Dlhodobé koncepty maďarskej politiky voči susedom - 2. časť Nič dobré sa nenaučili – na nič zlé nezabudli Roman MICHELKO – Karikatúra: Andrej MIŠANEK Pri analýze súčasnej politickej situácie v Maďarsku si musíme uvedomiť, že jeho politika pracuje s dlhodobými konceptmi. A musíme pritom konštatovať, že minimálne dvakrát  bola táto koncepcia úspešná. Práve prvá a druhá Viedenská arbitráž sú  z maďarského pohľadu jasné pozitívne zmeny ich vyše deväťdesiatročného úsilia o revíziu Trianonu. ...

POZNÁMKA

Demontáž srdca

Marek DANKO           

Nedávno sme si pripomenuli 20. výročie vzniku Slovenskej republiky a bol teda čas aj na bilancovanie. V médiách sa pospomínalo všeličo podľa toho, ktorý politický či kapitálový subjekt dotyčné médium ovláda. Len akosi cudne sa obišla otázka, ako sme na tom s národnou hrdosťou. Ostatne, s termínom „národný“ to bolo vždy ako na hojdačke. Raz sa ľudia, ktorým osud Slovenska nebol ľahostajný, označovali za panslávov, inokedy za buržoáznych nacionalistov.

Matica slovenská počas prvej Slovenskej republiky zostala verná svojmu poslaniu

Za slovenskú štátnosť v celom jej historickom význame

Peter MULÍK – Foto: archív, snk.sk

Búrlivé obdobie od 6. októbra 1938 do 14. marca 1939 sa celkom prirodzene prejavilo aj na matičnej pôde. Ako vnímala Matica slovenská vyústenie tohto procesu smerujúceho k slovenskej štátnosti? Videla v ňom zavŕšenie svojich úsilí od svojho vzniku, ba od prvých politických programov slovenského národa v rokoch1848 a 1861, z ktorých vyrástla. V tomto duchu sa nesie Ohlas Matice slovenskej, vítajúci 14. marec 1939.

Prvý január roku 1993 je pevný a najvýznamnejší bod v slovenských dejinách

Peter MULÍK – Ilustrácia: Ľubomír KOTRHA  

Slováci ako kolektívny subjekt vstúpili na javisko moderných dejín v revolúcii 1848/1849. Zideologizované dejiny nás však kritizovali, že sme nestáli na správnej strane. Nešli sme s revolúciou, ale proti nej. V októbri 1918 sme kolektívne vyjadrili vôľu žiť s iným národom, dokonca za cenu straty vlastnej tváre, ale ten druhý si to ani poriadne nevšimol a náš národný orgán – Slovenskú národnú radu – po dvoch mesiacoch zrušil. V prelomovom období rokov 1938/1939 sme dosiahli uznanie svojej národnej a štátnej identity. No neobjektívni posudzovatelia dejín nám opäť vyčítajú, že sme stáli na nesprávnej strane...

  ANALÝZA  MILAN S. ĎURICA - Foto: hradiska.sk

V Dejinách Slovenska a Slovákov (4. vydanie Bratislava 2007) som písal, že Samo pomáhal starým Slovákom v ich vzbure proti divokým Avarom a organizoval nadkmeňovú spoločenskú štruktúru vojensko-obranného charakteru, ktorú postupne rozvinul do vtedajšej formy štátneho útvaru. Proti tomu verejne vystúpili niektorí tiežhistorici s tvrdou kritikou, že Samovu ríšu považujem za „štát vo vtedajšej forme štátu“, čo nie je pravda. Tí asi nevedeli, že pod pojmom štát sa vo všetkých kultúrnych jazykoch rozumie spoločenský útvar určitého teritória s natrvalo usídleným obyvateľstvom, spravovaným zvrchovanou mocou. Aj Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ, Bratislava 1987) definuje štát: „základná organizácia politickej moci spoločenstva na istom území“. (Zdá sa teda, že tí autori sa ešte stále pridržiavajú super-marxistických výkladov Peciarovho SSJ z roku 1964.)

Vladimír Mečiar referendum o rozdelení republiky Čechom navrhol, odmietli ho

Jozef HAJSTER – Karikatúra: Andrej MIŠANEK

Diskusie a prieskumy verejnej mienky pri príležitosti osláv 20. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky a rozpadu Československa potvrdili, že to bol správny historický počin. Ukázali, že aj napriek nekončiacim turbulenciám, konfliktom, neistote, nie vždy vydareným politikom, nízkym platom či dôchodkom podľa výsledkov sociologického výskumu uskutočneného IVO, agentúrou Focus a českého CVVM približne tri pätiny občanov Slovenska pociťuje na svoj štát hrdosť.