Andrej DANKO: Politika nemôže byť iba bojom mocenských centrál o mieru vplyvu

thumbnail

Protislovenská je aj chudoba, nespravodlivosť, zlý stav zdravotníctva, školstva, kultúry... Slovenská národná strana (SNS) má po svojom sneme. Vo vedení – na úrovni podpredsedov – má nové tváre. Už dlhšie však prichádza aj s novou politikou, a najmä s jej metódami. Práve o tomto novom smerovaní sme sa po XIX. mimoriadnom sneme SNS rozprávali s jej predsedom Andrejom DANKOM.

  • Do vedenia strany sa dostali osobnosti s najvyšším stupňom vzdelania, s dlhoročnou odbornou praxou. Odborník na medicínu, právo, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, architektúru, históriu. Evokuje to tieňových ministrov...

Uznávam, môže to tak vyzerať, ale stranu aj snem SNS k takýmto nomináciám viedlo niečo úplne iné. Na Slovensku dozrel čas, aby stranícke centrály svoj politický aparát, ktorý už voličov takmer ničím neoslovuje, nahradili odborníkmi, nielen teoretikmi, ale predovšetkým ľuďmi z praxe. My sme zvolili túto cestu. Dôvera k politickými vyhláseniam musí byť podložená skúsenosťou a znalosťou prostredia a témy. Slovenská národná strana sa postupne mení a radi by sme pozitívnym príkladom menili aj štýl slovenskej politiky. Neustále konfrontácie rýdzo politických záujmov Slovensku nijako nepomáhajú. Naši občania si zaslúžia, aby sa na odbornej a vecnej úrovni riešili konečne najmä ich témy a ich problémy. SNS chce posilniť odbornosť a rozšíriť portfólio tém, ktoré treba v tejto krajine riešiť, ale ktoré by od nás možno ani ľudia nečakali.

  • Pristavme sa ešte pri personálnych rozhodnutiach snemu. Akoby signalizovali záujem aj o nového voliča. Nielen toho, kto je tradične tejto strane verný.

V každom prípade sa treba poďakovať našim „verným“ ‒ ako ste ich nazvali. Len vďaka nim SNS prežila v dávnejšej i nedávnej minulosti mnohé turbulentné okamihy. Ich podpora a oddanosť presvedčila vedenie, že boj o najstaršiu politickú značku na Slovensku nie je márny. Aj keď používam slovo „boj“, myslím tým skôr úprimnú snahu vecne, pokojne a najmä prostriedkami a metódami modernej civilizovanej politiky prinavrátiť SNS do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016. Ale pravda je, máme záujem o nových sympatizantov a voličov. Ich záujem aj s vďačnosťou zaznamenávame. Je to pre nás veľmi silný odkaz od občanov, že v slovenskej politike im mnohé, predovšetkým praktické témy, chýbajú. Samozrejme tzv. maďarská karta je téma, ktorá sa od nás očakáva, a ak sa začnú ozývať hlasy za autonómiu, budeme sa tým zaoberať. Ale chceme ponúkať riešenia na každodenné problémy občanov, nie je nám ľahostajná ich životná úroveň a finančná situácia. A samozrejme, chceme pomáhať živnostníkom a podnikateľom, ktorí si zaslúžia od štátu úctu, ale namiesto toho štát ich stále viac a viac zaťažuje.

  • SNS sa akoby vracala k tým voličom, ktorým od svojho založenia najmä „slúžila“ k strednému stavu, ktorý prakticky na Slovensku v súčasnosti už ani neexistuje. Je to podaná ruka učiteľom, inteligencii, živnostníkom a drobným podnikateľom?

Rozhodne to nie je „akoby“ a taktiež to nie je iba návrat. Ale tým neopravujem vašu otázku. Je to úprimné presvedčenie, že po štvrťstoročí politických experimentov na Slovensku treba zvážiť, komu najviac tieto pokusy ublížili, kto čelí čoraz väčšiemu ekonomickému zaťaženiu, koho práca nie je spoločensky docenená. SNS sa zapísala do novodobých dejín ako hybný subjekt modernej slovenskej štátnosti. Ale aká je to štátnosť, ak v nej celé skupiny obyvateľstva iba len tak-tak prežívajú? Ako potom možno hovoriť o snahách o nastolenie princípov slobody, suverenity, samostatnosti, demokracie, nezávislosti a zvrchovanosti? Tieto pojmy treba občiansky naplniť. Potom budú prítomné aj v našom myslení. Pýtate sa na podanú ruku. Dobre. My sa snažíme byť hlasom aj stredného stavu. A konáme tak, aby sa mu znovu vrátila spoločenská úcta, uznanie, ale aj ekonomicky prijateľné životné podmienky. Ale to neznamená, že zabúdame na ostatných.

  • S malým zveličením možno povedať, že oveľa viac ochrany na Slovensku z pohľadu práva majú niektoré druhy zvierat než živnostníci. Tí sú hodení napospas systému a vydrží iba ten, kto má silu sa neutopiť.

Ako právnik a živnostník vnímam túto nespravodlivú situáciu a chápem ich rozhorčenie. Mesiace čakajú na zaplatenie faktúr, aj keď oni musia odovzdať prácu načas, v určenom termíne. A načas musia platiť aj odvody. Pri priemernom živnostníckom príjme na Slovensku okolo štyristo až päťsto eur si neviem predstaviť, aké možnosti majú súdiť sa o svoje práva, vymáhať svoje pohľadávky, bojovať s ekonomicky i neraz politicky silnými neplatičmi. Oni sa musia starať najmä  o to, aby uživili svoje rodiny. Bez toho, aby štátu odčerpávali zo sociálnej siete čo i len cent.

  • Prečo ani jedna z doterajších vlád neurobila nič pozitívne pre stav, ktorý štát ničím nezaťažuje? Všetky možné úľavy dostáva ktokoľvek, ale živnostníkovi sa len priťahuje obojok.

To je otázka pre ministrov a predsedov tých vlád. Dotácie, daňové úľavy, iné formy štátnej pomoci, ale aj zákony tohto štátu sú ako keby robené iba pre „silných a vplyvných“. Môžeme sa iba domnievať, prečo to tak je. Ale keď sa pozrieme na prepojenosť štátnej politiky na silné podnikateľské subjekty cez záujmové členstvá v rôznych radách, predstavenstvách, vo vrcholovom manažmente, potom sa môžeme domnievať, že minimálne politický lobing funguje excelentne. Kto však lobuje za stolára, pekára, učiteľa či dokonca predsedu Slovenskej akadémie vied a jeho kolegov? Alebo – najnovší príklad, Slovenský hydrometeorologický ústav? A ak nie, tak prečo nie?

  • SNS sama osebe iba vyhláseniami nepresvedčí, že dnes je to iná strana ako pred pár rokmi...

Aj vaše otázky napovedajú, že tie vyhlásenia plnia svoj cieľ. Ale vážne. Napríklad zvolenie pána Antona Hrnka za podpredsedu strany na našom sneme bolo prijaté veľmi pozitívne, a rovnaké signály mám aj ,,zvonku“, teda od ľudí mimo SNS. Je to „navrátilec“. Vracal by sa do takej istej strany, z akej s nevôľou odišiel? Asi v SNS vidí už iný politický subjekt, aký v minulosti v určitom období predstavovala. Členská základňa to prijíma veľmi pozitívne. Mimochodom, keď sme pri našich členoch – pozrite si niekedy našu webovú stránku, čomu všetkému sa naši členovia v regiónoch venujú, čo organizujú, čím žijú. Veď strana to sú najmä oni.

  • Dôkazom môže byť aj to, že tento rok pred komunálnymi voľbami etnickú kartu SNS ešte nevytiahla, aj keď s ňou už niekoľko týždňov v podobe obnovených požiadaviek na takú či onakú autonómiu hrá Most aj SMK.

Danko_Michelko SEPre SNS je územná celistvosť Slovenskej republiky, ako aj naša zvrchovanosť naďalej témou tém. Ale prečo niečím takým vážnym zastierať to, čo treba riešiť okamžite, operatívne a vlastne nepretržite? Myslím tým opäť najmä na ekonomické podmienky prežitia bežných ľudí. Politika je služba ľuďom, nie prostriedok na kabinetný boj medzi straníckymi centrálami. Politici, ktorí to nechcú akceptovať, tak či tak prichádzajú o podporu voličov – pozrite sa, ako vyzerá naše politické spektrum. Ostro sa vyjadríme proti čomukoľvek, čo je proti záujmom Slovenskej republiky, ale proti jej záujmom je tak isto napríklad chudoba, nespravodlivosť, zlý stav zdravotníctva, školstva, kultúry.

  • SNS dlhodobo osciluje na úrovni štyroch percent voličského potenciálu. Jedno percento je existenčne nevyhnutné, dve až tri by boli stabilizujúce.

Do istej miery máte pravdu, hoci niekoľko mesiacov sme zaznamenávali v prieskumoch aj päť percent. Ale opakujem, politika na Slovensku by mala prestať byť iba bojom o voličské percentá. Ak sa politika robí správne, jej voličská podpora prirodzene vzrastá. Na sneme SNS sme takúto podporu dostali od našich členov. A regionálne štruktúry tiež zaznamenávajú zvýšenú pozornosť a záujem zo strany našich potenciálnych voličov. Teší nás aj záujem mladšej generácie, práve tak, ako si nesmierne vážime vernosť tej staršej. Sme teda na ceste presviedčania potenciálnych voličov, že robíme správnu politiku. Volebná kampaň pred parlamentnými voľbami má samozrejme ešte čas. Ale predo dvermi sú voľby starostov a primátorov. Nech sa voliči rozhodnú, komu dajú dôveru. Mnohí politici na Slovensku ju už definitívne stratili, ale odmietajú to uznať. Takže stačí, ak si voliči spomenú na to, kto im čo nasľuboval a nesplnil a kto im ako sťažil každodenný život. Alebo prežitie samotné.

  • Máme necelé dva roky do parlamentných volieb. Čo SNS považuje za svoj prípadný koaličný potenciál a s ktorými politickými stranami je schopná spolupracovať a konštruktívne komunikovať?

Naším koaličným potenciálom bude práve výsledok parlamentných volieb. SNS už nie je a ani nechce byť stranou konfrontácií, SNS sa prácne zbavuje aj takých prívlastkov, ktoré jej nie celkom spravodlivo dali v minulosti jasne politicky zaradené médiá, pracujúce (možno aj nevedomky) v záujme rôznych bojov o moc.

  • Ako SNS vníma v návrhu rozpočtu na rok 2015 zníženie prostriedkov v rozpočtových kapitolách kultúry a školstva?

Samozrejme, tento návrh hodnotíme ako nie dobrý. Ale zároveň dodávam, ide „iba“ o návrh a rozpočet sa bude ešte len dotvárať. Preto apelujem na všetkých poslancov, aby zvážili, aké priority v našom štáte uprednostnia v roku 2015. Pripomínam, že zvolení sú občanmi. Preto by mali rozhodovať z pohľadu potrieb občanov, a nie podľa toho, koľko si ktorý minister do svojho rezortu „vyrokuje“ alebo „vylobuje“.

  • Do akej miery sa SNS zorientovala v politických postojoch prezidenta Andreja Kisku a ako vníma jeho rozhodnutie posunúť referendové otázky o rodine na ústavný súd?

Prezident je podľa nás pokus obyvateľov o trest politikom. Je výsledkom občianskej voľby a je to prirodzene občiansky prezident. A politikom asi nedošlo, že podnikateľ bez politickej skúsenosti ide marketingovo riadiť štát. Jeho rozhodnutia podrobujeme našej vnútornej analýze. V otázke referenda prezident využil svoje ústavné právo, aj keď nás tento jeho krok sklamal. Musíme však rešpektovať toto jeho právo, lebo nerešpektovanie práva na Slovensku zo strany kohokoľvek je veľmi negatívny a, žiaľ, často prítomný jav. Referendum o rodine sme aktívne podporovali a čakáme, ako rozhodne ústavný súd. Dúfame, že rozhodne v zmysle tradičných hodnôt, ktoré presadzuje nielen SNS, ale aj niektoré iné politické strany.

  • Tak ako SNS prežívala existenčné problémy, tak aj Matica slovenská rieši už mesiace podobné otázky. SNS sa podarilo „vstať z popola“. Čo potrebuje podľa vás Matica, aby sa jej podarilo to isté?

Má to súvislosť aj so štátnym rozpočtom. Ak v jeho návrhu je neprijateľne znížená kapitola v rezorte kultúry, Matica by mohla zohrať určitú úlohu v akomsi programovom suplovaní tohto výpadku. Lenže, sama Matica je – nejdem teraz ani len hádať vinou koho a čoho – v ekonomicky zlej situácii. Ak by zvolila podobnú cestu ako SNS, ktorá bola tiež takmer pred ekonomickým krachom, cestu názorného presviedčania a dôveryhodnej argumentácie o svojej opodstatnenosti pre  Slovensko, už to by mohol byť krok zo zúfalej situácie. Verím, že sa to Matici slovenskej podarí, potenciál i príležitosti na to má. Tak ako čiastočne naša strana v minulosti ani Matica nesmie žiť iba pre seba. Veď mnohí matičiari sú aj naši členovia, sympatizanti a naopak. Matica slovenská a SNS sú historicky spojené, vždy fungovali v symbióze a spolupráci. Možno by Matica mohla zmeniť prístup a ponúknuť aj nové a moderné metódy tak, aby oslovila veľa mladých ľudí. Bolo by ideálne, ak by staršia generácia odovzdávala v Matici mladším svoje skúsenosti a mladí im pomáhali nájsť cestu k ďalším generáciám. Sám mám štatút zakladajúceho člena Matice, na čo som veľmi hrdý. Dúfam, že Matica slovenská súčasné problémy zvládne a želám to všetkým matičiarom čo najskôr.

 Zhováral sa Ivan BROŽÍK Foto: archív



1 Komentár

  • Marian Bredschneider

    Držím palce

Napísať odpoveď pre Marian Bredschneider Zrušiť odpoveď

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.