ROZHOVOR TÝŽDŇA
Novým vedeckým tajomníkom Matice slovenskej je archivár a historik Pavol MADURA. PhDr. Pavol Madura (*1983 Vranov nad Topľou), archivár, historik, absolvent Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove (archívnictvo a pomocné vedy historické). V matičnom hnutí, v ktorom pôsobí od roka 2002, zastával viacero pozícií – predseda Odboru Mladej Matice a podpredseda MO MS vo Vranove nad Topľou, podpredseda a dlhoročný člen Výboru Mladej Matice, člen Výboru Matice slovenskej. V Matici slovenskej v Martine pracuje v archíve od roka 2011, od roka 2015 riaditeľ Archívu Matice slovenskej. V júli 2020 bol vymenovaný do funkcie zástupcu vedeckého tajomníka MS a prvého januára 2021 sa stal novým vedeckým tajomníkom Matice slovenskej. Predmetom jeho heuristického a vedeckého výskumu sú dejiny Matice slovenskej. Autor dvoch vedeckých monografií, štúdie a články publikoval vo viacerých zborníkoch a odborných časopisoch, pripravil dve putovné výstavy. Člen redakčných rád Hlasu Matice a odborného časopisu MS Slovensko – Národné spektrum.
- Absolvovali ste Filozofickú fakultu Prešovskej univerzity. Ako si spomínate na univerzitné štúdiá, vysokoškolských pedagógov a spolužiakov? Udržujete s nimi pracovné alebo priateľské kontakty? Podľa vášho názoru, s odstupom času, pripravila vás univerzita dobre teoreticky na praktickú profesiu historika a archivára?
Kontakty udržiavam pracovné aj priateľské. Na vysokoškolské štúdiá prevažujú pozitívne spomienky, veľa sme toho zažili. Štúdium archívnictva bolo mimoriadne náročné, no tiež veľmi zaujímavé. Veď „dobrodružstvá“ ako lúštenie stredovekých listín sú nezabudnuteľné. Spomeniem aj hodiny stredovekej latinčiny, pohľad na archiválie počas prvej praxe v archíve či skúšku z tristo pravekých pojmov, čo sme sa museli „nabifliť“. Patrilo k tomu aj opakovanie skúšok z predmetov, ktoré jednoducho nešli. Štúdiom archívnictva som získal veľký rozhľad, no jeho absolvovanie je stále iba akýsi vstup do problematiky. Škola života prichádza až po štúdiách. Absolventi si vyberajú svoju úzku špecializáciu, ktorej sa chcú hlbšie venovať. V mojom prípade to vždy jednoznačne boli dejiny Matice slovenskej, ku ktorým v profesionálnej kariére pribudla aj starostlivosť o Archív Matice slovenskej.
- V súčasnosti i v nedávnej minulosti slovenská omladina bola a je vcelku indiferentná k otázkam vlastenectva, tradicionalizmu a konzervatívnym hodnotám. Kto alebo čo vás presvedčilo a priviedlo k činnosti v Matici slovenskej a jej mládežníckych odboroch? Čo vás definitívne stimulovalo a utvrdilo v národnom a matičnom smerovaní?
Vždy ma fascinovala obetavosť, skromnosť, pracovitosť a presvedčenie slovenských národovcov, ktorí pôsobili v ťažkých podmienkach od svitu do mrku za slovenský národ, za jeho sebaurčenie, jazyk, kultúru, vzdelanie. Za svoje presvedčenie a prácu boli mnohokrát prenasledovaní, súdení, väznení, no nikdy ani na chvíľu nepoľavili. Zásluhou viacerých generácií slovenských národovcov máme dnes svoj vlastný národný štát – demokratickú Slovenskú republiku. Tá je presvedčivým dôkazom správnosti ich cesty. Slovenský národ napriek neraz nežičlivým historickým peripetiám podnes vytrval, neupadol do zabudnutia, ani nás nepohltila nijaká umelá ideológia. Národovectvo a zdravý patriotizmus je prirodzenou ideológiou, ktorej základnou bunkou je rodina (rod – národ).
Už v mladom veku sme sa ako presvedčení národovci chceli aj my, naša generácia, patrične organizovať, podobne ako mladí štúrovci. Osud nás zavial do Matice slovenskej, ktorej členom som sa stal už v roku 2002 ako devätnásťročný. Založili sme funkčný odbor mladých matičiarov a bol som zvolený za jeho predsedu. Od toho času som sa angažoval v spolkovom hnutí, organizoval podujatia, zostavoval propagačné materiály, brožúry, venoval sa mládeži. Postupne som sa prepracoval aj do celoslovenských orgánov Mladej Matice a Matice slovenskej.
- V roku 2011 ste sa stali archivárom Matice slovenskej v Martine. Nastúpili ste na miesto, ktoré v historickom kontexte zastávali také významné osobnosti, ako povedzme Franko Víťazoslav Sasinek, Anton Augustín Baník, Michal Eliáš či Vojtech Šarluška. Ako vnímate ich pôsobenie a odkaz?
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia archívnictva a viacročnom pôsobení v spolkovom hnutí Matice slovenskej som začal pracovať ako archivár v matičnom ústredí a sídle v Martine, kde som sa po vzore mnohých matičných dejateľov presťahoval. Pre mňa ako dlhoročného matičiara, ktorý sa o históriu Matice slovenskej a národné osobnosti zaujímal v rámci svojho koníčka, to bolo zavŕšenie dlhoročnej cesty a práce na sebe samom. Ak má človek cieľ, na ktorom húževnato pracuje, nič nie je nemožné.
- Do Matice v tomto období prišlo viacero mladých ľudí a začala sa uskutočňovať generačná výmena jej pracovníkov. Ako hodnotíte tento proces, ale tiež decénium, ktoré ste absolvovali v pozícii odborného pracovníka a riaditeľa Archívu Matice slovenskej? V čom vidíte pozitíva a v čom negatíva či limity svojho doterajšieho matičného pôsobenia?
Matica si priam žiadala generačnú výmenu, oživenie, moderné metódy, vízie, o tom dnes už niet pochýb. Práca v samotnom martinskom centre Matice slovenskej mi dala veľmi veľa a posunula ma odborne i osobnostne ešte viac vpred. V archíve dennodenne zažívam priamy kontakt s históriou, činmi matičných dejateľov. Musím konštatovať, že moje doterajšie štúdium archívnych prameňov, konkrétnych udalostí, jednotlivých historických krokov a problémov je pre mňa v mnohom inšpirujúce aj pre súčasné pôsobenie. Archív je studnicou múdrosti a matičným klenotom sám osebe.
- Je jasné, že archívnym, knižným, umeleckým, obrazovým a iným zbierkam aj v Matici slovenskej v digitálnom veku môže pomôcť na ich spracovanie a prezentáciu iba digitalizácia. V tomto smere sa už jeden projekt na matičnej pôde nepodarilo dotiahnuť do konca. Ako hľadíte na túto perspektívu?
Ak chceme byť modernou inštitúciou, musíme skôr či neskôr pristúpiť k digitalizácii. Projekt veľkého formátu sa, žiaľ, nepodarilo uskutočniť, ba s odstupom času možno konštatovať, že až uškodil. Šiel by som presne opačnou cestou, premysleným algoritmom menších reálnych krokov. Máme zdigitalizovaných okolo osemtisíc fotografií a zakúpený softvér na popis metadát. Stačí nám prijať jedného zamestnanca, ktorý sa začne venovať fotoarchívu a digitalizáty začne prepájať s metadátami. Priebežne môžeme programovať webovú stránku, kde sa digitalizáty sprístupnia, čím sa napríklad odľahčí aj bádateľňa archívu. Na tomto malom projekte môžeme získať potrebné praktické skúsenosti s digitalizáciou a až následne by sme sa mali pustiť do väčších projektov. Už len po digitálnom spracovaní a prezentácii fotoarchívu by sme pôsobili ako moderná pamäťová inštitúcia.
- Ste autorsky plodný; máte za sebou dve monografie, viacero štúdií, dva výstavné projekty. Mimoriadne pozitívny ohlas vzbudila vaša kniha Druhá budova Matice slovenskej (2019). Pripravujete niečo nové v publikačnej oblasti?
Matica realizuje veľké množstvo aktivít, no jednoznačne musíme stále zlepšovať marketingovú a prezentačnú rovinu. V najbližšom čase plánujem zostaviť knihu o Matici slovenskej. Bude to reprezentatívna textovo-obrazová publikácia propagujúca súčasnú Maticu slovenskú a jej širokospektrálne aktivity v 21. storočí.
- Ste iniciátor vybudovania novej Bibliotéky Matice slovenskej, ktorá má za cieľ kompenzovať Matici stratu Slovenskej národnej knižnice. Zámer vybudovania reprezentatívnej špecializovanej inštitučnej knižnice je tak ďalším krokom nového odborného smerovania Matice. V akej fáze je tento projekt?
Budovanie bibliotéky je v plnom prúde. Počas roka 2020 sa urobili rekonštrukčné práce a celková architektonická úprava a vybavenie miestnosti moderným mobiliárom. V novembri 2020 sa začalo s očistou kníh, systematizuje sa triedenie a tematické ukladanie kníh do regálov. Sprístupnenie bibliotéky má pred sebou ešte množstvo odborných prác, najmä postupnú bibliografickú evidenciu kníh a vytvorenie elektronického knižného katalógu. Po scelení a fúzii príručných knižníc jednotlivých matičných pracovísk s Bibliotékou Matice slovenskej plánujeme počas roka 2021 jej slávnostné otvorenie. Knižnica zriadená pri Archíve MS bude slúžiť najmä na vedeckovýskumnú činnosť interným vedeckým a odborným pracovníkom MS, no prístupná zostane prezenčne v priestoroch archívnej študovne aj pre širšiu bádateľskú obec. Ak chce byť Matica modernou inštitúciou aj v 21. storočí, musí sa prispôsobiť dobe, poskytovať profesionálne aj knihovnícko-informačné služby a celkovo vytvárať lepšie podmienky na vedeckovýskumnú činnosť.
- Nedávno ste boli vymenovaný za tajomníka Matice slovenskej. Máte nejaké krízové, krátkodobé či dlhodobejšie predstavy, plány alebo projekty ako posunúť, skvalitniť a prezentovať vedecké bádanie v Matici?
Ciele Vedného ústredia MS sú dané. Sú nimi vedeckovýskumná, odborná a prezentačná činnosť, vyplývajúca z aktuálneho Programu Matice slovenskej (prijatý v roku 2018) a uznesení jej ostatného valného zhromaždenia v roku 2017. Svoj prínos vidím najmä v pozícii organizátora matičnej vedy. Vedeckému pilieru chýbajú tradičné symboly, mám na mysli konferenciu, odborné podujatia, výstavy, periodikum, edičné výstupy a podobne. Jeden z nich sa v podobe odborného časopisu Slovensko – Národné spektrum už podarilo naplniť. Aktuálne sa pracuje na zriadení reprezentatívnej špecializovanej inštitučnej knižnice – Bibliotéky Matice slovenskej. Dlhší čas predkladám návrhy či vízie organizovať na matičnej pôde medzinárodnú vedeckú konferenciu organizovanú Vedným ústredím MS, ktorej výstupom bude recenzovaný zborník. Svoje tradičné, erbové alebo vlajkové výstupy má už dnes takmer každá pamäťová inštitúcia, spolok, organizácia, univerzita. Kde ostala Matica slovenská? Istým spôsobom je to zapríčinené rokom 2000, keď matičná veda začínala ako keby od nuly. Ostali sme otrasení, vstali sme takpovediac z popola, no ideme ďalej.
- Ste členom redakčnej rady odborného matičného časopisu Slovensko – Národné spektrum, ktorého vznik ste iniciovali a na prvom zasadnutí redakčnej rady sa prijal aj váš návrh na pomenovanie časopisu. Čo očakávate od tohto periodika a aké boli jeho začiatky?
Národné spektrum je novým hlasom Vedného ústredia MS. Už ako riaditeľ Archívu MS som dlhšie plánoval vydávať moderný vedecký časopis na kvalitnom papieri, s adekvátnou grafickou úpravou a ilustráciami, tematicky zameraný najmä na popularizovanie dejín Matice slovenskej, určený okrem vedeckej obce a matičiarov aj širšej odbornej a kultúrnej verejnosti. Matica vydáva „nezáživné“ zborníky, ktoré okrem odbornej verejnosti nemali väčší ohlas. Za vzor a inšpiráciu mi slúžili časopisy, ako sú napríklad Pamiatky a múzeá, Pamäť národa, Monument revue a ďalšie. Vydávaním časopisu som chcel nadviazať aj na stratu viacerých zborníkov s dlhoročnou tradíciou, o ktoré sme prišli v roku 2000 oddelením Slovenskej národnej knižnice od Matice. Vydávanie takéhoto formátu odborného časopisu som navrhol zaradiť do Programu MS v roku 2018, ktorého sa napokon stal súčasťou. Prvotná myšlienka vydávania matičného periodika začala vznikať a rysovať sa už niekedy okolo roka 2015. O jeho koncepcii som viackrát diskutoval s dnes už bývalými kolegami zo Slovenského historického ústavu MS – s doktorom Kárpátym a Moldom. Na myšlienku časopisu som nezanevrel, udržoval ju pri živote, rozvíjal, propagoval, až sa napokon v roku 2020 stala realitou vo fyzickej podobe. O to viac ma teší, že sa jeho záber rozšíril a vychádza ako odborný časopis Matice slovenskej.
A jeho názov? Národné spektrum ako pomenovanie periodika s národným obsahom a duchom som naformuloval pred mnohými rokmi ešte v mladomatičných začiatkoch. Musím priznať, že som naň aj zabudol. Podvedomie človeka však pracuje a ja som tento názov vyriekol v správny čas na historicky prvom prípravnom zasadnutí redakčnej rady 18. septembra 2019 v Martine, kde sa definitívne rozhodlo o vydávaní časopisu.
V roku 2020 vyšli prvé dve čísla tohto periodika. Správnu cestu dosvedčuje aj narastajúci počet už takmer štyristo predplatiteľov, a to s minimálnym vynaložením finančných prostriedkov na jeho propagáciu. Netreba poľaviť, no usilovať sa permanentne zvyšovať odbornú úroveň Národného spektra a cielene systematicky ho propagovať, aby sa časopis dostal do čo najširšieho okruhu odbornej aj laickej verejnosti.
- Aká je v čase pandémie a ekonomickej krízy momentálna personálna a finančná situácia v oblasti matičnej vedy?
Najväčším nedostatkom sú personálne otázky. V roku 2010 začala generačná výmena aj v matičnom vedeckom pilieri, no nedošlo k jej úplnej stabilizácii. Keď som v roku 2011 nastúpil do služieb Matice slovenskej v Martine, vo vednom ústredí pracovalo okolo osemnásť zamestnancov. Teraz sa stavy opäť redukujú a pod Vedným ústredím MS bude pracovať deväť ľudí, z nich dvaja na polovičný úväzok a jeden na dohodu. Za ostatných desať rokov mojej pôsobnosti v matičnom ústredí sa tu vystriedalo vyše desiatky nových vedeckých pracovníkov. Musí sa stabilizovať personálna politika v radoch zamestnancov Vedného ústredia MS. Z Matice sa „vytratili“ významné vedecké osobnosti, ale ak chceme byť autoritou na poli vedy, musíme vytvárať adekvátne podmienky a zastaviť migráciu zamestnancov. V nedávnom čase prichádzali do Matice poväčšine zamestnanci už s pracovnými skúsenosťami. Dnes, žiaľ, doba je opačná. Matica slúži najmä na zapracovanie absolventov vysokých škôl, ktorí po získaní praxe sú buď prepustení, alebo odchádzajú za lepšími materiálnymi podmienkami. Prijímanie ľudí bez matičného členstva sa tiež javí ako memento. Vhodné pracovné predpoklady, dispozície i profesionálne zručnosti a národné presvedčenie totiž idú ruka v ruke s udržateľnosťou a výkonnosťou vedeckých pracovníkov aj ďalších ľudských zdrojov v Matici slovenskej.
Zhováral sa Pavol PARENIČKA ‒ Foto: archív SNN