Aké budú volebné percentá

thumbnail

KOMENTÁR

Eva ZELENAYOVÁ

Po prvých diskusných televíznych reláciách v tomto roku sa povolebné rokovanie o zložení vlády národnej záchrany nejaví v najlepšom svetle.  Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že najsilnejšej politickej strane Smer dýcha na chrbát Kotlebova ĽSNS. Ibaže túto stranu odmietajú všetky parlamentné strany vrátane ďalších, ktoré majú namierené do parlamentu. Líder strany Vlasť Štefan Harabin dokonca vyhlásil, že kto volí ĽSNS, volí Trubana, čiže progresívcov.

Liberálny blok (progresívci)   pozostáva z Progresívneho Slovenska s lídrom Trubanom. Ďalej ho tvorí Beblavého strana  Spolu, Kiskova Za ľudí, Hlinovo KDH, Matovičovo OĽaNO, Sulíkova SaS. Nepochybne by sa k tomuto zoskupeniu pridala aj  Demokratická strana, ktorá prichýlila Jozefa Rajtára, Natáliu Blahovú či Ľubomíra Galka a ďalších odídencov z SaS. Ak by však išlo o zostavenie povolebnej koalície, nikomu z nich by neprekážalo, že si v spoločnej  strane nerozumeli. Na pomoc liberálom by iste prišiel aj Boris Kollár so svojou Sme rodina.

Všetci lídri z tohto liberálneho bloku sa vyjadrili, že so Smerom do koalície nepôjdu. Šokujúce bolo vyjadrenie premiéra Petra Pellegriniho, ktorý povedal, že „ak bude potrebné osloviť aj týchto ľudí, ja osobne, ani strana Smer nikoho z povolebných diskusií nevylučujem, na rozdiel od týchto pánov, ktorí si svoju kampaň robia len na anti Smere, lebo pravdepodobne ani nič iné ponúknuť nevedia“. Pellegrini veľmi často vyslovuje absolútne negatívne stanovisko voči strane ĽSNS, takže ak by Smer voľby vyhral, zrejme bude musieť osloviť liberálny blok, ak by mal zostaviť väčšinovú vládu. A takáto vláda by pre Slovensko neznamenala vládu národnej záchrany.

Javí sa však aj možnosť, že voľby vyhrá ĽSNS. Čo potom? Kto pomôže Kotlebovcom zostaviť vládu národnej záchrany? Žiadna zo súčasných parlamentných strán neprichádza do úvahy. Ale ani mimoparlamentné strany nemajú blízko k Mariánovi Kotlebovi. Svoje zohrávajú osobné animozity alebo ideologické rozpory. K tým prvým patrí Slovenské hnutie obrody, ktorého líder Róbert Švec nikdy doteraz nenašiel spoločnú reč s Kotlebom, aj keď ich program a ideové zameranie sú takmer totožné. Slovenská liga, ktorej prvým predsedom bol Vladimír Mečiar, sa nikdy nedištancovala od ĽSNS. Dokonca vznikla preto, aby ĽSNS získala koaličného partnera. Ale po strate charizmatického lídra nemá veľké šance dostať sa do parlamentu. Na druhej strane Chmelárovi Socialisti.sk vyznávajú ľavicové hodnoty, ktoré nie sú kompatibilné s konzervatívnymi hodnotami ĽSNS. Ak sa do volieb nestane niečo mimoriadne, splní sa predpoveď Štefana Harabina, že voliť Kotlebu, značí voliť Trubana.

Prečo? Lebo prezidentka Zuzana Čaputová poverí zostavením vlády toho, kto prinesie väčšinu. Pri výraznom  víťazstve kotlebovcov nebude mať dosť preferenčných hlasov ani jedna zo zostávajúcich strán na zostavenie vlády. Smer môže očakávať izoláciu, v akej sa ocitlo HZDS po voľbách v roku 1998. Ale ani  liberálny blok nemusí mať dosť percent na zostavenie väčšinovej vlády. Takže prezidentka bude mať voľnú ruku na vymenovanie  úradníckej vlády a do predčasných volieb takáto vláda môže urobiť  nezvratné rozhodnutia. Napríklad ratifikovať Istanbulský dohovor, posilniť charakter policajného štátu, urobiť rozhodnutia na prospech príchodu migrantov, ale aj amerických základní na našom území. A predčasné voľby budú iba vyhodením peňazí do vzduchu... Už nič nezmenia.

V čom je problém s liberálnymi stranami? Už v súčasnosti sa pasujú ako jediné správne strany, dokonca niektoré si namýšľajú, že z Ústavy SR vyplýva charakter systému SR, a to liberálna demokracia. Usilujú sa o tom presvedčiť publikum na rôznych prednáškach tretieho sektora. Nebezpečenstvom pre demokraciu sú i vyhlásenia, aké mal v parlamente počas rozpravy k Istanbulskému dohovoru Martin Poliačik. Do parlamentu sa dostal na kandidátke SaS, v súčasnosti je podpredseda strany Progresívne Slovensko a člen jeho predsedníctva. Tento grobian v politike tvrdil, že „nech si pozriete akúkoľvek definíciu demokracie, bez toho liberálna je to totalita väčšiny. Iná ako liberálna demokracia neexistuje“.  A tým, ktorí to neuznávajú ,odkázal, že sú „buď nedovzdelaní, alebo reálne chcú totalitu presadzovať“. Pritom je to práve naopak. Popierať, že podľa základnej politickej orientácie delíme strany na konzervatívne, liberálne a sociálne, je ukážkou presadzovania liberálnej totality. Liberálne strany nepreferujú ekonomické záujmy, žiadne sociálne vrstvy ani národ, takže sa často stávajú nástrojom cudzích záujmov. Tak ako to vidíme na Slovensku.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.