Kauza Gorila - záver


gorila kauza sašoNa Slovensku mnohým vyhovuje konzervovať biedu ducha – spoliehajú sa na ňu

Ivan BROŽÍK

Predčasné parlamentné voľby 2012 prestali byť v týchto chvíľach budúcnosťou. Po zverejnení oficiálnych výsledkov vojdú do mediálnej histórie práve tak ako všetky Gorily, korupčníci v nich účinkujúci, kuloároví lobisti, priamo prepojení na podsvetie, a oligarchovia z finančných skupín vlastniaci náš rozpredaný štát. Ťažko však predpokladať, že zrazu sa staneme čistejší, lepší a dokonalejší.

Niet väčšieho výsmechu voliča ako tvrdenie strany 99 percent, že zhruba za mesiac trvajúce obdobie masívneho vysielania jej „sponzorských“ odkazov v prime-time komerčných televízií a rádií neminula táto firma slovami gorila kauza www.ekumst.sksvojho mecenáša Weissa „ani cent“. Niet väčšieho výsmechu voliča ako tvrdenie dvojnásobného premiéra Dzurindu o tom, že nevie, aké dokumenty preberá od informačnej služby, a nevie, čo má vo svojom úradnom trezore. A že nejaké prepisy Gorily čítal „až teraz“. Veď pri takej neschopnosti sú dôvodné obavy o jeho svojprávnosť. Len a len za výsmech voliča možno považovať aj to, s akým entuziazmom sa mocibažní kordovci, palkovci, bučkovci a iní mojžišovci (nehovoriac o stranícky už tradične prostituujúcich pánoch z OKS) plazili pred a pod Matovičom a jeho kandidátkou. A keď „to nevyšlo“, posielajú na „Obyčajných“ oheň a síru a mažú po ich renomé takú špinu, akú rozmazáva iba ustajnený dobytok svojimi kopytami na stajňovej podstielke. Napokon aj tvrdenie, že diplomovka sa dá napísať za dva týždne na pláži a bez notebooku, je trochu pridrzým žartom s dôverou voliča. A zázračné prevtelenie sa Matoviča do strany 99 percent dva týždne pred voľbami je naozaj rýdzi a nehanebný podvod na jeho potenciálnych sympatizantoch.

gorila protest BA 1 AMORÁLNE DIVADLO

Sulíkovi by bolo pri troche snahy možné pripísať nejaký ten kladný bod za to, že aspoň chvíľku uvažoval, či sa nestiahne z kandidátky po tom, ako vyšli najavo jeho priateľské a informatívne schôdzky s osobou evidovanou na mafiánskych zoznamoch. Lenže jeho podriadení straníci si to neželali, keďže kandidátka bez Sulíka by bola ako zemiaková placka bez zemiakov. A aj medzi nimi sú takí, ktorých finančná oligarchia už roky tlačí do takej alebo onakej politickej strany, aby si zabezpečila tých svojich pri rozhodovacom koryte. Ako sa verejnosti môže pozrieť do tváre človek, ktorý sľuboval desaťtisíce nových zamestnaneckých miest a bez hanby pripúšťa nárast nezamestnanosti na 410 tisíc evidovaných obyvateľov Slovenska? Dostať za každú cenu na vedúce posty svojich známych, to je zas mravná a odborná norma Ivana Mikloša. Tak pripomínajúca éru kádrového námestníka ktoréhokoľvek výrobného podniku zo sedemdesiatych rokov. Nech to hoci aj paralyzuje chod štátu a jeho inštitúcií, ale treba dať „našim čo ich má byť“!

ABSENCIA ODBORNOSTI

Na Slovensku nie je jediným a najvážnejším problémom korupcia, úplatky a nemorálnosť. Nie sme predsa nijako výnimoční, s tým istým zlom bojujú všade na svete. Ibaže tam sa s tým naozaj pasujú. Kvalitu života na Slovensku znižuje hlboko zakorenený súdružský stranícky amaterizmus a neschopnosť, oboje povýšené až do parlamentných kresiel. Chýba rozhľadenosť štátnych manažérov a ich profesionálna predvídavosť, zmysel pre realizmus, zodpovednosť a akčnosť. Nemožno všetko hodiť iba na heslá (ne)čestnosť a (ne)transparentnosť, ktoré sa už dávno stali iba nezaujímavou frázou. Kde je u nás taká obyčajná manažérska zručnosť?  Nebodaj ešte aj empatia?

MEDIÁLNA NEMOHÚCNOSŤ

Už len myšlienka pozvať si na moderovanie predvolebných besied novinára zo zahraničia svedčí o tom, že mediálna „bezmoc“ na Slovensku je karikatúrou samej seba. Mediálni manažéri zamestnali vo svojich médiách synov, dcéry, manželov a manželky „niekoho“. Kvality moderátoriek sa merajú veľkostným číslom podprsenky a adorovaným vzorom žurnalistického umenia je schopnosť rozprávať sa s účastníkmi rôznych večierkov o ich outfitoch a outlookoch. Novinárske remeslo ako remeslo vyrábajúce informácie o udalostiach a následne nimi informujúce dávno (zrejme zámerne) zaniklo. Rozdiel medzi väčšinou súčasných novinárov a bývalými armádnymi politrukmi minulého režimu je takmer nebadateľný. K pravdivej, korektnej a politicky odosobnenej informácii sa občan Slovenska dostane iba vtedy, ak má čas po nej pátrať vlastnými silami a prostriedkami. Aj to je výsmechom voliča, aj to je výsmechom platcu daní či koncesií. Ak chceme niečo urobiť s biedou ducha, tak sa asi naozaj môžeme vykašľať na slaboduché Gorily. Ich úlohou je totiž „iba“ odkloniť našu pozornosť od podstatného na nepodstatné. Zamerajme sa radšej na to podstatné.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.