Kultúrna pamäť či amnézia


POZNÁMKA

Kultúrna pamäť či amnézia

 Maroš M. BANČEJ

„Slováci sú národ kultúrny. Jeden z najkultúrnejších v Československu...“ – táto replika spred vyše tridsiatich rokov odznela v programe humoristickej dvojice Julo Satinský a Milan Lasica a vyvolávala salvy smiechu. Mnoho smejúcich sa divákov však určite pocítilo ľahké rozpaky. Humoristi totiž s iróniou sebe vlastnou narážali na rozšírenú vlastnosť Slovákov. Tou je občas až masochistické podceňovanie vlastnej kultúry a nekritické adorovanie tej u susedov. V istých kruhoch je to doslova povinný cvik a nie je náhoda, že ich príslušníci sa hlásia k svetoobčianstvu, európanstvu, prípadne nostalgicky hovoria, že sú „čechoslováci“. Je to nepochopiteľné, keďže iba kultúrne sebavedomý jedinec so vzťahom k vlastným národným dejinám, ku kultúre a k tradíciám je rešpektovaným partnerom pri stretnutí sa s inou kultúrou. Zažil som to niekoľkokrát pri cestách po blízkom i vzdialenejšom zahraničí. Napríklad na besede v Budapešti boli moji spoločníci dosť prekvapení, keď som im v neformálnej debate porozprával o tom, že na svete  prvé použitie čierneho pušného prachu v baníctve sa udialo v Banskej Štiavnici v roku 1627, rovnako ako prvé použitie predchodcu parného stroja na čerpanie vody z baní. Z tých baní, ktoré až do objavenia Ameriky boli najdôležitejším producentom drahých a farebných kovov pre celý vtedajší svet. Podobne boli prekvapení moji spolubesedníci v Benátkach, keď som im prezradil, že ich malebné mesto je z veľkej časti postavené na pilótach z dubov exportovaných zo stredného Slovenska.

Neviditeľná maďarská karta


KOMENTÁR

Neviditeľná maďarská karta 

Eva ZELENAYOVÁ

Nehovorilo sa o nej, a predsa zohrala významnú úlohu v prezidentských voľbách. Maďarská karta.  Robert Fico sugestívne vytiahol otázku Kosova, ale, zdá sa, u Slovákov nezabrala. Naopak, zmobilizovala maďarskú menšinu a volila Andreja Kisku. Ten si na rozdiel od Fica myslí, že Slovensko by malo uznať Kosovo.

Albánska menšina na území Srbska  vyhlásila referendum a následne samostatnosť. Vedľa Albánska tak vznikol ďalší štát Albáncov. Došlo k precedensu, aký dovtedy medzinárodné právo nepoznalo.  Keď sa podobná situácia s referendom nedávno zopakovala na Kryme, americký prezident Obama obvinil Rusko z porušenia medzinárodného práva. Putin sa bránil – v Kosove nie a na Kryme áno? A práve táto okolnosť mala voličom na Slovensku ukázať, v čom je kandidát Kiska pre bezpečnosť štátu problematický. Aj výber bývalého veľvyslanca v USA a čestného prezidenta Inštitútu pre verejné otázky Martina Bútoru  do úzkeho tímu zvoleného Kisku vzbudzuje otázniky. 

Štyri prenikavé úspechy Matice


O ČOM JE REČ

Štyri prenikavé úspechy Matice

 Drahoslav MACHALA                                

Človek sa môže v živote aj mýliť; ako napísal Milan Rúfus: „Má omyl v sebe väčšej ceny než pravda za groš kúpená.“ Moje hodnotenia Matice slovenskej môžu byť zavše subjektívnejšie. V marci sa nám  bez pochybností podarilo pripraviť štyri významné podujatia.

Určite to bola pripomienka sedemdesiateho piateho výročia prvej Slovenskej republiky, ktorá vznikla parlamentnou cestou. Matica k tejto udalosti vydala vyvážené vyhlásenie. Druhým podujatím bola Slávnosť kráľa Svätopluka a pripomienka tisícstodvadsiateho výročia smrti tohto kráľa (11. marca 894). Slávnosť sa uskutočnila na nádvorí Bratislavského hradu 19. marca 2014 krátko po poludní. Vážim si neuveriteľnú organizačnú silu desiatok nadšencov, lebo matičné spolkové hnutie žije najmä z nadšenia, čo závistliví traviči studní, ktorí nič podobné nevedia dať dohromady, závistlivo nikdy nepochopia. Za to patrí vďaka riaditeľke Domu Matice slovenskej v Bratislave Daniele Suchej a všetkým ľuďom z martinskej Matice na čele s pani riaditeľkou Elenou Dancziovou. Jej technici robili na nádvorí Bratislavského hradu počas meniaceho sa počasia hotové zázraky... Prišli autobusy z Nitry, z Dolného Ohája, žiaci a študenti z MŠ a ZŠ Základnej školy kráľa Svätopluka zo Šintavy. V krátkom príhovore zámer pomenovať školu po kráľovi Svätoplukovi objasnil riaditeľ školy PhDr. Martin Bodis, PhD. Keď bude mať Slovensko osvietených učiteľov a riaditeľov, budú jeho žiaci s materským mliekom piť aj nové slovenské sebavedomie a vedieť o slovenskej histórii tú pravdu, ktorú sa usilujú zahmlievať podkupní historici. Moderovanie Jozefa Šimonoviča, recitácia dvoch veľkých umelkýň Evy Kristinovej a Idy Rapaičovej, ktoré nám priblížili myšlienky z eposov Hollého a Ivana Kraska, dodali stretnutiu slávnostnosť. Počuli sme fundovaný a dôstojný príhovor historika PhDr. Antona Hrnka o kráľovi Svätoplukovi a rozvíjaní štátotvornej svätoplukovskej tradície.

Prečo treba ísť onedlho eurovoliť


SPOZA OPONY

Prečo treba ísť onedlho eurovoliť

Dušan D. KERNÝ

Európa geografická a Európa kultúrna sa presne neprekrývajú. Objav je to, že geografická Európa sa nemusí zhodovať s kultúrnou práve v Bruseli. Tam podpísali dohodu s dočasnou ukrajinskou vládou a europrezident van Rompuy povedal, že týmto pristupuje dočasná ukrajinská vláda k európskym hodnotám.  

Potešilo ma to. Jedným  zo silných mužov vlády je muž známy tým, ako si od neho nechala eurokomisárka Ashtonová bozkávať ruku. Šéfuje strane Svoboda. Táto strana nominovala do dočasnej ukrajinskej vlády šesť kľúčových ministrov, vrátane ministra obrany a bezpečnosti štátu a generálneho prokurátora a podpredsedu vlády.  Nie je to teda malá strana. V posledných parlamentných voľbách získala síce „len“ 10,5 percenta hlasov, „iba“ dva milióny voličov a tridsaťsedem poslancov,  ale z tých voličov, pravdupovediac,  je iba jeden milión radikálne naladených. Časť z nich na Majdane bojovala za „hodnoty bielej a kresťanskej Európy, samotná Svoboda je iba „ proti kriminálnym aktivitám ukrajinského židovstva“ a za  odstránenie „židovsko-moskovskej  mafie“. Samotný pán predseda o. i. vyhlásil: „Chopte sa zbrane, vyžeňte tú ruskú svoloč, Nemcov a židovskú luzu a inú chamraď.“ Neviem teda, či Svoboda robí všetko preto, aby sa podieľala na európskych hodnotách. A či kvôli tomu urobila viac ako kedykoľvek  ktorákoľvek napríklad slovenská politická strana súčasnosti.  Svoboda neváhala a pozvala si na svoj zjazd v roku 2012 priamo hosťa z Francúzska, priamo Le Pena. A nielen to, obohatila podľa Le Pena program nielen o národné veci, ale aj o sociálne, medzi čo patrí najnovšie aj ľútosť za tým, že Ukrajina nevlastní jadrové zbrane. Preto je teraz rozhodne nielen za vstup do NATO, ale aj za atómové vyzbrojenie Ukrajiny.

Čo vidí a nevidí kreatívna štatistika


POZNÁMKA

Čo vidí a nevidí kreatívna štatistika

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Podľa nedávnej správy Európskej centrálnej banky (ECB) približne jedna desatina najbohatších slovenských domácností vlastní necelú tretinu celkového bohatstva v rámci tohto štátu. Lenže pri porovnaní so zvyškom štátov eurozóny sa ukazuje, že vo väčšine z nich najbohatší vlastnia až viac než polovicu všetkého majetku. Slovensko je vraj najrovnostárskejším štátom v rámci celej eurozóny. To by malo znamenať, že u nás sú rozdiely medzi bohatými a chudobnými najmenšie v rámci všetkých porovnávaných štátov. Lenže ekonómovia na Slovensku to vôbec tak pozitívne nevidia, lebo ich vlastné údaje naznačujú niečo iné.

Posolstvo prezidentských volieb

KOMENTÁR Posolstvo prezidentských volieb Roman MICHELKO Najprv niekoľko všeobecných téz, ktoré charakterizovali prezidentské voľby. V politike sa často stáva, že nevyhrá ten najkvalifikovanejší, najpripravenejší či najkompetentnejší, z tohto pohľadu televízne prezidentské debaty neboli nijako relevantné. Zmeniť niečo zásadné mohli len v prípade, ak by jeden z kandidátov fatálne zlyhal, čo sa nestalo. Kritického voliča musel doslova urážať spôsob, akým bola kampaň vedená. Bohužiaľ, kritických ...

Matičiari sa svorne rozhodli šetriť v tomto roku


Reštrukturalizácia Matice slovenskej si vyžiada aj prepúšťanie

Matičiari sa svorne rozhodli šetriť

Text a foto: (mrs)

Zložitá finančná situácia v Matici slovenskej zjednotila matičné sily na jej operatívne riešenie. Napriek tomu, že opatrenia nebudú jednoduché a ustanovizeň sa najskôr nevyhne ani prepúšťaniu, členovia výboru Matice slovenskej (MS) sa na svojom ostatnom stretnutí 5. apríla v Trnave zhodli, že je nevyhnutné reštrukturalizačné opatrenia prijať. Definovať ich bude nová mzdová politika, organizačný a pracovný poriadok a následne definitívny rozpočet matičiarov na rok 2014.

Ivan GAŠPAROVIČ: Sme síce malý, ale silne vnímaný štát v Európe i vo svete


Ivan GAŠPAROVIČ: Sme síce malý, ale silne vnímaný štát v Európe i vo svete

Desať rokov na čele Slovenskej republiky

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: Ladislav LESAY

Odchádzajúci prezident Slovenskej republiky Ivan GAŠPAROVIČ (1941) zanecháva za sebou hlbokú stopu. Bol aktívnym účastníkom všetkých štátotvorných aktov a ako rád zdôrazňuje premiér Robert Fico, na súčasnej politickej scéne sú už iba dvaja politici, ktorí hlasovali za vznik Slovenskej republiky – Fico a Gašparovič.  Má za sebou  takmer štvrťstoročnú cestu kariéry vrcholového politika. Prezident Václav Havel ho vymenoval do funkcie generálneho prokurátora vtedajšieho federálneho štátu, stal sa prvým predsedom  Slovenskej národnej rady po vzniku štátu a na dve päťročné funkčné obdobia prezidentom Slovenskej republiky. V prezidentských voľbách porazil Vladimíra Mečiara i Ivetu Radičovú. O tom, aké to boli roky, hovorí v rozhovore pre Slovenské národné noviny.

 

Prečo ste pred vyše dvadsiatimi rokmi vstúpili do politiky?

            Povedal by som, že skôr som bol do politiky vtiahnutý. Udalosti, ktoré sa diali po roku 1989 boli také turbulentné a zaujímavé, že azda nebolo človeka, ktorý by nevnímal, že sa niečo mení. To, o čom sme dovtedy len veľmi opatrne hovorili, sa stávalo skutočnosťou. V školskom roku 1989 – 1990 bol na Právnickej fakulte UK v Bratislave, kde som prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky, vytvorený študentský výbor. Spolupracoval som s ním na organizovaní študentských postojov na aktuálne udalosti. Neskôr sme s  profesorom Plankom vytvorili na fakulte bunku VPN, a potom udalosti nabrali rýchle tempo. Keď po dvanástich dňoch musel odstúpiť z funkcie  generálny prokurátor ČSFR,  oslovili ma predstavitelia slovenskej vlády, aby som prijal túto funkciu. Cítil som sa trochu zaskočený a návrh som neprijal, no situácia sa napokon vyvinula tak, že ma prezident Václav Havel vymenoval za generálneho prokurátora vtedajšej federácie. Keď ma Havel z funkcie odvolal, oslovil ma Vladimír Mečiar, aby som s ním išiel do kampane. Bolo to tri mesiace pred voľbami v roku 1992.