, no najmä na internetových diskusiách môže nestranný pozorovateľ získať pocit, že Slováci sú národní masochisti. To neustále zhadzovanie vlastnej štátnosti, slovenských dejín a ich významných dejateľov je skrátka neprehliadnuteľné.Bežný Čech schuti kritizuje politické pomery, korupciu a stranícke tančeky vo svojej vlasti, ale na históriu počnúc Přemyslovcami a končiac „tatíčkom Masarykom“ nedá dopustiť. Podobne je to aj u našich poľských severných susedov, no a o Maďarsku je zbytočné hovoriť. Pokiaľ sa však pozrieme do našich končín, skutočne systematické popularizačné úsilie sprítomňovať významné, zlomové či zaujímavé momenty slovenských dejín od najstarších čias po časy nedávno minulé je skôr výnimkou.