Nebezpečné hrdinstvo


Peter VALO štvorecAko bolo, čo bolo

Peter VALO

Na internete nájdete časť prejavu maďarského cigánskeho vajdu Attilu Lakatosa na jednom z mítingov strany Fidesz. Posťažoval sa, že keď začal hovoriť o cigánskej kriminalite, tridsať percent cigánov žiadalo jeho hlavu. Hovoria, že cigánska kriminalita neexistuje, ale čo keď z desiatich páchateľov je desať cigánov? Navštívil dediny, kde gadžovia nemôžu ísť naraz do kostola, lebo by ich vykradli. Spomenul učiteľa, čo dal päťku žiakovi.

Keď sa to dozvedel jeho otec, zbil učiteľa, že je rasista. Zároveň navrhol zmenu školského zákona. Ak cigánske alebo akékoľvek dieťa udrie učiteľa, treba vziať rodine prídavky a bol by za to, aby sa v rámci výučby dvanásťročné deti vodili do basy pre mladistvých, nech v nich prestane žiť romantika, aký je tam úžasný život. A potom povedal to najdôležitejšie: „Mám pocit, že maďarskú gardu a podobné monštrá sme porodili my. Čím viac sme kradli, tým viac narástli. Keď mi štyrikrát ukradnú sliepky, pšenicu, zemiaky, potom aj ja budem gardista, a to skôr či neskôr.“

Prípady, aké pomenoval vajda Lakatoš, nie sú neznáme ani u nás, akurát pochybujem, že by naša televízia odvysielala prejav Attilu Lakatoša. Máme tu predsa rómsky problém a televízia nebude rozdúchavať vášne. Ešte poriadne nedozneli zvuky tragédie z Devínskej Novej Vsi a už je tu ďalšia v Hurbanove. V oboch prípadoch boli zabití Rómovia. V prvom prípade polícia dodnes nezverejnila motív činu „šialeného strelca“. Jeho známi o ňom hovorili ako o slušnom človekovi. V druhom prípade sa o „strelcovi“ podobne vyjadrila aj primátorka Hurbanova, ktorá mala v pláne dotyčného policajta dokonca povýšiť. Ak polícia z nejakých dôvodov neobjasní motív jeho činu, uvoľní priestor na množiace sa internetové dohady a vyhlásenia.

Psychologička Kusá označila reakciu spoločnosti na trojnásobnú vraždu za rasistickú. Keď sa jej televízny reportér opýtal, či by chcela bývať vedľa neprispôsobivých občanov, odpovedala veľmi vyhýbavo. Poslanci Národnej rady SR Igor Matovič a Alojz Hlina vyhlásili, že pôjdu na dovolenku do najproblematickejších rómskych osád. Tvrdia, že keď chcú riešiť rómsky problém, mali by ho poznať.

Na poznávanie sa však už vynaložilo peňazí dosť. Za prvej ČSR obmedzili cigánom úrady kočovanie. Museli sa usadiť a pracovať. Objavilo sa medzi nimi veľa šikovných remeselníkov. V sedemdesiatych rokoch premenoval komunistický režim Cigánov na Rómov a ponúkol im bonus: Na vyplatenie detských prídavkov stačilo odpracovať päť dní v mesiaci! V rámci „prevýchovy“ dostali výhody, ktoré dokonale využili. U časti rómskej komunity atrofovala vôľa pracovať. A načo by robili, keď im na obživu stačilo plodenie detí a nejaké prachy dostali aj bez roboty. Časť Rómov prosto dospela k presvedčeniu, že za nich zodpovedá štát, ktorý reprezentujú bieli gadžovia. Od asociálneho spôsobu života býva len krôčik ku kriminalite. Ak sa niektorým tieto peniaze málili, získavali ich spôsobmi, ktoré vymenoval maďarský vajda.

Rameno zákona by malo rýchlo zasiahnuť pri každom prekročení zákona. Etnická príslušnosť by mala byť nepodstatná. Ak tento princíp nefunguje, hrozí, že ho nahradí model, aký poznáme z amerických filmov. Ich príbehy sú jednoduché. Keď zločinci rozhodujú o zákone a ich obete sa nemôžu dovolať spravodlivosti, vezme ju hlavný hrdina do svojich rúk. Dôležité je, že aktér pomsty – či „spravodlivosti“ – sa javí v očiach verejnosti ako hrdina. Nebolo by nič horšie ako to, že by sa takýto princíp začal uplatňovať na našich uliciach a ľudia by začali nebodaj vytvárať gardy, do akých by za istých okolností vstúpil aj Attila Lakatoš.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.