Riaditeľka Inna KUZNECOVOVÁ o jubileu Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave. Ruské centrum vedy a kultúry má za roky existencie stabilné a dôstojné miesto na kultúrnej mape Slovenska a, samozrejme, v umeleckom i vo vedeckom prostredí jeho hlavného mesta, kde pôsobia kultúrne inštitúty jedenástich krajín. Má medzi nimi výrazné postavenie, prirodzenú príťažlivosť a neraz jedinečnú programovú ponuku, ktorá láka do jeho priestorov množstvo záujemcov nielen zo Slovenska, ale aj z blízkeho zahraničia. V tomto roku zaokrúhľuje dvadsať rokov činnosti. A to je už jubileum hodné rekapitulácie dosiahnutého a aj impulz na rozhovor s jeho súčasnou riaditeľkou Innou KUZNECOVOVOU.
- Pristavme sa ešte pri slávnostnom otvorení tejto inštitúcie...
Bol to historický deň ‒ 31. január 2001. Na podujatí sa vtedy zúčastnila legendárna kozmonautka Valentina Tereškovová. Nebola na Slovensku po prvý raz, lebo slovenskú metropolu navštívila aj krátko po svojom návrate z kozmu. Na otvorení RCVK o. i. povedala: „Teší ma, že som tu práve teraz prvý raz po osamostatnení Slovenska. Veľa sa tu toho zmenilo a som rada, že v rámci všetkých pozitívnych zmien pribúda v Bratislave pre všetkých Slovákov Ruský kultúrny inštitút.“ Na slávnostnom otvorení, ako o tom vtedy informovali aj viaceré médiá, boli aj ministri zahraničných vecí RF Igor Ivanov a jeho slovenský partner Eduard Kukan.
- V súčasnej pandemickej situácii nemôžete toto krásne jubileum so svojimi priaznivcami osláviť. Ako si to budete prispôsobovať?
Všetci sa musíme s rešpektom prispôsobovať vo všetkom, teda nielen v práci, ale i v našich životoch novej situácii. Priniesla nám však aj pozitívnu zmenu. Prešli sme intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým do sveta online. A v ňom prinášame našim záujemcom podujatia, o ktoré je mimoriadny záujem. Za všetky uvediem ako príklad februárovú mládežnícku online konferenciu Vesmír spája: Moskva – Bratislava – Paríž s trojicou kozmonautov, tak ako leteli pred vyše dvadsiatimi rokmi spolu do kozmu. Na ruskej kozmickej lodi Sojuz TM-29 to boli vtedy Ivan Bella, prvý slovenský kozmonaut, ruský veliteľ posádky Viktor Afanasiev a francúzsky palubný inžinier Jean-Pierre Haigneré.
Vidieť, počúvať ich spomienky a názory, viažuce sa na najnovší vedecký výskum vo vesmíre, na perspektívy rozvoja mierového programu na orbite Zeme, bolo natoľko príťažlivé, že sme mali obavy, či kapacitne zvládneme záujem o toto podujatie. Dopadlo nad všetky očakávania. Dosiaľ nám prichádzajú nadšené ohlasy naň, a čo nás najviac teší zo strany mladých, študentov nielen bratislavských škôl, ale aj z gymnázií, napríklad z Vrbového či Vrábľov a mnohých ďalších.
- V oblasti kultúry sa určite máte čím pochváliť. Skúste uviesť aspoň to naj-naj, čím ste obohatili kultúrny život hlavného mesta i Slovenska.
Toho, čo by stálo za zmienku, je naozaj veľa. Rešpektujem priestorové možnosti vášho periodika a vyberám len tie skutočné top podujatia. V spolupráci so Slovenským národným múzeom a s Historickým múzeom na Bratislavskom hrade sme predstavili také výstavy, aké tu ešte nikdy neboli a dlho ani nebudú. Mám na mysli prezentáciu najvzácnejších ruských ikon vďaka spolupráci a pomoci Múzea ruskej ikony v Moskve. Podarilo sa nám niečo, čo tu dovtedy nemalo obdoby. Vo svojich príhovoroch to na vernisáži zdôraznili aj ministri kultúry oboch republík. Niet prestížnejšieho miesta na vzácne výstavy na Slovensku, akým je Bratislavský hrad. Práve v jeho priestoroch na veľkorysej ploche sme ponúkli aj ďalšiu jedinečnú, naozaj fascinujúcu výstavu Zlatý vek Peterhofu ‒ od Petra I. po Katarínu II. Stalo sa tak v spolupráci so Štátnym múzeom Peterhof. Výstavu od jesene 2018 pre mimoriadny záujem predĺžili až do marca 2019. Boli na nej originálne odevy panovníkov, porcelán z ďalekého Orientu, obrazy a ďalšie vzácne atribúty a osobné predmety panovníkov. Unikátom medzi vystavenými predmetmi bol trón Petra II., ktorý bol vystavený mimo Ruska iba v USA. Nás teší, že aj tu na Slovensku.
- Zaujímavé aktivity vyvíja vaša inštitúcia aj mimo Bratislavy...
Rada by som spomenula Múzeum Kutuzova v Rišňovciach. V jeseni v roku 2012 sa starobylý kaštieľ v tejto malebnej obci pri Nitre po rozsiahlej rekonštrukcii, na realizácii ktorej má výrazný podiel vtedajší starosta obce pán Karol Laboš, premenil na múzeum venované pamiatke veľkého ruského vojvodcu Kutuzova, ktorý v kaštieli prenocoval v polovici decembra 1805 po porážke spojeneckých rakúskych a ruských vojsk Napoleonom v bitke pri Slavkove. V obci a jej okolí sa ubytovala aj jeho štyridsaťpäťtisícová armáda, v zostave ktorej bolo aj šesťtisícpäťsto jazdcov s rovnakým počtom koní, čo si vyžiadalo aj nemalú obetu domácich, ako uviedol pri slávnostnom otvorení starosta. O pobyte maršala Kutuzova sa zachovala zmienka v archívoch Nitrianskej župy, keďže vojvodca 28. decembra 1805 napísal jej predstaviteľom ďakovný list. Na vytvorení muzeálnej expozície sa aktívne podieľalo Veľvyslanectvo Ruskej federácie aj RCVK v Bratislave. Múzeum sa od otvorenia teší veľkému záujmu a uskutočňujú sa v ňom aj mnohé odborné sympóziá, prednášky a podujatia, na ktorých vždy radi participujeme.
- Na prenikavých výsledkoch RCVK určite participujú aj iné organizácie.
Pravdaže. Oceňujeme spoluprácu s Ruským fondom kultúry v Moskve a tiež s tamojším Domom ruského zahraničia. Nezištne obohacujú knižničný fond o skvelé diela z historickej, súčasnej, vedeckej a detskej literatúry tak u nás, v knižnici RCVK, ako aj v mnohých slovenských knižniciach vrátane univerzitných. Za všetky spomeniem aspoň najnovší rozsiahly knižný dar, ktorý som mala tú česť odovzdať Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, a teší ma, že už máme v pláne ďalšie. Výpočet podujatí by som rada ukončila tým, čo si mimoriadne celých dvadsať rokov našej existencie v SR vari najviac vážime a ceníme. Sme vďační všetkým Slovákom, ktorí venujú svoju pozornosť, čas a úsilie udržiavaniu i zveľaďovaniu pietnych miest posledného odpočinku padlých ruských hrdinov ‒ či už v mestách, ale aj v obciach po celom Slovensku. Je to vždy veľmi dojemné, keď vidíme, ako si ich pamiatku uctievajú a že nezabúdajú na to, kto im za cenu najvyššej obety, položenia vlastného života, priniesol slobodu. Aj touto cestou by som sa im rada za všetko poďakovala.
Zhovárala sa Eva SISKOVÁ ‒ Foto: archív RCVK