Matica slovenská potrebuje zmierenie

Ustanovizeň chráni stavivo slovenskej štátnosti. Pochádza z rodiny známeho reportéra Pražskej jari – ktorá sa mimochodom začala na Slovensku -  Jána Smolca. Za svoje postoje proti sovietskej okupácii bol jeden z prvých troch novinárov, ktorých komunisti donútili opustiť svoje redakcie.  Nasledoval 20-ročný život a existencia v nemilosti. Jeho otec nesmel publikovať. Žil pod dohľadom Štátnej bezpečnosti. Napriek tomu sa Maroš SMOLEC po Nežnej revolúcii rozhodol študovať žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako elév pôsobil v denníku Slovenská republika. Po jeho nútenou zániku pracovala ako asistent poslanca v parlamente. Neskôr ako hovorca bratislavského Ružinova, zároveň riaditeľ regionálnej TV Ružinov a šéfredaktor mesačníka Ružinovské echo. V roku 2011 sa stal na šéfredaktorom Slovenských národných novín a pred štyrmi mesiacmi správcom Matice slovenskej. O  pôsobení a víziách v Matici slovenskej (MS) sme sa rozprávali so správcom Matice slovenskej Marošom SMOLCOM.

V Matici ste aktívne začali pôsobiť pred troma rokmi ako šéfredaktor nášho týždenníka Slovenské národné noviny. Ako ste sa k tomu dostali?

Moja profesionálna púť v Matici slovenskej začala v tomto týždenníku. Môj osobný priateľ, dlhoročný matičiar Roman Michelko ma informoval, že predseda Matice Marián Tkáč vyhlásil výberové konanie na tento post. Prihlásil som sa. Spomedzi troch uchádzačov som získal najviac - dva. Ten tretí, ktorý patril známemu slovenskému politológovi s  Beránkovi som ani nechcel – už na prezentácii na mňa útočil za moju novinársku minulosť v denníku Slovenská REPUBLIKA. Aj takto si naši pravicoví „demokrati“ predstavujú slobodu slova. Nebral v úvahu, že práve ja som odhalil agenta SIS pôsobiaceho na území nemeckého Mníchova zaplateného aj do kauzy straty Triptychu Troch kráľov, že ja som asi pred desiatimi rokmi prvý publikoval informáciu, že „mienkotvorný“ komentátor denníka SME Peter Tóth je agentom civilnej tajnej služby, alebo varoval pred podozrivými transakciami nebankovky Drukos. Všetky moje články, za ktoré som si vyslúžil súdny spory, urážky, posmešky a pomenovanie „mečiarov novinár“ sa dnes ukazujú ako pravdy. A nikto sa mi neospravedlní, lebo ľudská pamäť je krátka. Dnes sú na mediálnom výslní nič nehovoriace mená, rýchlo-kvasených novinárov, ktorých jedinou výhodou je  ich ohýbateľný chrbát. Kedysi boli šéfredaktormi mienkotvorných periodík výrazné a významné osobnosti slovenskej žurnalistiky. Dnes sú nimi priemerní autori. Vezmite si napríklad už bývalého šéfredaktora vplyvného denníka SME Matúša Kostolného. Čo také významné vykonal na poli slovenskej žurnalistiky z hľadiska jeho autorských diel...?

V akom stave ste prebrali náš týždenník Slovenské národné noviny?

V nie celkom optimálnej kvalitatívnej kondícii. Redakcia vyrábala v čase elektronizácie médií obťahy ručne ako za čias komunizmu. Nefungovala komunikácia. Noviny neboli mienkotvorné. Svoj projekt som predložil v duchu ekonomizácie periodika a zvýšenie jeho mienkotvorného záberu. Po troch rokoch možno konštatovať, že reštrukturalizácia novín sa podarila, napriek tomu, že máme pred sebou ešte veľa práce. Zmenili sme formát, plnofarebnosť, vytvorili pravidelné rubriky, zastabilizovali redakciu kvalitnými autormi /mnohí z nich boli v minulosti šéfredaktormi iných periodík, ako napr. Dotyky, Zmena, Nový deň/. Za rovnaké peniaze sme začali vyrábať produkt na vyššej kvalitatívnej úrovni, ktorého čítanosť aj náklad pomaly rastie. A o to ide. Osloviť našimi vlasteneckými a matičnými myšlienkami čo najširšie spektrum Slovákov a Sloveniek.

Povedali ste, že je pred Vami v súvislosti so Slovenskými národnými novinami ešte veľa práce v čom konkrétne?

Vo zvyšovaní nákladu. To sa deje relatívne pomaly, napriek tomu, že Matica eviduje 30 tisíc aktívnych členov a náš predplatiteľský kmeň dosahuje úroveň výrazne nižšiu. Boli by sme radi, aby nás aspoň polovica týchto aktívnych matičiarov aj aktívne podporovala a to kúpou predplatného. Konkurent Týždeň má silného sponzora v majiteľovi finančnej skupiny Penta, ktorý skupuje ich náklady, my by sme mali dať sily dohromady a odoberať v rámci matičných štruktúr viac výtlačkov, aby nám úmerne stúpal aj náklad. Sme totiž typické periodikum založené na predplatiteľoch. Chýba nám marketing a potrebná reklama. Inzertní klienti o nás nevedia, čo je škoda. Ak sa snažíme vybaviť nejaký mediálny bárter, Slovenské národné noviny v mnohých prípadoch nie sú vítané.

Prečo?

Asi preto, že píšeme pravdu o slovenskej spoločnosti, o ekonomike, zdevastovanej kultúre, vede, školstve a čudnej zahraničnej politike, a to niekomu prekáža. Napriek tomu prepočítavame aktuálne náklady, aby náš náklad prekročil hranicu 10 tisíc výtlačkov. Nie je to nič výrazné, ale aj denník Hospodárske noviny s iným kapitálom za sebou tlačí okolo 12 tisíc kusov a denník SME cez 40 tisíc. Naša ambícia je teda oprávnená a primeraná. Inak robíme si konkurenciu aj sami sebe. SNN fungujú na internete na doméne snn.sk a na najrozšírenejšie sociálnej sieti. A úspešne...

Po troch rokoch ste však presedlali a stali ste sa správcom Matice slovenskej. Prečo, sám predsa tvrdíte, že práce v SNN ešte neskončila a je čo zlepšovať...

Po nástupe do redakcie som vykonal nutnú ekonomickú reštrukturalizáciu. Musel som znížiť náklady na prevádzku, mzdové a odvodové povinnosti a peniaze presunúť do rozvojových aktivít v rámci redakcie. Ako vieme, Matica slovenská sa od začiatku roku 2014 nachádzala vo veľmi komplikovanej finančnej situácii. Chýbala nám dlhodobo hotovosť a nedokázali sme splácať záväzky. V polovici roka 2014 sme sa ocitli pod hrozbou platobnej neschopnosti. Po nástupe do funkcie správcu v júni bolo na neštátnom účte Matice 720 eur . Do týždňa sme potrebovali vyše 40 tisíc na platy a záväzky presiahli 200 tisíc eur. Situácia bola vážnejšia ako sa zdalo. Do funkcie ma verejnej nominoval prvý podpredseda Jozef Šimonovič a predseda Marián Tkáč jeho nomináciu akceptoval. Výbor MS (VMS) to podporil.

Nedostatok finančných prostriedkov, výplatné termíny, splácanie záväzkov, slabé príjmy, nízke zisky... Dalo sa z tejto situácie vôbec dostať?

Schválenie prebytkového rozpočtu Výborom MS na rok 2014, 18. októbra je dôkazom, že dalo. Aj keď som do júna niekoľkokrát vážne uvažoval, že z funkcie odstúpim. Pred štyrmi mesiacmi neostávalo teda nič iné, ako naštartovať nekompromisnú, striktnú reštrukturalizáciu. Analyzovať príjmy, výdavky, záväzky... Zámerom bolo čo najviac znížiť réžiu a prevádzku ustanovizne, rokovať s veriteľmi, požiadať banky o preklenovací úver, prepúšťať pracovníkov a predávať nadbytočný majetok. Spočiatku to nebolo jednoduché. Siahol som aj na bezúročné pôžičky od podporovateľov Matice, aby sme vôbec mali na výplaty či daňové a odvodové povinnosti. Mzdy sme vyplácali  na úrovni 80-90 percent, odvody sme hradili vždy ku koncu mesiaca. Potrebovali sme rýchle peniaze. Vtedy prišiel pre mňa prvý šok -  postoj súkromných bánk. Napriek tomu, že prvý kontokorentný úver, ktorý si ešte začiatkom roka vzala Matica zo Slovenskej sporiteľne vo výške 150 tisíc eur, sme v júni splatili s predstihom, nám táto banka ukázala chrbát. A nielen ona – vraj sme rizikový partner. Nestačili ponuky záložného práva na mnohé nehnuteľnosti v našom majetku. Jednoducho nechceli pomôcť.

Ako sa to teda podarilo, bez úveru?

Bez úveru. Pre vysvetlenie uvádzam: Matica slovenská je financovaná na dvoch úrovniach: z účelovej štátnej dotácie vo výške 1,5 milióna eur a z vlastných príjmov z podnikateľskej činnosti – hlavne z dividend tlačiarne Neografia, a.s., ktorej je Matica takmer 89-percentným vlastníkom. A práve výpadok plánovaných dividend Neografie za rok 2013 vo výške 400 tisíc eur spôsobil finančné problémy. Deficit sme spolu s niektorými členmi Výboru MS dokonca odhadovali až na úrovni 500 tisíc eur v polovici roka 2014 (!!!) Obratom sme urobili personálny audit a začali prepúšťať, rušiť zbytočné prevádzkové náklady, servisné vymoženosti pre zamestnancov, meniť organizačnú štruktúru, komunikovať s veriteľmi, odkladať záväzky, zmluvne riešiť splátkové kalendáre a predávať majetok. Chýbala nám hotovosť. Na druhej strane sme motivovali zamestnancov na vyšší výkon za rovnaké peniaze a riaditeľov Domov MS po celom Slovensku, aby zlepšovali svoje finančné príjmy, predovšetkým z nájmov priestorov. Podľa štatistík v roku 2014 bolo v Matici zrušených celkom 52 pracovných zmlúv a dohôd. Oproti prvému rozpočtu z januára 2014 sme znížili len mzdové náklady o vyše 340 tisíc korún na neštátnom financovaní a takmer 40 tisíc eur na štátnom spolufinancovaní. V tejto sume sa však nachádza zníženie aj pre zamestnancov projektu digitalizácie, ktorý sme museli predčasne ukončiť. Ďalšie tisíce sme začali šetriť na prevádzke. Rušenie mobilných paušálov, obmedzenie cestovných nákladov, obmedzenie služobných ciest. Cenu práce sme zhodnocovali kumuláciou funkcií. Po prepúšťaní mnohí zamestnanci vykonávajú viacero povinností a ide to. A nepotrebujú k tomu ani 20 eurové paušály na mobilných telefónoch.

Šetrenie je v komplikovaných finančných obdobiach viac ako nutné. Prečo sa s tým začalo až v polovici roka 2014. Neuvedomovali si túto situáciu vedúci predstavitelia Matice skôr?

Je to otázka na nich. Ja som sa členom Výboru MS stal až na jeseň 2013 v čase, keď už bolo zrejmé, že Neografia a.s. dosiahne stratu a tým pádom nebude môcť vyplácať akcionárom dividendy. Napriek tomu vedenie Matice zakomponovalo do návrhu rozpočtu na rok 2014 z konca roka 2013 sumu 400 tisíc eur do príjmovej časti rozpočtu ako nejaký obnos, ktorý získame od našej tlačiarne. A tu je pes zakopaný. Výpadok tejto sumy bol v podstate deficitom počas celého roka, s ktorým sme bojovali až do októbra. O tomto výpadku som sa však reálne dozvedel až na jar, kedy som sa stal členom Predstavenstva Neografie. Ako matiční predstavitelia sme neboli pravdivo informovaní. Toto považujem za dôvod, prečo sa nezačalo konať skôr. S istou dobrovoľnou aktivitou som prišiel už v januári, kedy bolo zrejmé, že Matica nemá hotovosť. Aj sa konštituovala tzv. personálna komisia, ktorá aj na základe vlastnej činnosti a personálneho auditu z roku 2012 navrhovala v Matici prepúšťať. Avšak úzke vedenie vtedy na tieto návrhy nereflektovalo. V lete sme ich zrealizovali, ale o to viac nás boleli. Lebo len na odchodnom a odstupnom sme prekročili rozpočtový plán o vyše 200 percent.

Znížili ste prevádzku Matice slovenskej, ako sa však podarilo zvýšiť príjmy, lebo získať niekde niekoľko stotisíc eur je priam zázrakom...

Nie som žiaden čarodejník. Potom, ako som pochopil, že banky nám preklenovací úver neposkytnú, začal som obratom v kolektívnych orgánoch navrhovať a presadzovať odpredaj dubiózneho majetku. V septembri sme predali zruinovaný Dom MS v Moldave nad Bodvou za 60 tisíc eur a najnovšie sme zrušením tzv. zámennej zmluvy budov medzi Maticou slovenskou a Neografiou získali späť 294 tisíc eur. Ak teda počítame s deficitom 500 tisíc eur, 354 tisíc sme získali týmito dvoma opatreniami a rozdiel šetrením. Pripomínam, že rozpočet sme schválili s prebytkom 129 tisíc eur. Šetrenie teda bolo výrazné. Ale podotýkam, že rozpočtované mzdy klesli najmä preto, že sme ukončili projekt digitalizácie.

Digitalizácia bol projekt Matice slovenskej na digitalizáciu svojho archívu v celkovej hodnote takmer 4 milióny eur. Spomenuli ste, že projekt ste predčasne ukončili, prečo?

Projekt Digitalizácia Archívu Matice slovenskej bol napojený na európske peniaze. Započal zmluvou začiatkom roka 2013. Prijali sme 25 zamestnancov, ktorí obratom začali pripravovať archívne dokumenty na samotnú digitalizáciu. Dokumenty triedili, čistili, popisovali...Robili to až do septembra. Mali sme pripravených vyše 1,3 milióna objektov na digitalizáciu – teda takmer celý objem na dokončenie projektu. Zlyhali sme však vo verejnom obstarávaní. Dva krát sme pripravili súťaž, ktorá nedopadla dobre. Tú druhú dokonca Úrad pre verejné obstarávanie vyhodnotil ako diskriminačnú. Súťaž sme museli zrušiť a nezostával dostatok času na tretie obstarávanie digitalizačných strojov za milióny eur. Aby sme Matici nespôsobili väčšiu škodu, digitalizáciu sme ukončili.

Koľko ste vynaložili prostriedkov v tejto prípravnej digitalizačnej fáze?

Vyše 147 tisíc eur. Boli to naše peniaze, ktoré nám preplácalo Ministerstvo financií SR v rámci projektu. Teraz ich musíme vrátiť.

Máte z čoho?

Máme. Ale prebytok som chcel presunúť hlavne do začiatku budúceho roka, pokiaľ nám začne Ministerstvo kultúry SR posielať časti účelovej dotácie. Matica nutne potrebuje vždy na začiatku roka hotovosť na úrovni minimálne 125 až 150 tisíc eur. Preto budeme hľadať zdroje na úhradu digitalizácie inde ako v prebytku rozpočtu. Kde, to neprezradím. Ale predstavu mám a konkrétnu, preto sa neobávam, že by sme zdroje štátu nevrátili. Ak, tak by nám siahol na majetok formou exekúcie. A to nechceme.

Problémov je Matici viac ako sa zdá. Vidíte význam v tejto činnosti. Má vôbec Matica šancu ponúknuť modernej spoločnosti program, ktorý verejnosť osloví.

Matica slovenská prežila maďarizáciu a uhorský nátlak, napriek tomu, že ju zakázali. Prežila politické tlaky počas prvej Slovenskej republiky i počas komunizmu. Prežila aj frontálny útok nedávneho ministra kultúry Milana Kňažka a odčlenenie jej Slovenskej národnej knižnice. A prežije aj túto ťažkú finančnú situáciu. Nato však potrebuje matičnú jednotu a víziu. Verejne sa snažím a vyzývam matičných funkcionárov k vnútromatičnému zmiereniu. Lebo ak budeme v týchto časoch nejednotní, nemusíme to prežiť. Zmierenie a jednota nám dnes chýbajú. Rovnako ako vízia na najbližšie roky. Matica musí vystúpiť z tieňa, nemôže ostať zahľadená do seba niekde v 19. storočí. Matica sa musí prispôsobiť moderným podmienkam a ponúkať moderné prostriedky a nástroje ako si plniť svoju zákonnú úlohu a tou je výchova a podpora vlastenectva. Musí predložiť víziu moderného vlastenectva. Zamerať sa na strednú vekovú generáciu, na študentov a žiakov. V nich prebúdzať pocit národnej hrdosti. V úzkom vedení sme rozhodli, že takúto víziu pripravíme v spolupráci so slovenskou vlasteneckou inteligenciou a širokou matičnou verejnosťou. Prvú konferenciu o Víziách Matice slovenskej pripravujeme už v decembri tohto roku. Proces sme teda začali. Po konsolidácii musí prísť rozvoj.

Zhováral sa Peter JAVORSKÝ – Foto: archív (mrs)