Diktát ekonómie nemá ľudskú tvár


zelenayová webKOMENTÁR

Diktát ekonómie nemá ľudskú tvár

Eva ZELENAYOVÁ

 Ukazuje sa, že ani rok 1989, ani rok 1993 neboli takými rozhodujúcimi medzníkmi v dejinách nášho národa ako rok 1995, keď vtedajší premiér Vladimír Mečiar 27. júna na zasadaní Európskej rady v Cannes odovzdal prihlášku SR na členstvo v EÚ. Samotné Európske spoločenstvo po páde komunistického režimu prešlo viacerými zmenami. Maastrichtskou Zmluvou o Európskej únii v roku 1992 reagovalo na rozpad východného bloku a o rok na to v Kodani prijalo hospodárske a politické podmienky pre vstup nových členov do EÚ. Slovensku trvalo takmer deväť rokov, kým splnilo podmienky a do EÚ bolo prijaté. A za tých deväť rokov bola najdôležitejšou podmienkou na prijatie Slovenska do EÚ zmena vlády v roku 1998!

  Už v roku 2000 si nový premiér Dzurinda prevzal v Lombardii medzinárodnú cenu nadácie V. Colomba, talianskeho kresťansko-demokratického politika. Udelenie ceny sprevádzalo mediálne uznanie, no našiel sa novinár, ktorý videl veci inak. M. Respinti v Secolo d´Italia pod titulom „Diabol“ na Slovensku dešifroval klamstvá, ktorými dobová tlač manipulovala svojich čitateľov. Citujme: „Je smiešne trvať na tom, že vláda ‚strednej pravice‘ (?) pod vedením ‚ekonóma Dzurindu‘ iniciovala zdravý plán obnovy krajiny asi najskôr degradovaním Mečiara, keďže bol v minulosti boxerom. Žeby sa Dzurinda zlepšil v ekonomike pracujúc – so všetkou úctou ku kategórii – v štátnych železniciach skladaním gymnaziálnych básní na počesť komunistického ‚Víťazného februára‘ v roku 1948? Za viac ako jeden rok sa jeho vláde podarilo znížiť platy, ktoré vo volebnej kampani naduto sľuboval zdvojnásobiť. Priemerná životná úroveň sa citeľne znížila, kým nezamestnanosť vzrástla. Ak toto má byť ‚hospodárskou obnovou‘...“ Kto teda boli tí lobisti Európskej únie, ktorí horlili za ľudí schopných zrádzať národno-štátne záujmy? Spravodajca Európskeho parlamentu pre rozšírenie Únie A. Oostlander v roku 1997 odkázal Slovákom, že „súčasná vláda je bariérou na ceste k Európe. Prosíme, zmeňte názor alebo zmeňte vládu“. Nebol jediný a Slováci skutočne zmenili vládu. Ešte pred rozpadom východného bloku veľkú iniciatívu na demokratizáciu pomerov v niektorých krajinách vyvíjal americký finančník maďarského pôvodu George Soros. Prostredníctvom Open Society Foundations – Nadácie Otvorenej spoločnosti – napríklad korumpoval sovietskych vedcov a získaval ich na spoluprácu na vlastnom programe. Pochopiteľne, zdanlivo išlo o zachovanie sovietskej vedy…

Lenže celkom bez zábran v knižke Vek omylnosti píše: „Sústredil som energiu na zakladanie nadácií, výber dozorných rád, ktorým sa malo zveriť míňanie mojich peňazí, a na riešenie širších problémov ekonomickej a politickej reformy.“ Taliansko, ale aj iné štáty nedovolili tomuto finančníkovi a filantropovi rozvinúť činnosť na svojom území. Na Slovensku je aktívny dodnes. Bývalá premiérka Radičová bola istý čas predsedníčkou správnej rady jeho nadácie.

Už na prvý pohľad sa javí rozporuplné pôsobenie finančníka s vlastnosťou filantropa. Soros je autor viacerých publikácií, v ktorých dopodrobna odhaľuje pred verejnosťou svoje zámery. Podľa neho sa doterajší hodnotový systém prežil a za jedinú univerzálnu hodnotu považuje peniaze. Pápež František nedávno štvorici nových veľvyslancov o. i. povedal: „Finančná kríza, ktorou prechádzame, nám dáva zabudnúť, aká je jej prvotná príčina – teda hlboká antropologická kríza. Celkom sme popreli prvenstvo človeka. Utvorili sme si nové idoly. Starozákonné zbožňovanie zlatého teľaťa dnes ilustruje nový, neľútostný výjav – fetišizmus peňazí a diktatúra ekonómie, ktorá nemá ľudskú tvár.“ Za vinníka označil ideológie, ktoré podporujú absolútnu nezávislosť trhu,  finančné špekulácie a bránia štátom v ich práve na kontrolu. Išlo o prvé vystúpenie pápeža Františka odsudzujúce tyraniu novodobých politických systémov zameraných len na hromadenie zisku. „Táto krutovláda jednostranne a bez možnosti nápravy vnucuje svoje zákony a svoje pravidlá,“ povedal.

Klamstvami a špekuláciami sa nedá dosiahnuť spokojný život azda ani pre bohatých. Nijaké ploty ich neochránia pred hnevom hladujúcich. Ideológie znevažujúce ľudskú dôstojnosť nezachránia ani najsofistikovanejšie programy a najbohatšie nadácie. Nedajú sa donekonečna utajiť pred zdravým rozumom ľudí. Ide o to, aby nebolo neskoro.          



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.