Rozumný a transparentný postoj
- Prelom septembra a októbra je v dejinách zapísaný aj ako „Mníchov“.
Mníchovská konferencia bola jedným z najhanebnejších aktov svojvôle veľmocí v 20. storočí. Predstavitelia demokratických mocností Západu bez hanby vydali strednú Európu Adolfovi Hitlerovi, a tým dali do jeho rúk i osudy tu žijúcich malých národov. Ona sa len zdanlivo týkala výlučne Česko-Slovenska, lebo bolo prinútené vydať časti svojho územia agresívnym susedom. V svojich dôsledkoch sa dotýkala celého stredoeurópskeho priestoru. Tunajším národom určila len jednu opciu ‒ stať sa satelitom nacistického Nemecka alebo sa vystaviť jeho agresivite a v konečnom dôsledku postupnej fyzickej likvidácii.
- Menej známy je historický pojem prvá Viedenská arbitráž ‒ tá rozbila územnú celistvosť Slovenska.
Prvá Viedenská arbitráž nie je samostatným právnym aktom, je súčasťou Mníchovskej dohody. Vyplývala z jej doplňujúceho vyhlásenia, že do troch mesiacov sa musí vyriešiť uspokojivo, to znamená na prospech Maďarska a Poľska, otázka postavenia maďarskej a poľskej menšiny v Česko-Slovensku. Preto sa stretli 2. novembra 1938 vo Viedni predstavitelia Nemecka a Talianska a rozhodli o odčlenení okolo pätiny slovenského územia Maďarsku. Rozhodnutie nerešpektovalo nijaké etnografické alebo ekonomické kritériá, bolo skrátka čistou svojvôľou.
- Mníchovská dohoda i dohoda z Viedne boli neskôr uznané ako neplatné od začiatku. To však sudetskí Nemci či niektoré kruhy v Maďarsku spochybňujú.
Dôvodom je najmä situácia, ktorá sa vyvinula v stredoeurópskom priestore po nacistickej porážke a víťazstve antihitlerovskej koalície. Porazení museli za svoje nerozmyslené činy, ktoré viedli k vojne, pykať a trest bol vysoký. Radi by sa revanšovali za svoju porážku. Ak Slovensko bude viesť umnú a transparentnú zahraničnú politiku, ak zabezpečí vnútorný pokoj medzi rôznymi vrstvami slovenskej spoločnosti, nemáme sa čoho obávať.
Zhováral sa Ivan BROŽÍK
Foto: archív SNN