Oslávili sme okrúhle výročie SNP. Chvalabohu nie v uzatvorenej spoločnosti ako za prezidentovania Zuzany Čaputovej. Historik Anton Hrnko zverejnil zamyslenie, ktoré sa vymyká z čierno-bieleho výkladu dejín pod názvom Príčiny a súvislosti: Čo treba povedať k oslavám SNP mimo dvorných historikov a angažovaných novinárov. Pohľad na túto dejinnú udalosť sa, žiaľ, doteraz pohybuje v dvoch extrémoch. Jedni oslavujú 29. august ako najsvetlejší deň, iní ho vnímajú ako čierny deň. Obe skupiny vykladačov nechcú vidieť historické udalosti v súvislostiach. Historik Hrnko to komentuje slovami: „Slovenské národné povstanie nespadlo ako deus ex machina do stredu Slovenska, aby odtiaľ Urbi et Orbi vyhlásilo svoje politické ciele a začalo za ne ozbrojený zápas. Bolo súčasťou toku slovenských dejín, v ktorých jedna udalosť nadväzovala na druhú.“
V televíznom seriáli hral postavu kapitána Staneka Andy Hric. Historik Tomáš Klubert v štúdii Zhrdzavená legenda „Železného kapitána“ (Necenzurovaný obraz Jána Juraja Staneka) priniesol iný pohľad na hrdinu od Telgártu, čo po zajatí Nemcami urobil sebakritiku a vyzvonil všetko, čo vedel. Kým Malára, Goliana, Jurecha a Viesta Nemci popravili, Stanek prežil. „Nemci uverili jeho tvrdeniu, že Tiso bol zapletený do príprav povstania a v prípade súdneho procesu so slovenským prezidentom mal (Stanek) vystupovať ako hlavný svedok obžaloby.“ Umiestnili ho s prominentmi (Churchillov syn a ďalšie významné persóny) do zvláštneho zajateckého tábora v južnom Tirolsku. Sem zaradili aj bývalého guvernéra Národnej banky Imricha Karvaša. Žeby „zaspieval“ rovnako ako Stanek?
A čo prezident? Vedel či nevedel?
V knihe Mateja Medveckého Spravodajské eso Slovenského štátu: Kauza Imrich Sucký sa dočítame, že šéf Ústredia štátnej bezpečnosti Dr. Beňuška niesol Tisovi zoznam organizátorov povstania. Sucký po vojne vypovedal, že keď sa Beňuška vrátil, povedal, že „Tiso bol správou prekvapený a dostal od neho pokyn, aby o celom prípade nikoho neinformoval, teda ani Macha, a celá záležitosť ostala prísne utajená“. Keby sa prezident rozhodol inak, vedenie budúceho povstania by bolo za pár hodín za mrežami. Keď Nemci Beňušku zaistili, sľubovali mu, že ak prizná, že podal hlásenie Tisovi, okamžite ho prepustia. Beňuška neprezradil a zahynul v nemeckom lágri.
To nahráva Hrnkovmu konštatovaniu, že „povstanie mohlo vypuknúť aj preto, že slovenské štátne orgány zväčša prehliadali odbojovú činnosť. Základným predpokladom, aby mohlo SNP vôbec vypuknúť, bola existencia prvej Slovenskej republiky. Bez preklínaného 14. marca 1939 by žiaden skutočný odboj na Slovensku, ktorý by vyvrcholil ozbrojeným povstaním, nemohol existovať“. Hitlerovi vyjednávači totiž chceli, aby Slovensko malo len symbolickú armádu v počte okolo dvadsaťpäťtisíc mužov s ľahkou výzbrojou. Ostatnú mali odovzdať Wehrmachtu. Keby im minister zahraničných vecí Ďurčanský a minister obrany Čatloš boli vyhoveli, tak by sme nemali armádu, čo dva mesiace odporovala nacistickým vojskám a ukrajinským jednotkám SS.
Slovenským vojakom vyčítajú, že tiahli proti Poľsku a ZSSR. Mlčí sa o územných požiadavkách Poľska voči Slovensku po Viedenskej arbitráži, ako aj o tom, ako Beckovské Poľsko ponúkalo Hitlerovi spoluúčasť na útoku proti Československu. Anton Hrnko píše, že „účasť Slovenskej armády na vojne proti ZSSR mala tiež svoj pozitívny vplyv na priebeh povstania. Väčšina povstaleckých veliteľov nazbierala bojové skúsenosti práve na východnom fronte a slovenskí vojaci sa práve tam mohli presvedčiť o skutočnej povahe nacistickej politiky“. Z jej prebehlíkov sa vytvoril základ Česko-slovenskej armády.
Apropo, keby Slovenský snem nebol odhlasoval vznik prvej Slovenskej republiky a boli by sme rozdelení medzi Maďarsko a Poľsko, bolo by mohlo vzniknúť nejaké povstanie?! V tom prípade by bolo veľa odbojárov bručalo v maďarských uniformách na východnom fronte až do trpkého konca. Vrelo súhlasím s Antonom Hrnkom, že osemdesiate výročie SNP by mohlo byť začiatkom nášho seriózneho prístupu k vlastným dejinám.
Peter VALO
Foto: internet