Publicista a spisovateľ Milan KENDA pripravil výber toho najlepšieho. Nie každému sa podarí pri obstojnom fyzickom zdraví, no najmä v kvalitnej duševnej kondícii, pokoji a vyrovnanosti dožiť úctyhodnej osemdesiatky. Publicistovi a spisovateľovi, pôvodne prírodovedcovi z oblasti zoológie, Milanovi KENDOVI sa to podarilo. A nielen to. Čitatelia Slovenských národných novín Milana Kendu poznajú ako autora mnohých článkov, no žáner, v ktorom doslova kraľuje, sú aforizmy. Aj názov najnovšej knihy tomu napovedá, nazval ju Aforoaféry. S viacerými aforizmami, epigramami, básňami, glosami, poviedkami či literárno-teoretickými článkami sa už čitatelia stretli, veď ide o reprezentačný výber z jeho tvorby.
■ S HUMOROM V ERBE
Všetky príspevky majú spoločného menovateľa, a tým je humor či presnejšie humoristicko-satirická tvorba. Výber aforistickej tvorby siaha od roka 1962, keď ho písanie chytilo za srdce a drží ho dodnes. Za tie roky sa mu podarilo vyprodukovať vyše dvanásťtisíc aforizmov. Takže túto knihu možno označiť za svetový unikát, aj napriek tomu, že do nej zaradil iba torzo, teda tritisíc aforistických šľahov, približne štvrtinu z toho obdivuhodného množstva. Málokomu sa pošťastí vymyslieť toľko krátkych, dá sa povedať esenciálnych duchovných výtvorov vôbec, a už naozaj vari nikomu sa nepodarilo dať ich dokopy a vydať pospolu v jednom diele. Iste to bola riadna fuška urobiť krutú selekciu a vybrať len istú časť.
■ AUTORSKÁ INVENTÚRA
V druhej knižnej sekvencii skombinoval memoárovú časť svojej tvorby s teoretickými postrehmi a definíciami zo sféry humoristicko-satirickej tvorby. Nazval ju Autointerview. Tieto memoáre majú dynamickú, čitateľsky pútavú štruktúru v podobe otázok a odpovedí. Veď kto iný by si trúfol klásť otázky na telo satirickému humoristovi typu Kenda? Takú diskusiu si môže dovoliť akurát tak sám so sebou. Nie je to však samoúčelné táranie. Z interview sa čítajúci dozvie podrobné autorovo curriculum vitae a tiež v ňom autor sofistikovane zužitkuje viaceré aforizmy, epigramy, ba aj básne uverejnené v minulosti.
Nasleduje Fotogaléria, čiže rodinný i pracovný album s autorovými fotografiami. Záverečnú časť knihy dopĺňa poviedka Pohrebná kytica Armanda Moulina. Má nádych satirického trileru s mierne detektívnou zápletkou. Doteraz som sa zmieňovala iba o úctyhodnom počte jeho prác. Samozrejme, bez adekvátnej umeleckej úrovne by tieto myšlienky nemali šancu uspieť v takých čitateľsky náročným periodikách, akými sú Slovenské národné noviny či Literárny týždenník, do ktorých prispievajú naši najkvalitnejší autori. Milan Kenda zaujal pozornosť aj svojimi predchádzajúcimi knihami, ku ktorým patrí Usmievavý jeleň, kde sa autorova fantázia vyšplhá do riadnych výšok a vzletných výrokov.
■ TVORIVÉ PLUSY
Som presvedčená, že aforizmy nemôže písať hlupák. Veď ak sa niekto na tento žáner dá, potrebuje z niečoho „variť“. Ak autor nemá dostatok vedomostí, nemôžu mu napadnúť ani isté súvislosti, ktoré sú ťažiskom dobrého aforizmu či bonmotu. Čítajúci veľmi rýchlo odhalí slabiny zdroja a následne aj konečný produkt. No ak má autor znalosti z niektorých vedným odborov, väčšinou však z oblasti politiky a zo spoločenského života, a ešte ich vie aj šikovným spôsobom, dokonca veršovanou formou vyjadriť, je to jeho plus. Poniektoré duchaplné krátke útvary sú natoľko sympatické a vystihujú myslenie mnohých čítajúcich, že napokon priam zľudovejú a neraz osviežujú bežnú reč.
Milan Kenda sa neprepožičal primitívnemu vtipkovaniu, ktoré rozosmeje všetky kategórie. Ocenia ho najmä náročnejší čitatelia, ktorí dokážu postrehnúť aj zašifrovaný, skrytý výsmech.
■ ŠPERKY NA UKAZOVÁKU
Milan Kenda sa zblížil s humoristickými žánrami už začiatkom šesťdesiatych rokov, aj v knihe sú viaceré písomnosti pochádzajúce zo socialistických čias. Ako sa mu niektoré myšlienky podarilo prepašovať do tlače v tých časoch, vie len on sám, a iste ho to stálo nemálo námahy i odvahy, keďže v tom období fungovala naplno cenzúra, ktorú si dnes vo voľnej, mnoho ráz bezbrehej amorálnej žurnalistike nevieme vonkoncom predstaviť. On si však písal a mnohé aj uverejňoval v bývalej Smene, v ktorej tri roky pracoval ako redaktor, v Slovenských národných novinách i v ďalších periodikách. Milan Kenda sa nespoliehal na nikoho ani vtedy, ani teraz. Rozhodol sa preto, že k svojim nedávnym osemdesiatinám dá dokopy výber svojich prác, a tak aj učinil. A keďže dlhé roky spolupracuje s vydavateľstvom DAXE, v ktorom mu vyšlo viacero kníh pre deti, túto svoju profilovú knižku zveril práve tomuto vydavateľstvu. S grafikom mali čo robiť, aby vhodným spôsobom dokázali natlačiť také obrovské množstvo aforizmov na čo najmenší priestor tak, aby myšlienky nestratili svoju prehľadnosť. Oddelili jednotlivé aforizmy grafickými značkami, pripomínajúcimi apelatívny ukazovák, takže navzájom nepôsobia rušivo. Napokon, ani šperky nesmú byť nahádzané jeden na druhom na obrovskej kope, lebo by nevynikla ich jedinečnosť. Zvláštnosťou tejto knihy je, že si spisovateľ ilustroval knihu sám. Pomocou vlastných koláží vytvoril aj prednú a zadnú stranu obálky. Istú logiku a prehľadnosť do svojich aforistických myšlienok vniesol aj tým, že ich zoradil podľa dátumu vzniku a každý ročník zakončil PF-kom zhotoveným zo svojich koláží. Takže z tejto knihy sa čitateľ dozvie o Milanovi Kendovi kadečo. Nahliadne do jeho večne nespokojnej duše a nájde v nej veľa inšpiratívnych myšlienok z pera skúseného autora, ktorý dokázal zužitkovať v krátkych literárnych útvaroch svoje skúsenosti z čias redaktorčenia vo viacerých časopisoch, ba aj šéfredaktorovania vo vydavateľstve Príroda či časopise Ekopanoráma. Ozvláštnením knihy je aj rozhovor so sebou samým. Položil si otázky, na ktoré si fundovane odpovedal. A to sa vonkoncom fajnovo nehladkal. Odpovede sú nasmerované aj proti srsti, takže interview je ostrejšie, ako keby ho robil niekto iný. Ale aspoň z duše vyjadril to, čo chcel vyjadriť. A tak sarkasticky aj ironicky, ako to on má rád.
Anna SLÁVIKOVÁ ‒ Foto: archív autora