Sláwy dcera sa narodila pred dvesto rokmi
„Aj, zde leží země ta, před okem mým, slzy ronícím. Kdysi kolébka, nyní národa mého rakev...“ Aj tieto slová nájdeme v slávnej básnickej skladbe, ktorej dvojsté výročie si pripomíname. Literárne múzeum SNK v Martine, sídliace v historickej prvej budove Matice, pripravilo pri tejto príležitosti pútavý výstavný projekt Apoštol Slovanstva Ján KOLLÁR (1793 – 1852).
Kľúčová osobnosť národného obrodenia, ako aj slovanskej kultúry a literatúry 19. storočia Ján Kollár sa do povedomia zapísal ako mimoriadne všestranný muž. Bol básnikom, prozaikom, filozofom, slavistom, zberateľom ľudovej slovesnosti a jazykovedcom, ale aj evanjelickým kňazom, kazateľom, univerzitným profesorom slovanskej archeológie na Viedenskej univerzite. Na literárnom poli vytvoril dielo naplnené básnickými zbierkami, memoárovou a cestopisnou literatúrou, teoretickými spismi z oblasti archeológie, histórie a jazykovedy, náboženskou spisbou, zbierkami ľudovej slovesnosti, prácami o slovanskej vzájomnosti. Práve túto, široko koncipovanú, prelínajúcu sa celým Kollárovým životom aj vedeckým, kultúrnym a umeleckým pôsobením, možno označiť za východiskovú myšlienku jeho najmä kultúrnej koncepcie. Najväčší dosah na aktivizáciu národno-obrodeneckého hnutia slovanských národov zaznamenala básnická skladba Sláwy dcera, ktorá sa začleňuje do širšieho kontextu európskej literatúry a kultúry vôbec. Doba, v ktorej ju Ján Kollár písal, nazývame jarou národov, dobou prebúdzania moderných národov do veku slobody, spravodlivosti, pravdy a lásky, ľudskosti, humanity. Práve tieto myšlienky rezonujú nielen v Sláwy dcere, ale v celom Kollárovom diele. A sú aj po dvesto rokoch aktuálne.
■ PÔSOBIVÝ CELOK
Výstava k výročiu prvého vydania aktualizuje myšlienkové dedičstvo Kollára. Prepojením nadčasových myšlienok vybraných textov zo zbierky Sláwy dcera s ich moderným prebásnením Ľubomírom Feldekom do zbierky Dcéra Slávy, ako aj s výtvarným stvárnením výtvarníčky Andrey Hellovej (2024) vytvárajú esteticky silný ideový a vizuálny celok. Mladá talentovaná výtvarníčka je aktuálne študentkou Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde študuje maľbu a grafiku. Dajme slovo jej pedagógovi, kurátorovi jej výstav, akad. maliarovi Stanovi Lajdovi: „Hellová pomocou premyslenej reči symbolov a kultivovanej farebnosti sa zaoberá najmä vzájomnými medziľudskými vzťahmi a človekom ako súčasťou harmónie s prírodou... Hľadá svetlo, dobro, lásku v nás, k sebe samotným i k druhým. Napriek mladosti ukazuje cestu k šťastiu, k hlbokému citu, k pochopeniu zmyslu života, ako aj k vzťahu k univerzu. Nadčasové témy, názorové hodnoty, sonda do psychiky postáv, ktoré akoby žili svoj život v jej obrazoch…“ V súvislosti s Hellovej životným aj tvorivým nastavením a jej unikátnym pohľadom na vybrané Kollárove sonety je zrejmé, že Kollár a Hellová sú si blízki. Básnik vďaka láske k žene a k národu stvoril neprepočuteľnú poéziu a výtvarníčka neprehliadnuteľné obrazy. Alebo, ako píše už spomínaný Lajda: „Neváhajme a vojdime s čistým srdcom a pokorou do sveta vyváženosti a tichého zamyslenia, úcty, citu a lásky jedného k druhému, nech sme, kto sme, každý tam môže byť lepší a šťastnejší... A pokúsme sa ho premeniť, v realitu.“ Pokúsme sa precítiť stále živý a zmysluplný odkaz uložený do myšlienok Sláwy dcery. Kolekciu pätnástich obrazov doplnili textové bannery, vitríny s vydaniami básnickej zbierky, inonárodné knihy, archívne a múzejné predmety. Zaujímavosťou je replika dreziny (bicykla). Opis dreziny a vlastnú skúsenosť („jazdieval“ na nej za Mínou) s ňou stvárnil Kollár v básnickej skladbe a nájdete ju aj v sprievodnom katalógu.
■ ŽIVÝ PRAMEŇ
Dielo Jána Kollára zostáva živým prameňom poučenia a inšpiratívnym odkazom pre ľudí 21. storočia. Odkazom na zamyslenie nad koreňmi, tradíciami aj dnešným svetom, ale i nad individuálnou aj spoločnou cestou do budúcnosti. Obdobie, v ktorom žil Kollár, možno symbolicky označiť ako obdobie medzi dvoma revolúciami. „Sloboda, rovnosť, bratstvo“ − tri slová sa stali morálnou oporou i zbraňou emancipačných úsilí pred rokom 1848. Spolutvorcom a súpútnikom týchto procesov bol aj Ján Kollár. Básnik, vedec, pedagóg, publicista, prekladateľ, kazateľ. Osobnosť, iniciátor, priekopník, mysliteľ. Humanista a slovanský patriot. Ideológ všeslovanskej jednoty a národného hnutia. Ako píše v katalógu kurátor projektu Pavol Máťuš: „V dejinách každého národa bývajú obdobia, ktoré v kontexte národného vývinu možno označovať ako kľúčové. Za také obdobie v slovenských dejinách považujeme proces národného obrodenia. Je priam symbolické, že práve začiatky úsilí reprezentuje trojica veľkých mužov Kollár, Šafárik, Hollý a ich zavŕšenie iná významná trojica Štúr, Hurban a Hodža. Bez prvých by nemohlo byť druhých, bez jednoty i sporov oboch generácií národného obrodenia, ktoré obe generácie predstavujú, by nemohlo byť celistvej platformy národného programu. Bez myšlienok ‚otcov‘ a ‚synov‘ by nebolo jednoty v národnom programe a ani jeho realizácie. Práve myšlienka slovanskej vzájomnosti, ktorá sa prelína celým Kollárovým životom, jeho vedeckým, kultúrnym a umeleckým pôsobením, ktorú možno označiť za východiskovú myšlienku Kollárovej politickej a kultúrnej koncepcie, patrila k jednej zo základných ciest, po ktorých sa vydal proces slovenského národného obrodenia.“ Pozoruhodnú výstavu môžete v Martine navštíviť do konca septembra, od októbra časť z nej aj v Kežmarku.
Text a foto: Igor VÁLEK