Akých voličov má vlastne SDKÚ?


eva zelenayováPOZNÁMKA

Eva ZELENAYOVÁ

Zakladateľom SDK, neskôr SDKÚ, bol Mikuláš Dzurinda. Akýsi reformátor KDH, ktorý síce nevystupoval proti základnej línii hnutia, iba žiadal viac voľnosti. Dzurindova strana spolupracovala s liberálmi i ľavičiarmi, neprotivil sa jej nik, komu boli národno-štátne záujmy druhoradé. O nejakom hodnotovom ukotvení ťažko hovoriť.

Neprejavovala sa ani ako strana národná, ani ako strana kresťanská. Veď na požiadavku koaličného KDH prijať zmluvu o výhrade svedomia reagovala odmietnutím, a tým aj predčasným ukončením vlády. Dzurindu jeho koaliční partneri nazvali vierolomným.

Už jeho prvá vláda začala fungovať na princípe tvrdej konfrontácie a výlučnosti. Čierne knihy vypracovávané na všetkých ministerstvách mali navodiť dojem, že bývalé vládne strany, a predovšetkým HZDS, neboli stranami, ale zoskupením mafiánov a kriminálnikov. Takto budovaný obraz o politike a politikoch, hoci aj opozičných, sa napokon vo verejnosti zafixoval a výsledkom je celková nedôvera voči politikom. Dzurindova vláda zastavila všetky pre štát dôležité projekty, najmä výstavbu diaľnic. Tá je priam modelovým príkladom systému vládnutia SDKÚ. Na výstavbe diaľnic pracovalo množstvo slovenských firiem, zamestnancov. Zrušením výstavby prišli o prácu firmy i ľudia. Príležitosť dostali „len“ modrí. Takto postupovala SDKÚ v celej štátnej sfére. Známe sú slogany z tých čias, že ešte aj upratovačky dostali výpoveď... Na to netreba zabúdať. Tu sa založila „kultúra“ vládnutia. A čo nás stála? Odhliadnuc od masívneho výpredaja národného majetku, výstavba diaľnic je toho názornou ukážkou. Mečiarova vláda v roku 1995 prijala skrátenie termínu výstavby diaľnic v dĺžke 660 km z plánovaného roku 2015 na rok 2005. Takže ak by do riadenia štátu nebola zasiahla SDKÚ, už sedem rokov sme mohli mať kompletnú sieť diaľnic...

SDKÚ sa po kauze financovania strany v roku 2010 pokúsila oklamať voličov nastrčením Ivety Radičovej. Ale ani Radičová nebola bez minulosti. Najmä v spojení s kontroverzným mimovládnym sektorom, kde pôsobila vo funkcii predsedníčky predstavenstva Sorosovej nadácie Otvorená spoločnosť. Jej výrok v prezidentskej kampani, že morálka je vec dohody, iritoval aj predstaviteľov cirkvi, hoci s niektorými mala nadštandardné vzťahy. Radičová síce dočasne strane pomohla, no o jej pôsobení vo funkcii predsedníčky vlády sa to už povedať nedá.

SDKÚ pred ostatnými voľbami citeľne zasiahla kauza Gorila. Kšefty na pozadí moci mnohých voličov sklamali, hoci o nich väčšina tušila. Výsledok volieb hraničiaci s prepadom do zóny neparlamentnej strany zmobilizoval časť straníckych funkcionárov. Lucia Žitňanská si už v predstihu zabezpečila účasť vo voľbe nového predsedu, hoci sa zdiskreditovala hlasovaním proti odvolaniu Anny Bubeníkovej z postu šéfky Fondu národného majetku, jednej z hlavných protagonistov kauzy Gorila.

Čím teda SDKÚ oslovovala svojich voličov? Kto ju volil a volí? Vraj mestská inteligencia, mladí a vzdelaní ľudia. Ak je to tak, ostatné volebné výsledky SDKÚ naznačujú, že táto vrstva obyvateľstva nemá koho voliť. SDKÚ neprejavila nijakú hodnotovú črtu. Pravda, okrem túžby po moci, vymedzovaní sa ako jediná vládna alternatíva pre Slovensko a vytláčaním opozície z verejného života. SDKÚ a jej voličská základňa zosobňujú skôr moderných a bezohľadných liberálov než konzervatívnu stranu, čo by mohol naznačovať jej názov. I keď v takejto strane nemožno hľadať empatických politikov, predsa sa našiel Pavol Frešo, ktorý vycítil, že by strane mohlo pomôcť výrazné prihlásenie sa ku konzervatívnym hodnotám. Vyhlásil, že SDKÚ by mala byť národnou a súčasne občianskou stranou, čo je však problematický obsah. Na kongres strany išiel s líniou ľudovej, kresťanskej a národne orientovanej strany. Vyhral. A to je presný copyright HZDS.                                                      



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.