Balkán zrejme zažije horúcu jeseň

thumbnail

USA pripravujú ďalšiu fázu boja v studenej vojne s Rusko. Všetko nasvedčuje tomu, že západný Balkán čaká horúca politická jeseň. Ako poukázalo viacero balkánskych analytikov, tvorcovia západnej politiky by radi v dohľadnom čase „vyriešili“ problémy posledných balkánskych oneskorencov v euroatlantických integráciách tak, aby región definitívne odizolovali od „zhubného vplyvu“ Ruska.

Za začiatok nového západného ťaženia na Balkáne môžeme  považovať grécko-macedónsku dohodu o zmene názvu Macedónska zo 17. júna 2018. Zákulisie procesu už vtedy poodhalil dobre informovaný macedónsky ľavicový aktivista profesor Ljubomir Frčkoski, ktorý v rozhovore pre balkánske vysielanie TV Al-Džazíra v zjavnej eufórii z vytúženého „úspechu“ dohodu nazval krokom k stabilizácii, ktorý bude vplývať aj na riešenie sporu Srbska a Kosova. Poslednou v tomto procese stabilizácie západného Balkánu podľa západného strihu by mala byť Bosna a Hercegovina. Preložené do zrozumiteľnej reči to znamená, že sa v dohľadnom čase očakáva zosilnený tlak Západu na Srbsko, aby uznalo Kosovo zámenou za dovŕšenie eurointegračného procesu vrátane členstva v NATO. Čiže Balkán čaká záverečná fáza zaradenia do „systému“ nového svetového poriadku.

KOSOVSKÝ ZÁDRH

Frčko ‒ ako Frčkovského láskyplne prezývajú jeho oponenti z radov macedónskych konzervatívcov ‒ potvrdil svoju dobrú informovanosť, keď sa nedlho po jeho pamätnom výroku skutočne začali Balkánom šíriť rôzne zvesti a poplašné správy o skorom „riešení“ kosovskej otázky. Nielen srbský mediálny priestor zamestnávali počas leta rôzne protichodné teórie, ktoré sa vykryštalizovali do polooficiálnych správ aj z prostredia oficiálneho Belehradu o možnom vyriešení problému formou rozhraničenia, resp. prerozdelenia územia tak, aby sa Srbsku podľa „spravodlivejšieho“ kľúča ušlo niečo z kosovského koláča, ktorý však podľa rezolúcie OSN č. 1244 patrí celý Srbsku. Špekulácie potvrdil srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý sa pustil do úvah o možnej „záchrane“ severu Kosova obývaného Srbmi. Vučič sa preto dostal pod paľbu kritiky domácej opozície, ako aj do konfliktu s predstaviteľmi Srbskej pravoslávnej cirkvi. Srbský patriarcha Irinej apeloval, aby sa Srbsko samo nevzdalo okupovanej svätej srbskej zeme.

SPORNÉ ROZHRANIČENIE

Názory na možné rozhraničenie sa rôznia aj v Prištine, kde podľa tamojších jastrabov by bolo akékoľvek odstúpenie teritória vlastizradou. V albánskych médiách sa objavili aj špekulácie, že by Kosovo vymenilo severné Srbmi obývané oblasti za Albáncami osídlené oblasti na juhu Srbska v Preševskej doline. Reakcie prišli aj zo zahraničia. Časť európskych lídrov, ako napríklad Angela Merkelová, trvajúcich na „územnej celistvosti“ Kosova, sa „zásadovo“ postavila proti úvahám o deľbe Kosova (hoci po rozhovore s D. Trumpom svoj postoj zmiernila). Prezident Vučič v tejto súvislosti správne poukázal na skutočnosť, že tí, ktorí rozdelili pred pár rokmi Srbsko, dnes, keď možno aspoň zmierniť túto krivdu, trvajú na zásade nemennosti hraníc. Aj keď na druhej strane treba uznať, že „mutti Merkelová“, hoc to tak ani nemyslela, má naozaj pravdu v tom, že správne by sa medzinárodné spoločenstvo malo držať  zásady nemennosti hraníc ‒ pritom by však muselo rešpektovať spomínanú rezolúciu 1244, podľa ktorej je Kosovo súčasťou Srbska.

Záležitosť je komplikovaná. Na jednej strane je pre Belehrad lákavá predstava zachrániť, čo sa ešte dá v zdanlivo prehratej bitke o Kosovo. To, čo však Vučič nezvykne veľmi akcentovať, je fakt, že týmto rozhraničením dôjde k faktickému uznaniu Kosova Srbskom. A tu treba zrejme vidieť celú podstatu problému. Uznaním Kosova by sa odstránili prekážky integrácie Srbska do EÚ, čím by sa fakticky podarilo eliminovať ruský vplyv v najdôležitejšej krajine západného Balkánu. Rusi sú si toho vedomí a v reakciách ruského ministerstva zahraničia sa zdôraznila podpora srbskej územnej celistvosti garantovaná rezolúciou 1244.

PARÍŽSKA PONUKA

Srbský server Vesti online priniesol, odvolávajúc sa na francúzske zdroje, informáciu, že možná dohoda o Kosove by sa mohla uzavrieť v Paríži už v novembri v rámci spomienky na sté výročie ukončenia prvej svetovej vojny. Srbi by dohodou získali sever Kosova, čo by zároveň mohlo otvoriť otázku rozdelenia Bosny a Hercegoviny na podobnom princípe. Práve pre takúto logicky sa črtajúcu alternatívu sa za delenie Kosova vyslovil aj prezident Republiky Srbskej Milorad Dodik, ktorý neraz vyjadril túžbu po osamostatnení, resp. únii so Srbskom. Poznajúc logiku západného modelu riešenia balkánskej otázky však podobné „hrátky“ na tému  rozpadu Bosny vyzerajú  skôr len ako návnada na oklamanie srbských lídrov, ktorých chcú nalákať na uznanie Kosova v očakávaní, že zámenou dostanú Republiku Srbskú. V záujme USA však nie je delenie Bosny, ale naopak likvidácia Republiky Srbskej ‒ poslednej bašty ruského vplyvu na Balkáne. Svedčia o tom aj americké prípravy na nadchádzajúce voľby v Bosne, ktoré sa majú uskutočniť v októbri.

MACEDÓNSKE REFERENDUM

A na nakoniec sa späť vraciame k Macedónsku, kde sa najnovšie kolo riešenia balkánskej otázky vlastne začalo. Podmienkou vstúpenia macedónsko-gréckej dohody do platnosti bolo, že riešenie dohodnuté dvoma lídrami schvália občania Macedónska v jesennom referende. Vzhľadom na skutočnosť, že macedónsky národ je zatiaľ väčšinovo proti zmene názvu krajiny, je možné, že po referende budú nasledovať predčasné voľby. Do podpory odporu voči dohode na oboch stranách je aktívne zamiešané aj Rusko, ktoré sa preto dostalo do diplomatického konfliktu s Gréckom.

Meranie síl v súčasnej podobe studenej vojny medzi Ruskom a USA, resp. Západom na Balkáne, ešte nie zavŕšené a hra na balkánskej frontovej línii tohto konfliktu je stále otvorená ‒ uvidíme, čo prinesie jeseň.

Martin JARINKOVIČ - Foto: internet