Milan ĎURICA: Dozvuky holokaustu na Slovensku
Demontáž srdca
POZNÁMKA
Demontáž srdca
Marek DANKO
Nedávno sme si pripomenuli 20. výročie vzniku Slovenskej republiky a bol teda čas aj na bilancovanie. V médiách sa pospomínalo všeličo podľa toho, ktorý politický či kapitálový subjekt dotyčné médium ovláda. Len akosi cudne sa obišla otázka, ako sme na tom s národnou hrdosťou. Ostatne, s termínom „národný“ to bolo vždy ako na hojdačke. Raz sa ľudia, ktorým osud Slovenska nebol ľahostajný, označovali za panslávov, inokedy za buržoáznych nacionalistov.
Alexander Mach nemal zo smrti strach
Prečo najväčšieho slovenského fašistu zachránili pred šibenicou komunisti?
Šaňo Mach nemal zo smrti strach
Ján SMOLEC – Foto: archív SNN, kniha
V redakcii Smeny sme v časoch totality občas robievali vnútroredakčné politické ankety, kto je na Slovensku NAJ... teda najväčší, najúspešnejší, najpopulárnejší Slovák. Začiatkom roka 1968 sme hľadali najväčšieho slovenského fašistu. Bol ním Alexander Mach. Napokon aj Encyklopédia slovenská, vydaná v roku 1979 ho tak stále predstavuje.
Keď nastal čas prebúdzania národného povedomia
Vojtech Tuka uvažoval o autonómii hneď od vzniku prvej republiky Čechov a Slovákov
Peter SLIACKY – Foto: archív SNN
Predstaviteľ radikálneho krídla Slovenskej ľudovej strany Dr. Vojtech Tuka patrí medzi kontroverzné postavy slovenských dejín. Publikujeme koncept jeho článku v dobovom pravopise, v ktorom už v roku 1921 uvažuje o autonómii Slovenska, predstavuje jej zmysel a význam.
Koncepcia autonómie Andreja Hlinku
Stále treba bojovať za to, aby Slováci poznali objektívnu pravdu o svojej histórii
Jozef HAJSTER
Politológ Miroslav Kusý sa v denníku Sme o jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín vyjadril aj takto: „Hlinka mal kopu bojových prejavov, nevyjadril však koncepciu slovenskej politiky. Bol skôr pragmatik a pragmaticky sa viazal na Československo.“ K tomu treba rozhodne dodať, že prezentovať Andreja Hlinku ako politika, ktorý mal „kopu bojových prejavov“ a „žiadnu koncepciu“, je nielen neobjektívne, ale zaváňa to zámernou a cynickou snahou o dehonestáciu jeho významu v histórii Slovenska.
Za slovenskú štátnosť v celom jej historickom význame
Matica slovenská počas prvej Slovenskej republiky zostala verná svojmu poslaniu
Za slovenskú štátnosť v celom jej historickom význame
Peter MULÍK – Foto: archív, snk.sk
Búrlivé obdobie od 6. októbra 1938 do 14. marca 1939 sa celkom prirodzene prejavilo aj na matičnej pôde. Ako vnímala Matica slovenská vyústenie tohto procesu smerujúceho k slovenskej štátnosti? Videla v ňom zavŕšenie svojich úsilí od svojho vzniku, ba od prvých politických programov slovenského národa v rokoch1848 a 1861, z ktorých vyrástla. V tomto duchu sa nesie Ohlas Matice slovenskej, vítajúci 14. marec 1939.
Už vieme, kde je tá správna strana, kde máme stáť
Prvý január roku 1993 je pevný a najvýznamnejší bod v slovenských dejinách
Peter MULÍK – Ilustrácia: Ľubomír KOTRHA
Slováci ako kolektívny subjekt vstúpili na javisko moderných dejín v revolúcii 1848/1849. Zideologizované dejiny nás však kritizovali, že sme nestáli na správnej strane. Nešli sme s revolúciou, ale proti nej. V októbri 1918 sme kolektívne vyjadrili vôľu žiť s iným národom, dokonca za cenu straty vlastnej tváre, ale ten druhý si to ani poriadne nevšimol a náš národný orgán – Slovenskú národnú radu – po dvoch mesiacoch zrušil. V prelomovom období rokov 1938/1939 sme dosiahli uznanie svojej národnej a štátnej identity. No neobjektívni posudzovatelia dejín nám opäť vyčítajú, že sme stáli na nesprávnej strane...
Samova ríša a slovenská štátnosť
ANALÝZA MILAN S. ĎURICA - Foto: hradiska.sk
V Dejinách Slovenska a Slovákov (4. vydanie Bratislava 2007) som písal, že Samo pomáhal starým Slovákom v ich vzbure proti divokým Avarom a organizoval nadkmeňovú spoločenskú štruktúru vojensko-obranného charakteru, ktorú postupne rozvinul do vtedajšej formy štátneho útvaru. Proti tomu verejne vystúpili niektorí tiežhistorici s tvrdou kritikou, že Samovu ríšu považujem za „štát vo vtedajšej forme štátu“, čo nie je pravda. Tí asi nevedeli, že pod pojmom štát sa vo všetkých kultúrnych jazykoch rozumie spoločenský útvar určitého teritória s natrvalo usídleným obyvateľstvom, spravovaným zvrchovanou mocou. Aj Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ, Bratislava 1987) definuje štát: „základná organizácia politickej moci spoločenstva na istom území“. (Zdá sa teda, že tí autori sa ešte stále pridržiavajú super-marxistických výkladov Peciarovho SSJ z roku 1964.)
Hrdosť na existenciu samostatného štátu narastá
Vladimír Mečiar referendum o rozdelení republiky Čechom navrhol, odmietli ho
Jozef HAJSTER – Karikatúra: Andrej MIŠANEK
Diskusie a prieskumy verejnej mienky pri príležitosti osláv 20. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky a rozpadu Československa potvrdili, že to bol správny historický počin. Ukázali, že aj napriek nekončiacim turbulenciám, konfliktom, neistote, nie vždy vydareným politikom, nízkym platom či dôchodkom podľa výsledkov sociologického výskumu uskutočneného IVO, agentúrou Focus a českého CVVM približne tri pätiny občanov Slovenska pociťuje na svoj štát hrdosť.