Nespokojnosť je hnacím motorom tvorby
- Máme ya sebou rok 2014. Čo vás ako herca, ale aj ako autora a milovníka literatúry v tomto už minulom roku najviac zaujalo, prípadne sklamalo?
Všetko sa to dá vtesnať do oblasti divadla, a to Činohry SND. Do leta prebiehala v činohre ambiciózna sezóna nazvaná pracovne aj Sezóna hriechu, v ktorej sme priniesli na scénu vynikajúce dramatizácie diel svetových autorov ‒ Dostojevského, Flauberta, T. Manna, Brontëovej, Littella, ktoré rozprávali zjednodušene povedané o relativizácii svedomia, a teda aj morálnych hodnôt. Táto mimoriadna sezóna vyvrcholila Desatorom, v ktorom dostali šancu desiati mladí režiséri spracovať a scénicky vyjadriť po jednom prikázaní. Strhujúci päťhodinový zážitok, kde chodíte po celom divadle od suterénu až po štvrté poschodie a fascinovaní sa dívate na jednotlivé pohľady mladých tvorcov na tieto nemenné Božie maximy.
- Existuje šanca, že sa tvoriví ľudia na Slovensku prestanú venovať svojim žabomyším vojnám a potiahnu za jeden povraz?
Tvoriví ľudia nemôžu úplne ťahať za jeden povraz, lebo nespokojnosť je jedným z hnacích motorov tvorby. Môžu sa zjednotiť v podpore fondov, ktoré môžu pomôcť lepšiemu rozvoju kultúry a umenia. Filmový fond po detských chorobách už výrazne pomáha filmovej tvorbe a ministerstvo kultúry chystá nový fond na podporu kultúry a umenia, napojený aj na európske podporné peniaze.
- Pred nami je rok 2015. Čo by ste radi v tomto roku stihli, a na druhej strane, čo by ste slovenskej kultúre zavinšovali do nového roku.
Je to štúrovský rok a v ňom projekt E. Kráka pre symfonický orchester, miešaný zbor a dvoch recitátorov, kde by sme mali v takomto veľkolepom predvedení s Dušanom Jamrichom recitovať do hudby verše štúrovcov, teším sa na naše divadlo, školu a hádam ma kopne múza do ďalších básničiek. A slovenskej kultúre želám čo najväčší presah do Európy a potom aj do sveta.
Zhováral sa Maroš M. BANČEJ
Foto: archív Š. B.