FINANČNÝ SERVIS
Francúzsky prezident vidí Slovensko v budúcich integračných zoskupeniach. Francúzsky prezident pri poslednej návšteve Slovenska opakovane vyhlásil, že s našou krajinou počíta v budúcich integračných zoskupeniach na úrovni európskeho jadra. Svoju víziu budúcej Európy a naše miesto v nej oprel o tieto argumenty: Slovensko je v Schengenskom priestore, sme v eurozóne a nemáme problém s dodržiavaním fiškálnych rozpočtových pravidiel. Koncom každého kalendárneho roka si členské štáty eurozóny dávajú Európskej komisii schváliť štátny rozpočet na budúci rok. Väčšina z nich sa primárne usiluje, aby vývoj deficitu verejných financií a tiež verejného dlhu k HDP zodpovedal eurozónovým fiškálnym rozpočtovým pravidlám, čo v prípade našej krajiny doteraz nebol problém.
■ O ROK V PREDSTIHU
Najnovšie prišla Pellegriniho vláda do parlamentu s návrhom, aby už na budúci rok sme mali vyrovnaný štátny rozpočet, a to aj napriek rizikám, akými sú brexit, migračná kríza či hospodárske sankcie, ktorými sa oháňa americký prezident. K slovenskému rozpočtu už zaujala svoje stanovisko aj organizácia OECD, ktorá na možné deficitné vplyvy hľadí menej optimisticky ako Kažimírovo ministerstvo. Preto sme zvedaví, či sa ambiciózne predsavzatie ‒ že na fungovanie štátu neminieme z rozpočtu viac peňazí, ako budú jeho príjmy, podarí dosiahnuť. Viac ako štvorpercentný hospodársky rast na to dáva dobré predpoklady, aj keď opozícia v komentároch k rozpočtu predviedla už svoje tradičné politické tančeky s výhradami na ešte stále veľkú vládnu rozšafnosť.
Viac ako „veľký štátny dlh“ sa bezprostredne vníma iný problém. Podľa Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR sa slovenské domácnosti zadlžujú najrýchlejšie v celej EÚ. Našich občanov na finančné avantúry „zvádzajú“ terajšie lacné úvery na kúpu nehnuteľností a vyššie mzdy, s ktorými terajšia generácia mladých ľudí nemá zásadnejší problém pri splácaní hypoték. Iné dôvody, akými sú možnosti študovať v zahraničí, cestovať do celého sveta či častejšie obmieňať zastaralý automobilový park, pri zadlžovaní našich domácnosti nezohrávajú podstatnejšiu rolu.
Finančné záväzky domácnosti dosahujú u nás štyridsať percent podielu na HDP, čo je druhé najvyššie číslo v rámci štátov strednej a východnej Európy. Sme však na tom lepšie ako je priemer v EÚ. Ani so splácaním doterajších záväzkov zatiaľ nemajú slovenské domácnosti väčšie problémy, keďže percento ich nesplácania je menšie ako päť percent z objemu požičaných peňazí.
■ STAV V EUROZÓNE
Ak sa porovnávame so štátnymi rozpočtami v ostatných štátoch eurozóny, treba povedať, že desiatka z nich má rozpočty lepšie nastavené. Preto Európska komisia ich označila ako bezproblémové. Sem patria rozpočty Nemecka, Rakúska, Fínska, ale na prekvapenie aj Grécka, menšie výhrady sú však k rozpočtom vo Francúzsku, v Belgicku, Portugalsku a Slovinsku, kde je nesúlad s Paktom rastu a stability zreteľnejší. Obrovským problémom však sú rozpočty Španielska a najmä Talianska pre obrovský deficit verejného dlhu, ktorý v prípade Apenín dosahuje stotridsať percent k HDP, aj keď deficit verejných financií je tam pod tri percentá. Iná je situácia v Španielsku, kde deficit verejného dlhu je v súlade s Paktom, ale problematický je deficit verejných financií, ktorý nemôže byť vyšší ako tri percentá k HDP. Keďže Taliansko odmietlo zmeny v rozpočte, Európska komisia prvýkrát v histórii začala disciplinárne konanie, čo môže predstavovať finančnú pokutu až do výšky troch percent z výkonu tretej najväčšej ekonomiky v eurozóne, čo je okolo 3,5 miliardy eura. K postupu Európskej komisie sa musia vyjadriť ostatné štáty EÚ, pritom sa medzi politikmi otvorene hovorí, že k nijakým sankciám zrejme nepríde. Budúci rok sa totiž majú uskutočniť okrem iného aj voľby do európskeho parlamentu a v prípade spomínanej pokuty, by sa mohli viac vo voľbách v Taliansku angažovať aj politické strany a hnutia s odmietavým postojom k členstvu ich krajiny v európskych štruktúrach.
Róbert HÖLCZ - Koláž: Emil SEMANCO