V zlatých zápisoch slovenskej histórie
Liptovský Mikuláš sa zlatými písmenami zapísal do dejín slovenského národa. Pôsobili tu také osobnosti ako Gašpar Fejérpataky- Belopotocký, ktorý stál pri zrode prvej slovenskej knižnice a prvého slovenského ochotníckeho divadla. Od roku 1837 tu účinkoval aj jeden z trojice tvorcov moderného slovenského národa Michal Miloslav Hodža. Práve na jeho podnet sa v auguste v roku 1844 zišli na evanjelickej fare, kde pôsobil, významné osobnosti slovenského národného života s ušľachtilým cieľom ‒ založiť národný a kultúrny spolok, ktorý pomenovali TATRÍN.
Spolok mal za úlohu podporovať nadaných slovenských študentov, tlačiť a vydávať knihy rôzneho zamerania a čo bolo dôležité, mali byť už písané uzákonenou Štúrovou slovenčinou. Mal tiež podporovať slovenské školstvo a spolky miernosti. Práve na tento spolok skoro o dvadsať rokov neskôr v roku 1863 nadviazala vo svojej činnosti Matica slovenská.
SEMINÁR O SPOLKU
Koncom mája tohto roka sa v dopoludňajších hodinách v zasadačke Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši konal seminár, ktorý bol venovaný tomuto významnému výročiu. Zúčastnili sa na ňom študenti mikulášskych stredných škôl. Otvoril ho poverený riaditeľ Domu Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši Marek Nemec. Prítomných privítal aj zástupca primátora mesta Ing. Jozef Repaský. Potom Mgr. Dana Fiačanová, dlhoročná historička Múzea Janka Kráľa a správkyňa Expozície Tatrína a Žiadostí slovenského národa, vo svojej prednáške pripomenula vznik a pôsobenie tohto kultúrneho a národného spolku. Pôsobivo vykreslila obraz Hodžovej fary ako strediska národného pohybu v štyridsiatych rokoch 19. storočia. Opierala sa pritom o dlhoročný výskum v tejto oblasti a o svoju bohatú publicistickú činnosť, ktorú venovala tomuto spolku. Po nej vystúpil tajomník Matice slovenskej doc. PaeDr. Pavol Parenička, CSc., so svojím príspevkom o činiteľoch Tatrína. Pri jeho zrode stáli také osobnosti ako Ľudovít Štúr, Jozef M. Hurban, Michal M. Hodža, G. F. Belopotocký, J. B. Guoth, Samo B. Hroboň, Janko Francisci, Štefan Závodný, Ctiboh Zoch a mnohí ďalší. Ako hosť sa na seminári zúčastnil aj vedecký tajomník MS Mgr. Peter Cabadaj. Poznatky z tohto podnetného stretnutia študenti určite využijú na hodinách slovenčiny a dejepisu.
V CENTRE DIANIA
Oslavy na druhý deň pokračovali na Námestí Žiadostí slovenského národa. Tu sa nachádza evanjelický kostol a stará evanjelická fara, v ktorej pôsobil M. M. Hodža a kde bol založený spolok Tatrín. Práve tu pracovníci Domu MS v Liptovskom Mikuláši pripravili zaujímavý program. Na zaplnenom námestí zorganizovali Jarmok ľudových remesiel, na ktorom sa predstavili ľudoví umelci a remeselníci. Na oslavách sa zúčastnil aj predseda MS Ing. Marián Tkáč. Vo svojom príhovore pripomenul, aké úskalia a neprajnosť doby museli prekonať všetci významní muži, ktorí stáli pri zrode Tatrína, ako tento počin chápe dnešná mladá generácia, ktorá stráca hrdosť na svoju vlasť a na svojich predkov. Prítomných pozdravili aj viceprimátor mesta Ing. Jozef Repaský a evanjelický farár ThMgr. Vladimír Ferienčík. V programe na improvizovanom javisku pred evanjelickým kostolom vystúpili dievčenská spevácka skupina DFS Ďumbier, ženské spevácke skupiny z Važca a Východnej a gajdoši z Oravskej Polhory. Vyvrcholením osláv bolo uvedenie dramatického pásma autora Petra Vrlíka Tatrínska sednica. Pásmo pripravil Divadelný súbor Matičnej divadelnej ochotníckej scény (MADOS) , ktorý pracuje pri Dome MS v Liptovskom Mikuláši.
(pv)