Druhá ústava druhej republiky je historický fakt


Ústava SR štvorecMatica slovenská je neodmysliteľná od ústavného smerovania Slovákov

Dušan D. KERNÝ - Foto: archív SNN, internet

Zápas o rešpekt ku Dňu ústavy a ústavné tradície Slovákov a Slovenska pokračuje aj v roku 2012. Dnes o tom svedčí rozsiahly spor, ktorý zdanlivo rozdeľuje sviatky – a tým aj spoločnosť – na civilné, občianske a cirkevné. Spor, prudká verejná diskusia, rozpory a odvolávanie sa na medzinárodné zmluvy, konkrétne s Vatikánom, sa dostali do popredia, keď máme vládu a parlament, na čele ktorého je politik, vďaka ktorému sa ústava prijala, a odporcovia, politickí protivníci slovenskej ústavy a zvrchovanosti ústavy sú dnes v bezvýznamnej mimoparlamentnej opozícii. Je to prvá takáto historická situácia v tomto storočí– teror ekonómie v krízovom období stojí proti trvalosti tradícií a pevného ukotvenia sviatkov.

Tie sú dôležité práve tak pre stabilitu občianskeho vedomia, ako aj prvoradé pre to, čo všetkých bez rozdielu môže spájať – a to je ústavné vlastenectvo, oddanosť ústave, na ktorej stojí právny štát. A zároveň slovenskej tradícii – pamätným, dovedna prepojeným národným a zároveň cirkevným sviatkom. Vybudovanie pevnej ústavnej tradície je trvalý proces. Nemal by podliehať konjunkturálnym zmenám. Zmeny neostávajú bez následkov na národné, občianske a právne vedomie a istoty obyvateľov a na formovanie nových generácií nového štátu – ako to ukazuje celý terajší vývoj dvadsaťročnej Slovenskej republiky. Matica slovenská je tou inštitúciou a jej členstvo tými obyvateľmi, ktorí majú plné morálne a politické právo sa vyjadrovať k terajšej diskusii. Je to právo dané dejinami Slovákov, celými slovenskými politickými dejinami, ako aj konkrétnym vývojom k ústavnoprávnosti v rokoch 1992 a 1993, keď vznikala demokratická Slovenská republika.

ústava a ficoŠtátoprávne požiadavky stáli pri kolíske zrodu Matice slovenskej a celého slovenského pohybu a naopak. Kvôli nim bola Matica slovenská vystavená v Uhorsku represiám a zhabaniu majetku. Takisto v roku 1992 a 1993 Matica slovenská, matičné hnutie a matičiari boli tým rozhodujúcim činiteľom, ktorý podporoval tak smerovanie najprv k parlamentnej zvrchovanosti a potom vznik samostatnej SR s jej základným zákonom – ústavou. Boli to vtedajší i terajší matičiari, ktorí formulovali základné požiadavky a boli rozhodujúcimi inšpirátormi textu preambuly ústavy:

  • PREAMBULA

„My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave.“ Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát a neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo – toto rozhodnutie je dôležité pre Slovenskú republiku aj z historických dôvodov. Vyhlásenie Slovenského štátu 14. marca 1939 bolo politickým aktom, ale prvou Slovenskou republikou sa stal tento štát 21. júla 1939, keď sa prijala ústava a s ňou aj po prvý raz v dejinách nový názov – Slovenská republika. Preto sa vlastne dnes presadzuje aj v časti matičných historikov a politológov a verejnosti jednoznačné pomenovanie prvá Slovenská republika, hovorí sa o prvej ústave Slovenskej republiky, hoci ide o zásadne odlišné historické obdobia a právne texty. Faktom však je, že bola prijatá ústava a bolo to vyvrcholenie úsilia o slovenskú politickú nezávislosť. Nie bezkonfliktné vyjasňovanie termínov a názvov sa odohráva až teraz, presnejšie po roku 1993. Lebo od augusta 1944 sa vlastne rešpektoval až do roku 1989 ústavný dekrét prezidenta E. Beneša o obnovení čsl. právneho poriadku a neskorších vládnych nariadení z roku 1945; tie definujú obdobie neslobody od 30. 9. 1938 do 4. 5. 1945 – právne dokumenty prijaté v tomto období nie sú, s istými výnimkami, súčasťou československého právneho poriadku.

  • SEBAPOZNÁVANIE

Obdobie neslobody je ešte dnes termínom vedeckých konferencií. Nová politická, geopolitická a geoekonomická realita nových generácií si vynucuje aj novú mieru sebaspoznávania slovenských národných dejín a osobností v nich. Umožňuje aj politologickú terminológiu o prvej a druhej Slovenskej republike, o prvej a druhej slovenskej ústave používať ako fakt osobitne v matičnom prostredí priamo spätom so štátoprávnym usporiadaním Slovenska prinajmenšom od Memoranda slovenského národa prijatého v Martine v roku 1861 a priamo spätého so vznikom SR a jej ústavy v roku 1992.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.