Hudobné hádanky na Slovensku


ďurindaBarometrom stavu kultúry je aj naša populárna hudba

Hudobné hádanky na Slovensku

Alexander GOCZ -  Foto: autor

Populárna hudba je jednoducho všadeprítomným kultúrnym fenoménom, najmä dnes, keď sa na nás valí zo všetkých strán. Znie z rádií a televízorov, počúvame ju v aute, hrá nám z miniatúrnych prehrávačov či z mobilných telefónov, ako kulisa nás sprevádza pri nákupoch v nákupných centrách. Základnou otázkou však zostáva jej úroveň a to najmä v prípade domácej scény.

Pouliční bojovníci zvrhli režim


UA - štvorecUkrajina stojí na križovatke, ako sa rozhodne?

Pouliční bojovníci zvrhli režim

Peter JÁNOŠÍK – Karikatúra: Andrej MIŠANEK

Krvavé udalosti v Kyjeve priniesli dosť ťažko pochopiteľnú otázku, ako je možné, že jediná zmena stratégie vlády prezidenta Viktora Janukovyča viedla k takej psychóze celého národa, ústiacej do bratovražedného boja. Dosť málo uvážený krok nasmerovať Ukrajinu do Európskej únie a ešte menej uvážené rozhodnutie to odvolať a pripútať sa k Moskve, ktorá poskytla miliardy, kým Brusel iba milióny, viedol k vzplanutiu vášní, ktoré sa normálnou cestou neupokoja zrejme nikdy.

Husáková odysea


JÁNOŠÍKPOZNÁMKA

Husáková odysea

Peter JÁNOŠÍK

Slovenská akadémia vied vydala obsiahlu publikáciu o poslednom prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi. Je to dielo isto záslužné, povedzme si však dačo o trinástej komnate tohto politika. Bol to uvedomelý komunista presvedčený o svojej pravde, mimoriadne rozumovo nadaný a odolný človek, ktorý svojou neústupnosťou v priebehu politických procesov zachránil daktorých iných obvinených. Tak českí historici hodnotia prezidenta Gustáva Husáka sto rokov po jeho narodení.

Vzdelaní nezamestnaní


KALISKÝ-HRONSKÝSEBAOBRANA

Vzdelaní nezamestnaní

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Ani tí Slováci, ktorí majú zamestnanie, nie sú podľa výsledkov nedávneho prieskumu spokojní so svojou prácou. Najčastejším dôvodom nespokojnosti je zlé platové ohodnotenie. Úplne spokojných so zamestnaním je na Slovensku len šesť ľudí zo sto. Výsledky prieskumu okrem iného ukázali, že najviac spokojní v práci sú ľudia vo veku od dvadsaťpäť do tridsaťštyri rokov, najmenej ľudia pred dôchodkom – vo veku nad päťdesiatpäť rokov. Spokojnejších ľudí nájdeme v Bratislavskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji. V ostatných krajoch majú ľudia k spokojnosti ďaleko...

Média manipulujú, internet nie je sloboda


Brečka - štvorecMediálny odborník Samuel BREČKA analyzuje stav žurnalistiky

Média manipulujú, internet nie je sloboda

Zhováral sa Dušan D. KERNÝ – Foto: archív SNN

SNN oslovili mediálneho odborníka profesora Samuela BREČKU, pretože pôsobil na viacerých univerzitách, podieľal sa na výskumných úlohách o vzťahu médií a politiky a vývoja mediálneho systému na Slovensku, ako aj o vplyve nových informačných technológií na prácu novinárov. Zúčastnil sa na početných medzinárodných vedeckých konferenciách o médiách a vydal desiatky štúdií.

● Žurnalistika prekonala prudký vývoj práve tak ako jej výučba – v čom je dnes zásadný rozdiel?

Klasická žurnalistika už neexistuje. Ťažisko žurnalistického pôsobenia sa presúva na on-line médiá, a tam už klasická žurnalistika nefunguje. Neexistujú klasické uzávierky jednotlivých vydaní, všetko prebieha kontinuálne, čím sa úplne zmenil charakter novinárskej práce. Zanikli alebo zanikajú aj novinárske žánre, posúvame sa do anglosaského triedenia žánrov na jednoduché triedenie – správa a komentár. V dôsledku komercializácie médií sa šetrí predovšetkým na personálnych nákladoch. Novinári za správami necestujú, väčšinu vecí vybavujú telefonicky spoza stola. Šetrí sa na korektoroch, preto je jazyková úroveň úbohá. Skrátka povedané, novinárstvo vo všeobecnosti sa zmenilo na „news management“ – na spravovanie dostupných informácií. Nezanikli však klasické manipulačné techniky. Médiá dokážu zapracovať a dôsledne zaútočiť na vybrané osobnosti, najmä politické. Nielen selekciou správ (čo je ich hlavná pracovná náplň), ale aj psychickým nátlakom, ohováraním, šírením poloprávd i vyslovených klamstiev. Stále platí, že médiá dokážu zničiť akúkoľvek vybranú obeť. Ale aj naopak. Z hocijakého niktoša dokážu vyrobiť osobnosť.

Štát je najväčší poklad


ĎuricaKOMENTÁR

Štát je najväčší poklad

Milan S. ĎURICA    

Štátnosť slovenského národa je ešte stále historickou hodnotou, ktorú sa usilujú spochybňovať nielen mnohí príslušníci cudzích národov, ale aj značná časť cudzími historikmi priamo odchovaných alebo silne ovplyvňovaných slovenských historikov a iných vzdelancov slovenského pôvodu. Ale vďaka staroslovenskej štátnosti a vlastnej cirkevnej organizácii, ktorú mu zriadili z iniciatívy kráľa Rastica (846 – 870) byzantskí vyslanci a učitelia Konštantín a Metod, slovenský národ bol už koncom 9. storočia natoľko vyvinutým etnickým spoločenstvom, že ani neskoršie cudzie nadvlády príbuzných slovanských kmeňov a nakoniec celkom cudzích ázijských Maďarov nedokázali všetkých Slovákov etnicky asimilovať a vymazať ich národnú identitu z registra dejín. Pochopiteľne, najprv Maďari, potom v novších časoch Česi vyvinuli všetko úsilie, aby meno Slovákov nevošlo do vedomia iných európskych národov. A darilo sa im to najmä zásluhou základnej koncepcie, ktorú dal modernej historiografii jej zakladateľ, berlínsky profesor a historiograf Pruského štátu Leopold von Ranke (1795 – 1886), keď obmedzil vedecký historický výskum na dejiny štátov ako mocenských subjektov. V takomto historickom obraze nebolo jednoducho miesta pre národy, ktoré v l9. storočí nemali svoj vlastný štát. Že však táto pôvodná, hoci objektívne zmýlená koncepcia dejín podnes podmieňuje myslenie mnohých historikov a výplody ich vedeckého skúmania, to nepodvratne dokazuje najnovšia príručka európskych dejín – Europäisches Geschichtsbuch, učebnica pre vyššie školy, na ktorej pracovalo osem európskych historikov. V tej učebnici sa nenachádza ani najmenšia zmienka o Slovensku ako subjekte slovenskej štátnosti.  

Keď suverenita nie je suverénna


BROŽÍK webPOZNÁMKA

Keď suverenita nie je suverénna

Ivan BROŽÍK

„Nezaujíma ma, čo sa tam deje. Kým sa to netýka mňa, tak to neriešim.“ Skvelý prístup občana vo veku na prelome medzi „... násť“ a „... dsať“. Skvelý, samozrejme, chápeme, ako je to myslené! Pribúda nám na Slovensku akosi rýchlo generácia Q – od quit, tzn. opustiť. Komerciou hodnotovo vymazaná a komerciou preformátovaná. Teraz už ani tak nejde o Ukrajinu, ani o Krym. Na pozadí takmer vojny sa vynorili u nás, na Ukrajine i v samotnom Rusku problémy, s ktorými sme doteraz poľahky žili akosi „btw“, popri, cestou, len tak, mimochodom.

Nie, teraz na týchto niekoľkých riadkoch nie je priestor rozpisovať sa o hodnotách, ktoré odlišujú bytie človeka od iných tvorov, hocijako nech sú inteligentné. Zamýšľam sa nad suverenitou. Mojou, našou osobnou, štátnou, mocenskou.

Storočnica prvej vojny


MACHALAO ČOM JE REČ

Storočnica prvej vojny

Drahoslav MACHALA

Už som si v tejto rubrike svoje slovo o kráľovi Svätoplukovi povedal, preto volím tému rovnako dôležitú. Slovensko ako samostatný štát nemalo nikdy lepšiu príležitosť ako sa dnes ukázať pred svetom, ale aj v prístupe občanov doma, aký vzťah máme k obetiam dedov a otcov v prvej svetovej vojne, ktorej začiatok pred sto rokmi si pripomenieme práve v roku 2014. Chcem upozorniť najmä na dve povinnosti. Prvou je to, čo už roky robí Klub generálov Slovenskej republiky. To je pestovanie úcty k národných tradíciám! Mám klube viacerých priateľov generálov, ktorí si vybrali cestu ako už poväčšine na dôchodku venovať zmysluplne svoj čas pestovaniu úcty k slovenským predkom, ktorí ako vojaci rakúsko-uhorskej armády, ale potom aj počas druhej svetovej vojny padli na mnohých frontoch Európy a sveta. To, čo vykonali generáli Svetozár Naďovič, Ján Vido, Peter Gajdoš, František Blanárik a ďalší, si zaslúži veľký prejav obdivu. Predovšetkým je to zásluha Klubu generálov SR a slovensko-talianskej spoločnosti Allegra i Stanislava Bajaníka, že sme v roku 2008 na radnici talianskeho mesta Ponte di Piave za prítomnosti podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča osadili pamätnú tabuľu slovenským vojakom, ktorí pri tejto pamätnej rieke Piave padli. Taliani sa vlastne až vtedy dozvedeli, že existuje nejaký slovenský národ, že existujú Slováci, ktorí bojovali v zostave rakúsko-uhorskej armády, a tí aj padli pod cudzími vlajkami za cisárske rakúske mocnárstvo a kráľovské Uhorsko.

Utajovaná vojna zostáva v trezoroch


valo webAKO BOLO, ČO BOLO

Utajovaná vojna zostáva v trezoroch

Peter VALO

V roku 1993 nakrútilo Košické štúdio STV dokument Veľký poker alebo Malá vojna. Začínal sa faktami: 14. marca 1939 odhlasoval slovenský snem samostatnosť Slovenskej republiky. 15. marca ju uznalo Maďarsko. 20. marca písal z Varšavy maďarský veľvyslanec do Budapešti: „Poliaci veria, že sa maďarsko-poľskú hranicu podarí posunúť na západ.“ 21. marca mu odpovedal minister zahraničných vecí Csáky, že sa vojsko pohne v priebehu dvoch dní a veliteľ generálneho štábu Henrich Werth dal rozkaz na útok proti Slovensku. 22. marca 1939 telefonoval z Berlína maďarský vyslanec Sztojay, že malé riešenie môžu uskutočniť.

Maďari uvažovali aj o veľkom riešení. Ak by nenarazili na odpor, chceli pokračovať až po Poprad. 23. marca 1939 maďarské vojská prekročili východné hranice Slovenska.

„Útok prišiel v čase, keď Slovensko uzatváralo ochrannú zmluvu s Nemeckom,“ povedal historik Ladislav Deák. Českí vojaci odchádzali z nášho územia, armáda neexistovala. Maďari nepredpokladali, že narazia na odpor. Nerátali s tým, že agresia, ktorá mala mladý štát zraziť na kolená, spôsobí pravý opak. Za pár dní bolo na východe päťdesiattisíc vojakov...

Spomienka na Malú vojnu zjednotila odbojárov i neodbojárov. V roku 1991 pri hrobe pilota Jána Prháčka prečítal generál Belo Kubica vyhlásenie, že „obrana hraníc Slovenskej republiky pred fašistickým Maďarskom patrí medzi najsvetlejšie miesta našich národných dejín. Mená tých, ktorí pri nej položili svoje životy, patria na listinu historickej cti. Bezúhonnosť obranného aktu bola tŕňom v oku benešovských pragocentristov, gottwaldovských socialistických internacionalistov aj skrytých predstaviteľov maďarskej iredenty. Preto sa pokúsili tieto udalosti zamlčať a odstránili pamätníky, ktoré ich pripomínali“. Signatári vyhlásenia požadovali, aby boli navrátené pamätníky obetiam Malej vojny.

Oslavy výročia 1120.úmrtia kráľa Svätopluka

POZVÁNKA Oslavy výročia 1120.úmrtia kráľa Svätopluka Daniela SUCHÁ Matica slovenská a Dom Matice slovenskej v Bratislave pozývajú všetkých slovenských vlastencov, materské, základné, stredné školy, pedagógov, detí a študujúcu mládež na slávnostné otvorenie Roka kráľa Svätopluka a Andreja Hlinku. Podujatie pod názvom Slávnosť kráľa Svätopluka sa uskutoční na nádvorí Bratislavského hradu v stredu 19. marca 2014 o 13:00 hodine. V rámci kultúrneho programu si pripomenieme si 1120. ...