SPOZA OPONY

Prečo treba ísť onedlho eurovoliť

Dušan D. KERNÝ

Európa geografická a Európa kultúrna sa presne neprekrývajú. Objav je to, že geografická Európa sa nemusí zhodovať s kultúrnou práve v Bruseli. Tam podpísali dohodu s dočasnou ukrajinskou vládou a europrezident van Rompuy povedal, že týmto pristupuje dočasná ukrajinská vláda k európskym hodnotám.  

Potešilo ma to. Jedným  zo silných mužov vlády je muž známy tým, ako si od neho nechala eurokomisárka Ashtonová bozkávať ruku. Šéfuje strane Svoboda. Táto strana nominovala do dočasnej ukrajinskej vlády šesť kľúčových ministrov, vrátane ministra obrany a bezpečnosti štátu a generálneho prokurátora a podpredsedu vlády.  Nie je to teda malá strana. V posledných parlamentných voľbách získala síce „len“ 10,5 percenta hlasov, „iba“ dva milióny voličov a tridsaťsedem poslancov,  ale z tých voličov, pravdupovediac,  je iba jeden milión radikálne naladených. Časť z nich na Majdane bojovala za „hodnoty bielej a kresťanskej Európy, samotná Svoboda je iba „ proti kriminálnym aktivitám ukrajinského židovstva“ a za  odstránenie „židovsko-moskovskej  mafie“. Samotný pán predseda o. i. vyhlásil: „Chopte sa zbrane, vyžeňte tú ruskú svoloč, Nemcov a židovskú luzu a inú chamraď.“ Neviem teda, či Svoboda robí všetko preto, aby sa podieľala na európskych hodnotách. A či kvôli tomu urobila viac ako kedykoľvek  ktorákoľvek napríklad slovenská politická strana súčasnosti.  Svoboda neváhala a pozvala si na svoj zjazd v roku 2012 priamo hosťa z Francúzska, priamo Le Pena. A nielen to, obohatila podľa Le Pena program nielen o národné veci, ale aj o sociálne, medzi čo patrí najnovšie aj ľútosť za tým, že Ukrajina nevlastní jadrové zbrane. Preto je teraz rozhodne nielen za vstup do NATO, ale aj za atómové vyzbrojenie Ukrajiny.

POZNÁMKA

Čo vidí a nevidí kreatívna štatistika

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Podľa nedávnej správy Európskej centrálnej banky (ECB) približne jedna desatina najbohatších slovenských domácností vlastní necelú tretinu celkového bohatstva v rámci tohto štátu. Lenže pri porovnaní so zvyškom štátov eurozóny sa ukazuje, že vo väčšine z nich najbohatší vlastnia až viac než polovicu všetkého majetku. Slovensko je vraj najrovnostárskejším štátom v rámci celej eurozóny. To by malo znamenať, že u nás sú rozdiely medzi bohatými a chudobnými najmenšie v rámci všetkých porovnávaných štátov. Lenže ekonómovia na Slovensku to vôbec tak pozitívne nevidia, lebo ich vlastné údaje naznačujú niečo iné.

KOMENTÁR Posolstvo prezidentských volieb Roman MICHELKO Najprv niekoľko všeobecných téz, ktoré charakterizovali prezidentské voľby. V politike sa často stáva, že nevyhrá ten najkvalifikovanejší, najpripravenejší či najkompetentnejší, z tohto pohľadu televízne prezidentské debaty neboli nijako relevantné. Zmeniť niečo zásadné mohli len v prípade, ak by jeden z kandidátov fatálne zlyhal, čo sa nestalo. Kritického voliča musel doslova urážať spôsob, akým bola kampaň vedená. Bohužiaľ, kritických ...

O ČOM JE REČ

O voľbe vlasteneckého prezidenta

 Drahoslav MACHALA                            

 Ľudovít Štúr sa na Slovanskom zjazde v Prahe v júni 1848 postavil proti Palackého koncepcii austroslavizmu. Jeho výrok pre Slovákov znie prorocky aj dnes: „Najskôr musíme slúžiť sebe, potom iným!“ V tomto štúrovskom duchu konal Kongres slovenskej inteligencie aj všetky spolky a výrazné slovenské osobnosti v roku 1992 a 1993, lebo skutkami podporili vznik slobodnej a nezávislej Slovenskej republiky. V tomto medzičase si každý politik napísal aj dejiny vlastnej tváre biblickým výrokom: „Podľa skutkov poznáte ich!“ Existuje skupina politikov, ktorí sa postavili proti slovenskej zvrchovanosti a proti slovenskej nezávislosti, a práve v súčasných prezidentských voľbách ich vlastná minulosť dobehla, preto sa dostali na okraj rešpektu slovenskej spoločnosti. Ale vynárajú sa aj takí, ktorí sa v čase rozhodovania skrývali. Pravda, sú tu aj muži a politici, ktorí v rozhodujúcej chvíli prejavili odvahu aj statočnosť a spomedzi tých, ktorí hlasovali za slovenskú nezávislosť, sú v aktívnej slovenskej politike: Ivan Gašparovič a Robert Fico. Dejiny ich tvárí sú popísané prácou pre Slovensko, lebo aj oni získali počas nefér súbojov od politických súperov a dobre zaplatených žoldnierskych mediálnych sluhov údery, po ktorých im zostali na tvárach aj v srdci jazvy.

POZNÁMKA

V čom je iné Kosovo než Krym 

Roman MICHELKO

Keď v roku 2008 Kosovo za asistencie niektorých veľmocí vyhlásilo samostatnosť, viacero expertov na medzinárodné právo trpko konštatovalo, že to znamená koniec helsinského systému, ktorým sa v roku 1975 vo fínskom hlavnom meste dohodlo povojnové usporiadanie Európy, zadefinovala sa nemennosť hraníc bez súhlasu dotknutej krajiny. Povestná rezolúcia OSN 1244 jasne konštatovala, že Kosovo má zostať súčasťou srbsko-čiernohorskej Juhoslávie. Každému len trocha realistickejšie uvažujúcemu odborníkovi na medzinárodné právo bolo jasné, že Kosovom vzniká veľmi nebezpečný precedens, aj keď vtedajšia ministerka zahraničných veci USA C. Riceová tvrdila niečo celkom iné...

AKO BOLO, ČO BOLO

Jediný hriech Ivana Štelcera

Peter VALO

Na Sibíri sa stretnú traja trestanci. Prvého zavreli za to, že v roku 1939 nadával na Ivana Ivanoviča. Druhého za to, že Ivana Ivanoviča chválil v roku 1941 a tretí z nich bol Ivan Ivanovič. Tento vtip mi prišiel na um pri čítaní knižky Ivana Štelcera, ktorá vyšla s poznámkovým aparátom Martina Lacka, Náš zápas o samostatnosť (1945 – 1992). Autor píše, ako sa v päťdesiatych rokoch stretol v leopoldovskej väznici s ministrom vnútra Alexandrom Machom, partizánskym veliteľom Jozefom Brunovským, ministrom spravodlivosti Prokopom Drtinom, komunistom Gustávom Husákom a s biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Gojdičom a Vasilom Hopkom.

KOMENTÁR

Voľby s otvoreným koncom

Roman MICHELKO

Prvé kolo prezidentských volieb potvrdilo zopár skutočností. Volebné správanie značnej časti voličov je oveľa viac emocionálne než racionálne. To potom logicky rezultuje do výsledkov, ktoré sa síce dajú očakávať, ale nie sú pre budúcnosť našej spoločnosti práve najlepšie. Z tohto môžeme odvodzovať aj volebný zisk Roberta Fica, ktorý nepotvrdil očakávania, ktoré mu dávali prieskumy verejnej mienky. V istom zmysle to je však aj pochopiteľné. Sotva totiž mohol mať horšie podmienky pre štart svojej kandidatúry. Už vyše dvoch rokov vládne sám, je vystavený veľmi nevyberavej kritike takmer všetkých médií, ale v podstate i všetkých politických strán, s výnimkou vlastného Smeru. Z tohto hľadiska jeho kandidatúra bola veľmi rizikový podnik, neznamená to však, že nemá šancu.

SPOZA OPONY

Prečo práve neďaleká Ukrajina

Dušan D. KERNÝ

Na Ukrajine sa odohráva reparát poriadne nevydarenej revolúcie spred desaťročia. Teším sa, veď vidím, ako sa o to usilujú aj tie isté osoby! V roku 2004 boli oranžoví a bezmajetní. Dnes len jeden z nich na ukrajinskej čokoláde získal 1,8 miliardy dolárov a horlí za vstup Ukrajiny, Ukrajincov, seba a svojich bonbónov nielen do EÚ, ale aj NATO. Nová kyjevská moc postavila do čela všetkých ukrajinských gubernií miliardárov neraz aj bez ukrajinského pasu či adresy trvalého pobytu. Je predsa jasné, že zhora dosadení bohatí privatizéri a podnikatelia sú prínosom pre gubernie. Brusel a EÚ, ako aj Washington tento model teraz z celej duše podporujú, kým nám to pred rokmi hovorili úplne naopak. A tak teraz iba pre nás trpákov pod Tatrami je novinka, že skutočnou zárukou demokracie je miliardár na čele gubernie. Ale všetko je podľa zákona!

O ČOM JE REČ

Aj takúto podobu môže mať šťastie

Drahoslav MACHALA

„Dejiny – či nebesia – bývajú niekedy milostivé; zosielajú rosu na najnúdznejší úhor. Veď čím by sme boli bez neho?“ Tento výrok Vladimíra Mináča presne platí rovnako na Jána Chryzostoma kardinála Korca ako na Jozefa kardinála Tomka. Nedávno v januári sme si pripomenuli deväťdesiatku veľkého rodáka z Bošian, v tomto mesiaci sa skláňame pred deväťdesiatkou Jozefa kardinála Tomka, rodáka z Udavského na východe Slovenska. Povolaním je kňaz, vyvolením je to veľký misionár kresťanstva po celom svete. Na túto úlohu ho vybral slovanský pápež Ján Pavol II. My Slováci sa radi sťažujeme na ťažký osud, ale stačí, aby sme si skúsili uvedomiť, komu bolo dopriate mať takýchto dvoch ozajstných velikánov v čase, keď sa konečne rozhodovalo o slovenskej štátnej suverenite a slobode? Obaja sa jasne vyslovili za slovenskú štátnu slobodu.

KOMENTÁR

Štát je najväčší poklad

Milan S. ĎURICA    

Štátnosť slovenského národa je ešte stále historickou hodnotou, ktorú sa usilujú spochybňovať nielen mnohí príslušníci cudzích národov, ale aj značná časť cudzími historikmi priamo odchovaných alebo silne ovplyvňovaných slovenských historikov a iných vzdelancov slovenského pôvodu. Ale vďaka staroslovenskej štátnosti a vlastnej cirkevnej organizácii, ktorú mu zriadili z iniciatívy kráľa Rastica (846 – 870) byzantskí vyslanci a učitelia Konštantín a Metod, slovenský národ bol už koncom 9. storočia natoľko vyvinutým etnickým spoločenstvom, že ani neskoršie cudzie nadvlády príbuzných slovanských kmeňov a nakoniec celkom cudzích ázijských Maďarov nedokázali všetkých Slovákov etnicky asimilovať a vymazať ich národnú identitu z registra dejín. Pochopiteľne, najprv Maďari, potom v novších časoch Česi vyvinuli všetko úsilie, aby meno Slovákov nevošlo do vedomia iných európskych národov. A darilo sa im to najmä zásluhou základnej koncepcie, ktorú dal modernej historiografii jej zakladateľ, berlínsky profesor a historiograf Pruského štátu Leopold von Ranke (1795 – 1886), keď obmedzil vedecký historický výskum na dejiny štátov ako mocenských subjektov. V takomto historickom obraze nebolo jednoducho miesta pre národy, ktoré v l9. storočí nemali svoj vlastný štát. Že však táto pôvodná, hoci objektívne zmýlená koncepcia dejín podnes podmieňuje myslenie mnohých historikov a výplody ich vedeckého skúmania, to nepodvratne dokazuje najnovšia príručka európskych dejín – Europäisches Geschichtsbuch, učebnica pre vyššie školy, na ktorej pracovalo osem európskych historikov. V tej učebnici sa nenachádza ani najmenšia zmienka o Slovensku ako subjekte slovenskej štátnosti.