Zrazu sa ukazuje, aký dobrý obchod znamená vojenský arzenál. „Pád slovenského zbrojného priemyslu bol pred niekoľkými rokmi pre nacionalistov efektnou zámienkou na rozpútavanie protičeských resp. protifederálnych vášní. V očiach jednoduchým výkladom sveta naklonenej časti slovenskej verejnosti na Považí, Turci, Kysuciach, v Detve a inde sa z morálneho apelu Václava Havla a reálneho úsilia federálnej vlády o konverziu zbrojárskej výroby stalo protislovenské sprisahanie Čechov,“ povedal svojho času známy aktivista tretieho sektora Juraj Mesík.
Doplňme, že autor uvedeného výroku je v súčasnosti špecialista Svetovej banky vo Washingtone na rozvoj komunitných nadácii, od roku 2003 druhý manžel rovnako angažovanej Oľgy Pietruchovej... A teraz aktuálna agentúrna správa: „Iracká armáda dostane z Česka na boj s džihádistickou organizáciou Islamský štát vyše sto starých tankov T-72 a bojových vozidiel pechoty BVP-1. Použitú vojenskú techniku jej dodá šumperská opravovňa Excalibur Army a dodávku už schválili príslušné ministerstvá.“ Nuž, iste sa tak deje tiež v duchu „morálneho apelu pána Václava Havla.“
■ ZAUJÍMAVÉ PORADIE
Česká republika sa už päť rokov po rozdelení federácie, teda ešte aj počas výkonu funkcie hlavy štátu puncovaným humanistom Václavom Havlom, stala v celosvetovom meradle trinástym najväčším exportérom zbraní na svete. Zatiaľ čo Česká republika v tom období inkasovala za zbrojný export takmer miliardu amerických dolárov ročne, Slovensko na s pozíciou na 24. priečke „iba“ necelú tretinu. Nehumánna výroba v údoliach Dubnických lesov či na Turci v Martine bola utlmená, zastavená, zlikvidovaná, zjavne v mene vyšších morálnych cieľov, pochádzajúcich z politických rozhodnutí ešte z konca spoločného štátu.. Tam, kde kedysi desiatky autobusov vozili robotníkov do trojzmenných prevádzok, dnes prejde ledva jeden spoj ráno a popoludní. Smutná „náhoda“.
■ MIMORIADNY EFEKT
Bývalý náčelník generálneho štábu Armády ČR Jiří Šedivý o dodávke spomínaného arzenálu do Iraku vyhlásil, že „ide o mimoriadne významnú - a nebojím sa povedať ojedinelú - pomoc Česka v boji s medzinárodným terorizmom, keď pominiem komerčný aspekt.“ Nuž, komerčný aspekt je to nespochybniteľný. Až na to, že výroba tankov a vlastne veľká časť ťažkého zbrojárskeho priemyslu bola kedysi umiestnená na Slovensku. Až kým sa to zrazu nezačalo považovať za nemorálne. „Slušní“ vtedy „neslušných“ začali obviňovať z nacionalizmu, keď poukazovali na to, že z Prahy riadená likvidácia fabrík na Slovensku je jednou z najväčších zlodejín na našich občanoch, aké sa tu kedy udiali. Politickí moralizátori zjavne ešte aj dnes delia zbrane na humánne, ak ide o biznis finančníkov a nehumánne, ak ide o ich výrobu a zárobky robotníkov.
Česká republike je podľa tamojšej odbočky Amnesty International v „závažnom rozpore medzi deklarovanou podporou demokracie a ľudských práv na jednej strane a významnou podporou exportu vojenského materiálu do krajín, kde dochádza k porušovaniu ľudských práv na strane druhej.“ Munícia v rukách militantov Islamského štátu pochádza v prevažnej miere tiež od našich západných susedov. Rovnako napĺňa zásobníky zbraní kurdských oddielov, ktorí bojujú s džihadistami. Kam sa zvrtne rachot striel, keď toto vojnové ohnisko dohorí? Len v našich fabrikách trvá naďalej humánne a humanistické ticho, nariadené kedysi z Prahy...
Štefan ZLATOŠ