Ako každý iný aj ja som sa tešil na letné olympijské hry v Paríži. Čakal som to tradičné ‒ Citius, Altius, Fortius (Rýchlejšie, vyššie, silnejšie), ktoré vyjadruje cieľ olympijského hnutia, úsilia o neustály pokrok. Namiesto toho som videl dekadenciu a perverzitu otváracieho ceremoniálu. Medzinárodný olympijský výbor povolil štart v kategórii ženského boxu dvom „boxerkám“ s mužskými chromozómami, hoci ich Medzinárodná boxerská asociácia označila za mužov a vylúčila. Čo to je za zvrátenosť? Pritom na olympiáde je športovcom k dispozícii stodvadsať kňazov z piatich náboženstiev. Ako sa na to mohli dívať? Slovenská cirkev mlčí, neozvali sa ani radikálnejší slovenskí kňazi.
Chceli sme získať aj vyjadrenie Konferencie biskupov Slovenska. Odpovedali, že stačí vyjadrenie Vatikánu a Konferencie biskupov Francúzska, ktorí škandalózny otvárací ceremoniál odsúdili. Okrem ministra hospodárstva Tomáša Tarabu či predsedu KDH Milana Majerského či Romany Tabak takmer nikto z politikov nebol proti. Francúzi majú národné motto Liberté, Egalité, Fraternité, čo v preklade znamená Sloboda, Rovnosť, Bratstvo. Bol som dobrým známym medailéra Williama Schiffera, ktorý síce žil od roka 1945 v Paríži, ale prišiel dožiť svoj umelecký život na Slovensko do Trnavy. Už zosnulý historik a matičiar Peter Horváth si takto na neho spomínal. „A ak sme občas zlyhali, vždy so šarmom prehlásil: Liberté – Egalité – Senilité!“ Posledné slovo netreba prekladať. Zdá sa, že aj francúzski organizátori zabudli, čo znamená duch olympionizmu.
Ivan KRAJČOVIČ
Foto: internet