Agropolitike štátu treba dať hlavu aj pätu

thumbnail

Chlebový rezort tu nie je nadnes ‒ ani pre vládu, ale pre budúcnosť Slovenska. Nateraz najnovšie stretnutie zástupcov inštitúcií Európskej únie, ktoré malo priniesť dohodu o reforme agropolitiky spoločenstva, sa skončilo bez konečného výsledku. Rokovacie tímy sa k rozhovorom vrátia opäť v júni. Slovensko bude mať v júni (možno) nového agroministra. Najnovšie kolo rokovaní v rámci Európskej únie o reformách rozsiahleho programu dotácií pre poľnohospodárstvo sa skončilo bez dohody. Na spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) ide zhruba jedna tretina rozpočtu Únie na roky 2021 ‒ 2027. Presnejšie 387 miliárd eur je vyčlenených na platby poľnohospodárom a podporu rozvoja vidieka, pričom 270 miliárd eur ide na priamu pomoc. Teoreticky. Slovensko má ministra nateraz na striedačke...

■ NEMOŽNO VÁHAŤ

Do prvého októbra 2021 musia byť ukončené všetky prípravy pre Intervenčné stratégie a Strategické plány v rezortoch pôdohospodárstva vo všetkých členských štátoch EÚ na roky 2023 ‒ 2027. Pripomína sa čoraz nástojčivejšie faktor času. „Slovenskí poľnohospodári, potravinári a celý slovenský vidiek s veľkou nádejou očakávajú od nového vedenia ministerstva pôdohospodárstva predstavenie NOVEJ koncepcie rozvoja vidieka,“ zdôrazňuje najmä v slove „novej“ predseda pôdohospodárskeho výboru parlamentu Jaroslav Karahuta.

„Bez reálneho programu, bez spustenia systémových riešení a bez dostatočného finančného krytia Programu rozvoja vidieka budeme iba so závisťou sledovať skutočnosť, ako sa nám navždy vzďaľujú naši poľskí, českí a maďarskí poľnohospodári a potravinári,“ pripomína predseda parlamentného poľnovýboru. A dodáva, že ak „do 1. 10. 2021 nepredložíme na verejnú diskusiu špičkový strategický plán s jasnou a progresívnou intervenčnou stratégiou jednotlivých potravinových vertikál, ktorá  bude napĺňať ciele novej Koncepcie rozvoja vidieka, poľnohospodárstva a potravinárstva, môžeme zabudnúť na rozvoj vidieka na najbližších desať rokov!“

■ OD BUKA DO BUKA

Čím sa zaoberáme my? Riešime stále komu, koľko a za čo! Napokon, píše o tom aj odchádzajúci minister Ján Mičovský: „PPA (Poľnohospodárska platobná agentúra – pozn. autora), táto oprávnene ostro sledovaná inštitúcia, prerozdelila od svojho vzniku 10,3 miliardy eura. Sú to obrovské peniaze, ktorými Európska únia podporuje naše pôdohospodárstvo. O tom, že tieto prostriedky často smerovali, žiaľ, aj inde, sa už čoskoro dozvieme z práve sa končiaceho forenzného auditu, ktorý sa na základe môjho rozhodnutia uskutočňuje v tejto inštitúcii vôbec po prvýkrát. Do aktuálneho diania zapadá aj čerstvá informácia bruselských vyšetrovateľov z OLAFU, ktorí konštatovali, že v rokoch 2013 až 2019 agentúra  vyplatila  viacerým žiadateľom podporu neoprávnene, pričom škoda môže predstavovať vyše milióna eur. Pri všetkej úcte k tomuto vyšetrujúcemu orgánu musím na základe predbežných informácií z forenzného auditu poznamenať, že zistili veľmi málo...“

■ DOJNÁ KRAVA...

Je úplne jedno, kto a koho sú tí „naši“. Raz toho, raz tamtoho, inokedy tamtých. V agrorezorte sa krútia obrovské peniaze a celý biznis s nimi je takpovediac v zátiší mediálneho záujmu. A, žiaľ, čo nie je v médiách, to nezaujíma nikoho, dokonca ani moc. Orgány činné v trestnom konaní tiež často konajú iba na základe toho, čo sa tu a tam akosi nesystematicky a náhodne zjaví v médiách.

Aspoň tak pôsobí neustále burcovanie odborníkov z rezortnej Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK): „Slovensko významne zaostáva v konkurencieschopnosti a potrebuje posilniť svoju pozíciu na spoločnom európskom trhu. To uvádza aj samotný text Plánu obnovy, keď konštatuje, že hlavnou výzvou pre Slovensko je vymaniť sa z pasce stredného príjmu a reštartovať konvergenčný proces. Treba zobrať na vedomie, že ostatné členské krajiny vo svojich Plánoch obnovy na pozadí európskych priorít budujú svoju vlastnú konkurencieschopnosť a odolnosť, čoho súčasťou je v ich prípade aj poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Prichádza pritom rozhodujúce obdobie, keď Slovensko môže posilniť svoju konkurencieschopnosť a odolnosť alebo ju ďalej oslabiť, čo by z nás urobilo ‚tretiu krajinu‘ v EÚ odkázanú na dovoz z iných štátov vrátane odkázanosti na dovoz potravín s pretrvávajúcim dopadom na hospodársky rast a kvalitu života,“ píše sa v nedávnom stanovisku SPPK.

A čo na to vláda? Usilovne z nás v oblasti poľnohospodárstva tú „tretiu“ krajinu robí.

Štefan ZLATOŠ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.