RASTIC – prvý slovenský štátnik európskeho formátu a kráľ Slovákov  

Milan S. ĎURICA

Po zmene režimu v roku 1990 redaktor ktoréhosi časopisu na Slovensku mi kládol otázky ankety, v rámci ktorej bolo aj: „Koho považujete za najvýznamnejšiu osobnosť stredovekých slovenských dejín?“ Na moju jednoznačnú odpoveď: „RASTICA,“ redaktor zostal udivený, ako keby bol počul prvý raz v živote toto meno, a opakoval otázku. Tak som mu povedal: „Vy ho asi voláte Rastislav.“ Ale ani potom nezdal sa mi byť presvedčený.

 Antická detektívka z pevnosti Kelemantia alebo stratený príbeh slovenských dejín

Zuzana KUGLEROVÁ

Píše sa rok 320 nášho letopočtu. Alebo 330? Nie je to až také podstatné. Rímska ríša už nie je tou, čo bývala. Rozrástla sa o nové provincie – lenže práve tie ju oslabujú a odčerpávajú jej sily. Patrí k nej aj Panónia. Vo všetkých provinciách treba udržiavať poriadok bičom a cukrom. Taká je politická taktika, ktorú Rimania používajú...

Blíži sa 1 150. výročie príchodu svätých Cyrila a Metoda a na oslavy jubilea zabúdame

Eva ZELENAYOVÁ

Ústava Slovenskej republiky sa v preambule odvoláva na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo a historický odkaz Veľkej Moravy. Na budúci rok uplynie 1 150 rokov od udalosti, ktorá natrvalo zostala v duši Slovákov, aj keď v priebehu vekov nebolo jednoduché hlásiť sa k odkazu sv. Cyrila a Metoda. Ešte pred dvadsiatimi rokmi proti prijatiu ústavy hlasovala politická strana s kresťanstvom v názve.

F. Ďurčanského sledovali nemeckí agenti a bol v centre negatívnych depeší do Berlína

Milan S. ĎURICA

V minulom čísle sme I. časti tohto príspevku uviedli množstvo správ a hlásení nemeckých tajných agentov a diplomatov, ktoré Ferdinanda Ďurčanského vykresľovali ako nedôveryhodného a nemecké záujmy poškodzujúceho človeka. Všetky tieto kompromitujúce depeše, spravodajské informácie, ale aj udania horlivých domácich prisluhovačov smerovali k tomu, aby bol zbavený vládnych funkcií a spoločenského vplyvu.

F. Ďurčanského sledovali nemeckí agenti a bol v centre negatívnych depeší do Berlína

Milan S. ĎURICA

O Ferdinandovi Ďurčanskom sa objavilo a publikovalo toľko protirečivých, neraz až nezmyselných hodnotení, že som si dal čas aj námahu, aby som opäť prelistoval svoj desaťtisícový archív nemeckých dokumentov a upevnil si názor na túto bezpochyby zaujímavú osobnosť slovenských dejín 20. storočia. V nasledujúcich riadkoch prinášam fakty o tom, ako ho posudzovali na nemeckej strane. V dokumentoch však nechýbajú ani stanoviská viacerých slovenských politických činiteľov tých čias.

Nemôžeme zabúdať na obdobia, keď mali Slováci svoj štát

Peter SLIACKY

Štrnásteho marca 1939 bol v Bratislave počas zasadnutia Slovenského snemu vyhlásený prvý Slovenský štát. Snem najskôr prijal demisiu autonómnej vlády Karola Sidora a neskôr Jozef Tiso oboznámil poslancov s rokovaniami v Berlíne. Po jeho prednese sa 57 prítomných poslancov jednohlasne vyjadrilo za vznik Slovenského štátu postavením sa zo svojho miesta.

Na začiatku sme mali na Slovensku neporovnateľne horšiu situáciu ako Česi

 Napriek kríze, marazmu, aféram, úplatkom... patríme k hornej štvrtine krajín na našej planéte. To je prinajmenšom povzbudivé konštatovanie. Sotva si to mysleli autori katastrofických scenárov v dňoch, keď sa lámal chlieb. K tým časom sa chcem vrátiť. Nie ako historik ani národohospodár. Len ako jeden z vás, ktorý mal iba náhodou možnosť byť bližšie pri tom.

K prameňom najstaršej histórie Slovenska, približne od roku 3000 pred Kristom

S takýmto provokujúcim titulkom vyšla vo vydavateľstve Eko-konzult v roku 2010 kniha zahraničného Slováka C. A. Hromníka. Kniha má 193 strán a je súborom esejí a článkov, ktoré autor uverejnil v poslednom desaťročí k tejto téme v zahraničných odborných časopisoch. Hoci články boli napísané populárnym štýlom, autor sa aj tu dôsledne pridržiaval vedeckej exaktnej argumentácie. 

Dňa 9. decemebra 2011 sa v budove bratislavskej Ekonomickej univerzity konala jubilejná konferencia Združení slovenskej inteligencie s názvom: Národný štát v procese globalizácie. Na konferencie sa zúčastnilo vyše 300 predstaviteľov slovenskej inteligencie. Ako pre SNN uviedol organizátor podujatia V. Hornáček, práve táto konferencia je prelomová, nakoľko sa odovzdáva štafeta zápasu za ochranu slovenských štátnych záujmov mladšej vekovej generácii. 

Spomienky poslanca Federálneho zhromaždenia ČSFR Jána SMOLCA - I. časť

Deň 17. júl 1992 – Slovenská národná rada vyhlásila Deklaráciu o zvrchovanosti slovenského národa. Dnes jeto oprávnene pamätný, sviatočný deň. Významné historické udalosti si každý národ pripomína a patrične ich aj ctí a oslavuje. Už Štúr upozorňoval, že národ bez historických vedomostí o sebe a svojich predkoch sa stane „hromádkou koží otrockých“