Barroso a federalizmus


POZNÁMKA

Barroso a federalizmus

Ivan BROŽÍK

„Federácia národných štátov“ je politický hybrid pre budúcu Európsku úniu v predstavách jej súčasného predstaviteľa – predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa. Takto nazval už pred niekoľkými mesiacmi svoj projekt. V súčasnosti sa pán predseda sústreďuje skôr na rozptyľovanie prirodzených a opodstatnených obáv členov Únie zo zavádzania akéhosi urýchleného federalizmu. Nerobí to práve najšťastnejšie.

 

„Viac integrácie je jednoducho pre našu ekonomiku kľúčové, aby nás ochránila pred drsným vývojom v medzinárodnom kontexte, aby sme mohli čeliť silnej konkurencii a mali dôveru na trhoch a dôveru investorov,“ povedal Barroso na konferencii Think Tank Dialogue. Jej účastníci sa dozvedeli, že „jednotný trh a spoločná mena boli len základom pre väčšiu spoluprácu“. Takže už nie superštát, ale federalizmus. Aj keď rozdiel medzi obsahom týchto slov z pozície podstaty problému nie je takmer nijaký. Mimochodom, práve „superštát“ rázne a kategoricky odmieta Francúzsko. Pri sile jeho argumentov v Bruseli máme teda nádej, že ak to neprejde cez Francúzov, neprejde to vôbec. Skúsme teda dešifrovať Barrosov pojem „federalizmus“ jeho vlastnými slovami.

„Federalizmus bol vždy súčasťou európskej myšlienky,“ tvrdí predseda Európskej komisie. „Na federalizmus v Európe sa nemá nazerať ako na budovanie nového štátu, ale ako na koncept s dvomi tvárami – koncept hľadania toho, čo národy spája, pri rešpektovaní ich suverenity.“

Európska komisia pripravuje náčrt predstavy budúceho vývoja európskej integrácie. Zverejnený by mal byť do konca roka, čo by malo oživiť diskusie pred európskymi voľbami v máji 2014. Takže je jasné, že tie budú aj o odovzdávaní či neodovzdávaní časti kompetencií nateraz suverénnych štátov spoločenstva bruselskej centrále. A je tiež jasné, že to nebudú voľby s veľkou účasťou voličov. Takže rozhodovať za nás bude opäť partokratický systém, reprezentovaný zmanipulovanou a sfanatizovanou voličskou základňou tej-ktorej politickej strany. U nás je úplne jedno ktorej, pretože tento postup využívajú demagogicky všetci vodcovia našich politických strán. Možno s výnimkou matovičovcov. A potom – terajšia európska politika úspor už dávno narazila na limity trpezlivosti voličov. Barroso sa posťažoval, že „v niektorých členských štátoch sa viedla zjednodušujúca diskusia, ktorá viedla k predsudkom, stereotypom, populizmu a nacionalizmu“. Na okraj vyššie spomenutej konferencie bolo možné tiež sa dočítať, že riaditeľ prestížneho Institut français des relations internationales Thierry de Montbrial „ľutuje, že v EÚ už nezostalo veľa z ducha jej otcov zakladateľov“. Montbrialov model pre „nového ducha Únie“ pripomína množinovú matematiku. „Aplikovali by sme systém sústredných kružníc, Turecko a Británia by mohli byť v spoločnej,“ kľúčovú úlohu má však naďalej zohrávať francúzsko-nemecký tandem. Alebo – ústredná kružnica. Do ktorej množiny a s kým zaradil Slovensko, nám nie je známe. A práve preto je odôvodnené mať obavy z predstáv takýchto európskych architektov. Keď už pre nič iné tak pre štátny egoizmus, ktorý z nich priam srší.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.