Archívne dni v Slovenskej republike boli aj za účasti matičných archivárov. Pod usporiadateľskou taktovkou Spoločnosti slovenských archivárov sa v malebnom srdci Liptova v Liptovskom Mikuláši konal v uplynulých dňoch už XIX. ročník odbornej archívnej konferencie a zároveň akéhosi celonárodného stretnutia archivárov pod názvom Archívne dni v Slovenskej republike. Od roku 1996 si takto členovia početnej archivárskej obce každoročne odovzdávajú nové skúsenosti a poznatky, upozorňujú na problémy slovenského archívnictva, nadväzujú kontakty, ale najmä zdieľajú spoločnú vášeň pre archívny dokument ako objekt so statusom jedinečnosti.
Aj tento rok sa archivári sústredili na výsostne aktuálnu tému. V príjemnom prostredí hostiteľského Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ) rokovali o digitalizácii archívneho kultúrneho dedičstva, ktorá zamestnáva väčšinu archívov na Slovensku. Priestory múzea organizátori nezvolili náhodne. Práve Archívu SMOPaJ sa ako jednému z prvých na Slovensku podarilo zdigitalizovať svoje archívne fondy a zbierky.
■ PREDSTIH SUSEDOV
Trojdňový maratón rokovaní preto otvoril spoločný príspevok pracovníčok Archívu SMOPaJ Evy Greschovej a Evy Bartošovej a externých spolupracovníkov Krasimíra Damjanova z Bach systems, s. r. o., a Aleny Kulíkovej z Microform, s. r. o. Priestor potom dostali vyslanci zahraničných archívov a zástupcovia Odboru archívov a registratúr Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (OAR MV SR). Ako sa ukázalo, archívy susedných krajín sú v digitalizačnom procese v predstihu. Riaditeľka Viedenského mestského a krajinského archívu Brigitte Rigeleová digitalizáciu doslovne označila pojmom „nekončiaca práca“ s čím možno bez výhrad súhlasiť. Szilveszter Dékány z Maďarského národného archívu v Budapešti oboznámil publikum s praxou organizovania virtuálnych výstav a s digitálnym obsahom na ich webovej stránke.
Slovenskí archívni metodici z OAR MV SR načrtli koncepciu práce v rámci digitalizácie alebo následne s už zdigitalizovanými dokumentmi. Mária Mrižová predstavila projekt pripravovaného Elektronického archívu Slovenskej republiky ako centrálneho úložiska zdigitalizovaných a elektronických archívnych dokumentov a Monika Péková zmapovala samotnú cestu od analógového archívneho dokumentu k jeho digitálnej kópii.
Program na záver dňa spestrila prehliadka pamätihodností mesta Liptovský Mikuláš.
■ LEGISLATÍVA A PRAX
V súvislosti so sprístupňovaním digitalizátov na internete sa druhý deň rokovania diskutovalo o autorskom zákone a zákone o ochrane osobných údajov. Teóriu a prax vyrovnania sa s týmto problémom v Českej republike priblížil David Valůšek zo Štátneho okresného archívu v Zlíne.
Odľahčenou témou archívnych dní bolo pripomenutie si 25. výročia vzniku Spoločnosti slovenských archivárov (SSA). Vo svojich vystúpeniach priblížili založenie a turbulentné začiatky i celé 25-ročné obdobie fungovania spoločnosti jej súčasná predsedníčka Mária Grófová a pamätníci Juraj Roháč a Veronika Nováková. Za štvrťstoročie existencie prešla spoločnosť viac či menej priaznivými etapami, ale vždy bolo jej cieľom združovať slovenských archivárov a podieľať sa na formovaní slovenského archívnictva po novembri 1989 a najmä po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Pri tejto príležitosti patrila spomienka tiež archivárom, ktorí stáli pri zrode spoločnosti, ale súčasného jubilea sa nedožili.
Z rozmanitých aktuálnych aktivít spoločnosti popri organizovaní archívnych dní treba uviesť aj bohatú publikačnú činnosť, vydávanie zborníkov z archívnych dní či časopisu Fórum archivárov, ktorý vychádza štvrťročne v elektronickej podobe. Spolupracuje so všetkými archívnymi zložkami na Slovensku a v rámci cezhraničnej spolupráce sa orientuje najmä na archivárov z okolitých krajín.
■ SLOVENSKÉ SKÚSENOSTI
Tretí deň bol na konferencii vyhradený slovenským archívom, ktoré už nadobudli praktické skúsenosti s digitalizovaním svojich archívnych zbierok a fondov. Prezentoval sa najmä Slovenský národný archív v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (OPIS II), ale aj Archív hlavného mesta Bratislavy, Archív Železníc Slovenskej republiky a Parlamentný archív. Z toho, čo zaznelo v referátoch, vyplynul jeden závažný fakt: v prípade kvantitatívne menších archívov nie je potrebné zapájať sa do megalomanských digitalizačných projektov, na ktorých sa napokon obohacujú tretie subjekty. Oveľa efektívnejšia sa zdá byť svojpomocná a postupná digitalizácia, pri ktorej navyše nedochádza k takému rozsiahlemu poškodzovaniu dokumentov, ako je to pri masovom skenovaní.
Konferenciu zakončili kolegovia z Katedry archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave štúdiou o prezentácii a možnosti prístupu k digitalizátom archívnych dokumentov a predstavili projekt Pamäť mesta Bratislavy, ktorý je akýmsi kompletným pamäťovým portálom, kde sú zosieťované digitalizáty z rôznych archívov, knižníc, galérií či múzeí aj so zapojením súkromných zbierok.
Súčasťou archívnych dní je už tradične spoločenský večer a obľúbené exkurzie pre účastníkov do blízkych lokalít pri mieste konania podujatia. Tento rok si zúčastnení archivári mohli vybrať výlet do Demänovskej jaskyne slobody, návštevu Múzea L. Mattyasovszkého v Okoličnom alebo turistický výstup k hradisku Rohačka.
Po dlhoročnej absencii bol na archívnych dňoch prítomný celý kolektív Archívu Matice slovenskej. Matiční archivári si doplnili informácie, získali nové poznatky a nadobudli iný uhol pohľadu na digitalizačný proces od jeho začatia, cez výber dokumentov, skenovanie, vyhotovenie metadát a sprístupnenie na webovej stránke.
Záverečná diskusia archívnych dní ukázala, že slovenské archívnictvo stále zápasí s existenčnými, finančnými a personálnymi problémami. Prejavuje sa to práve pri snahách o zmodernizovanie archívov. Je preto dôležité usporadúvať takéto fóra a upozorňovať na ne.
Mgr. Jana ŽUMÁROVÁ, Archív MS