Počas dohodnutého prímeria 17. 9. 2016 napadli americké a austrálske lietadlá jednotky sýrskej armády v oblasti Deir al-Zour. Nálet, ktorý trval zhruba päťdesiat minút, si vyžiadal desiatky obetí a vyše stovky zranených. Američania označili tento útok za omyl, ale fakty, ktoré predchádzali udalosti, svedčia o tom, že išlo o zámerné bombardovanie s cieľom oslabiť sýrsku armádu a posilniť militantné skupiny bojujúce proti Bašárovi Asadovi. Útok nebol náhodný a nešlo o omyl. Krátko po uzavretí prímeria nad oblasťou, o ktorej bolo všeobecne známe, že sa v nej zdržujú sýrski vojaci, lietali prieskumné lietadlá, čo naznačovalo, že sa chystá nálet. Druhým podozrivým faktom bol útok Islamského štátu na pozície sýrskej armády a na obytné štvrte pätnásť minút po začiatku bombardovania. Zahynulo mnoho civilistov, žien aj detí. Nešlo náhodou o koordinovaný postup Američanov s teroristami?
■ ZVLÁŠTNE NÁHODY
Druhou nepríjemnou kapitolou v sýrskom konflikte bolo zničenie humanitárneho konvoja OSN pri Aleppe, okolo ktorého je doteraz mnoho nejasností. Americký, britský a francúzsky establishet aj západná mediálna sféra tvrdia, že pôvodcami zločinného útoku na konvoj sú sýrske alebo ruské bombardéry. Zvláštne na tomto tvrdení je, že humanitárne konvoje doteraz prechádzali bez problémov územím ovládaným Damaskom. Natíska sa otázka, aký je logický dôvod na vyslovenie domnienky, že práve tento konvoj zbombardovala sýrska či ruská armáda. Aký dôvod na tento nehumánny čin by mohli mať Rusi alebo Asad?
Český politológ Oskar Krejčí, ktorého postrehy Európa dobre pozná, hovorí: „Keby som bol prívržencom konšpiračných teórií, povedal by som, že o osude spomínaného humanitárneho konvoja bolo rozhodnuté v okamihu, keď Spojené štáty so svojimi spojencami vybombardovali pozície sýrskych vládnych jednotiek v blízkosti letiska Deir al-Zour. Bolo treba odtrhnúť mediálnu pozornosť od tejto tragédie.“
Zdá sa, že celá protiruská kampaň v súvislosti s útokom na humanitárny konvoj bola dopredu pripravená mediálna kačica, pre ktorú neúspešne zasadala aj Bezpečnostná rada OSN. Na margo všetkých krvavých ťahaníc o Sýriu treba poznamenať, že Rusko je jediná veľmoc, ktorá je v tejto krajine legálne, pretože ju pozvala legálna vláda, kým iné mocnosti sú tam „na pozvanie“ nelegálnych militantných skupín a teroristov tzv. Islamského štátu. Rusko je zároveň jediná mocnosť, ktorá zasadzuje islamistom efektívne údery a zrejme to niekomu prekáža. Isté sily sú posadnuté myšlienkou likvidácie prezidenta Bašára Asada, ktorý je pri presadzovaní rôznych záujmov strán zúčastnených v tomto konflikte väčšou prekážkou ako samotný Islamský štát.
■ POMOC NAOKO
Nositeľ Pulitzerovej ceny investigatívny novinár Seymour Hersh, považovaný za „svojhlavé dieťa“ americkej žurnalistiky, odhalil dvojtvárnu politiku USA v sýrskom konflikte a úlohu CIA pri organizovaní a výcviku radikálnych bojovníkov nasadených proti sýrskym vládnym jednotkám. Mimochodom, Hersh v minulosti pomohol odhaliť masaker americkej armády v My Lai vo Vietname a bol autorom reportáží o mučení väzňov v Abú Grajb. Dnes toto „svojhlavé dieťa“ píše, že vojna je prestížnou záležitosťou Spojených štátov a aktivity Washingtonu v Sýrii nemajú oporu v medzinárodnom práve.
Sýria bola do vypuknutia vojny stabilný sekulárny štát s najvyšším stupňom demokracie v arabskom svete a so solídnym sociálnym programom, čo sa napríklad nedá porovnať s absolutistickou monarchiou v Saudskej Arábii, ktorá je jednou z najvykričanejších porušovateliek ľudských práv na svete a ktorá je napriek tomu dôležitým spojencom USA. Dnes je v Sýrii otvorená Pandorina skrinka nestability možno globálnych rozmerov.
■ NIČ NOVÉ
Na Strednom východe ide o veľmocenskú hru starú sto rokov, keď si vtedajšie veľmoci Francúzsko a Veľká Británia podľa tzv. Sykes-Picotovej hanebnej dohody rozdelili medzi sebou celý Stredný východ od brehov Stredozemného mora až po iracký Kirkúk. Sever od deliacej čiary, nakreslenej na mape, patril Francúzom a juh Britom. Terajšie imperiálne delenie strategických pieskov v tejto časti sveta je ešte krvavejšie a zložitejšie, lebo aj uchádzačov o ovládnutie priestoru medzi Stredozemným morom a Irakom je oveľa viac. Svoje záujmy si tu presadzujú Spojené štáty, Saudská Arábia, Katar, Turecko, Irán aj Kurdi. Jazýčkom na váhach v tomto desivom konflikte sú Rusi, tradičný spojenec Sýrie, ktorí razantne vstúpili do hry až po tom, čo sa na stredovýchodnej scéne objavil nový, neobyčajne barbarský fenomén tzv. Islamský štát.
Začiatkom riešenia nezmyselných konfliktov v Sýrii môže byť len zastavenie prísunu teroristov a zbraní cez Turecko, Katar a Saudskú Arábiu, definitívna porážka IS a napokon nastolenie trvalého prímeria v regióne v spojení s demokratickými voľbami v Damasku, ako navrhuje Bašár Asad. Ale takéto riešenie je zatiaľ v nedohľadne a rozparcelovaná Sýria už bude sotva existovať v predvojnových hraniciach.
Ľudovít ŠTEVKO - Foto: internet