Ak zabudneme, kto sme, zanikneme

thumbnail

KOMENTÁR

Igor Matovič používa  slovník, ktorý nemožno tolerovať v slušnej komunikácii. Zastrája sa, že vyčistí Augiášov chliev. Už raz to chcela urobiť Brigita Schmögnerová, no zostalo len pri slovách. Pravda, nie takých vulgárnych, aké  používa Matovič, no ten vie, čím sa dá zapôsobiť na masy.  Jedných pohorší, druhých poteší, ale reakciu rozhodne vyvolá. A keďže medzi voličmi je viac tých, ktorí sa nezaoberajú kultúrou politiky, ale skôr sú náchylní uveriť lacným sľubom (ako o dvojnásobných platoch), šéf obyčajných ľudí verí , že v budúcich parlamentných voľbách uspeje. Veď kto by si neželal, ako povedal,  „odstrániť tú zlodejskú bandu, ktorá teraz vládne“? Tie isté slová použil v relácii TA3 aj šéf SaS Richard Sulík... Slovensko je parlamentná demokracia. Do parlamentu môžu kandidovať iba politické strany alebo hnutia, nie jednotlivci. Môžu síce aj tí, ale na kandidátkach politických strán. Aj sa to deje už od začiatku novej éry. A v ostatnom čase je už takmer samozrejmosťou, že „voľní“ poslanci skončia na kandidátke nejakej strany.  Samozrejme že nejde o nezávislé osobnosti, lebo buď boli členmi nejakého politického subjektu, alebo musia súhlasiť s programom tej strany, ktorá ich na kandidátku berie. Na webovej stránke OľaNO sa dá dočítať: „Nechceme v parlamente cvičené opice, ktoré poslušne stláčajú tlačidlá podľa želania ich šéfa...,“ ale aj „poslanecký mandát by nemal byť obchodnou položkou jeho straníckeho šéfa.“ Lenže kto rozhoduje o tom, kto bude na kandidátke OľaNO? Tento subjekt nemá nijaké štruktúry, nijaké stanovy, kto teda rozhoduje o kandidátovi na poslanca? Matovič? V stranách sú to stranícke grémiá. Aj ten najväčší diktátor musí v strane presvedčiť svoje okolie o svojom návrhu, inak by neprešiel. Ale čo v Matovičovom krúžku? Aké pravidlá tam fungujú? Ľudia v OĽaNO sa rozhodli „urobiť z politiky službu, a nie biznis pre vyvolených“. Ale už v samotných základoch strany je zabudovaný biznis. Biznis s miestami na kandidátke, o ktorých nerozhodujú pravidlá, ale predsedove požiadavky. Hovoriť teda o vyčistení politiky od zlodejov v strane jedného muža je trúfalé a bezočivé. Aj vzhľadom na fakt, že strana dostala za voľby príspevok zo štátneho rozpočtu. Strana, nie Matovič.

Béla Bugár o Matovičovi tvrdí, že klame. A podľa neho klamstvá do politiky nepatria.  Že kým on len kričí na námestí, oni v parlamente robia. Na parlamentný klub OľaNO sa vraj nedá pri hlasovaniach spoľahnúť. A to už nie je o cvičených opiciach, ale o stabilite politiky.  Z verejných vyjadrení predsedov politických strán vyplýva, že so Smerom nemá záujem vytvoriť povolebnú koalíciu nijaká z opozičných strán.  Za najpravdepodobnejšie pozorovatelia považujú KDH, ibaže jeho predseda Ján Figeľ povedal, že KDH chce, aby sa skončilo ľavicové smerovanie Slovenska a „naším cieľom je Smer vystriedať, nie dopĺňať“. Odvážna ambícia pre osempercentný subjekt.

Celé to prekáranie politikov pripomína obdobie po nastolení nového režimu. Politici vyškolení  v USA tiež napádali národne orientovaného lídra vyfabulovaným heslom: Lož je jeho pracovná metóda. Národ, ktorý sa práve vymanil z otroctva jednej ideológie a veril hodnotám,  bol veľmi vnímavý na podobné obvinenia. Dnes môžeme iba konštatovať,  že v celom svete sa prestali rešpektovať hodnoty. Svet sa prepadol do krízy hodnôt.  V súvislosti s útokom na redakciu časopisu Charlie Hebdo sa verejnosť intenzívnejšie začala zaujímať o slobodu slova. Ale kde sa končí a kde sa začína? V demokracii sa práva jedného končia tam, kde sa začínajú  práva druhého. Ako sú tieto základné atribúty demokracie uplatňované v politike svetových lídrov? Ako ich uplatňovala redakcia časopisu Charlie Hebdo?  Nie sú udalosti, ktoré sa prevaľujú svetom a vyvolávajú rozhorčenie slušných ľudí, dôsledkom absolútnej absencie hodnôt?

Slovensko už začiatkom februára v referende o rodine má možnosť dokázať, či je ešte  krajinou, ktorá celkom nepremárnila dedičstvo otcov. Slovensko prešlo ťažkou skúškou počas  komunistickej éry, ale ani po roku 1989 nebolo ušetrené  devastácie svojej podstaty. Nemali by sme na to zabúdať. Lebo v zabúdaní je zánik.

Eva ZELENAYOVÁ        



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.