SVET FINANCIÍ
Americký prezident nezbavil svoj volebný slogan čara a príťažlivosti. Americký prezident Donald Trump v predvolebnej kampani poukazoval na negatívne následky globalizácie a liberalizácie obchodu na životnú úroveň nižšej a strednej vrstvy amerických občanov. Pod magnetizujúcim sloganom America first si D. Trump získal voličov, a keď zasadol v Bielom dome, rozhodol sa v súlade s volebnými sľubmi uskutočniť vo fiškálnej oblasti zásadnú daňovú reformu a v menovej oblasti presadil na pozíciu šéfa Americkej centrálnej banky FED doterajšieho viceprezidenta J. Powella, od ktorého sa predpokladá, že bude robiť všetko pre to, aby výmenný kurz amerického dolára rástol. Trumpova daňová reforma neznamená zmenu sadzby o percento hore-dole. Na odstránenie spomenutých negatívnych následkov treba nielen pritiahnuť americký kapitál domov, ale aj vytvárať nové pracovné miesta, a tak nasmerovať dane z príjmu fyzických, no najmä právnických osôb do amerického rozpočtu.
■ INVESTIČNÝ PRÍVAL
S týmto zámerom sa v USA od začiatku roka 2018 znižuje daň z príjmu právnických osôb z doterajších tridsaťpäť na dvadsaťjeden percent. Pokiaľ ide o daň z príjmu fyzických osôb, jej doterajšia sadzba sa síce nemení, ale sa znižuje daňový základ na jej výpočet na polovicu. Lepšie zarábajúci Američania budú naďalej platiť tridsaťsedempercentnú daň z príjmu. Oponenti takto schválenej daňovej reformy hovoria o výpadku príjmov v americkom rozpočte o vyše 1,5 bilióna eura, na druhej strane sa však predpokladá, že tento výpadok v nasledujúcich rokoch nahradia zmeny v hospodárskej politike. Zmena v daňových sadzbách sa týka iba ziskov, ktoré pochádzajú z podnikania na území USA, aj preto sa čaká výrazný investičný príval stoviek miliárd dolárov domov. Medzi ďalšiu takúto dopujúcu zmenu v hospodárskej politike amerického prezidenta patrí do roku 2022 odpisovanie sto percent investícií už v prvom roku investovania, potom sa stopercentné odpisovanie bude každý rok znižovať o ďalších dvadsať percent.
Výrazný pokles daní právnických osôb s nevôľou prijímajú ostatné krajiny sveta s výrazne vyššími daňovými sadzbami, keďže si uvedomujú riziko straty konkurencieschopnosti ich firiem, pritom sa odvolávajú na dohodnuté obchodné pravidlá, ktoré doteraz vychádzali z vyšších daňových sadzieb. Netrpezlivo sa očakáva, ako zareagujú európski politici, ktorí už v rámci európskeho jadra hovoria o harmonizácii daňových základov, keďže s unifikáciou daňových sadzieb sa v rámci členských krajín skôr nepočíta. Americká vláda okrem daňovej reformy počíta s obrovskými investíciami aj do budovania chátrajúcej dopravnej infraštruktúry, samozrejme len za účasti amerických firiem, čo plne napokon zodpovedá rétorike amerického prezidenta.
■ DOLÁROVÉ KURZY
Menová politika FED stanovuje základné úrokové sadzby nielen od miery inflácie, ale aj od počtu vzniknutých pracovných miest, čím sa odlišuje od menových politík ostatných svetových centrálnych bánk. Vyššia zamestnanosť a vyššie mzdy budú podporovať rast domácej spotreby, a teda aj inflácie, preto treba rátať s tým, že centrálna banka
postupne zvýši do konca roka 2019 základné úrokové sadzby z doterajších 1,25 – 1,5 percenta na 2 – 2,5 percenta, čo, samozrejme, ovplyvní výmenný kurz amerického dolára. Za posledné tri roky klesla jeho hodnota v porovnaní s eurom o viac ako dvadsať percent. Aký bude mať vplyv daňová reforma na budúci vývoj amerických akcií, môžeme skôr len špekulovať, veľa však bude závisieť aj od správania amerických investorov, ako budú reagovať na očakávané vyššie dividendy, kde sa rozhodnú ich investovať, či nebudú vykupovať späť vydané akcie, a takto by sme mohli pokračovať.
Zásadne iná je situácia na trhu s americkými dlhopismi, ktorými vláda financuje americké rozpočtové deficity. Zatiaľ najväčším nákupcom bola Čína, ktorá však nedávno vyhlásila, že v najbližšom období spomalí ich nákup. Dôvodom môžu byť klesajúce výnosy v porovnaní s akciami, politické obchodné roztržky medzi USA a Čínou, ale aj nárast inflácie s dosahom na budúci vývoj amerického dolára.
Róbert HÖLCZ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA