Terajšia legislatíva Európskej únie komplikuje držbu historických zbraní. Aktuálne znenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ o strelných zbraniach a strelive, ktorú Slovenská republika ako členský štát EÚ má za povinnosť implementovať do nášho právneho systému, komplikuje činnosť klubom vojenskej histórie. Viete si predstaviť mušketiera bez kordu a muškety? Viac o tejto téme prezradil predseda Združenia klubov vojenskej histórie Slovenska Tibor DEVÁT.
- Na Slovensku pôsobí niekoľko klubov vojenskej histórie. Ich hlavnou úlohou je približovať súčasnej generácii autentickú rekonštrukciu významných vojenských operácií na našom území. Kedy sa začali u nás výraznejšie prejavovať?
Prvý oficiálny klub vojenskej histórie (KVH) bol založený už v roku 1990 po prijatí zákona o združovaní občanov a na MV SR doteraz zaregistrovali osemdesiat občianskych združení, ktoré majú v názve slovné spojenie „vojenskej histórie“. V deväťdesiatych rokoch najprv vznikali voľné zoskupenia priaznivcov vojenskej histórie a techniky, ktoré sa po určitom čase transformovali na občianske združenia. V roku 2003 na to reagoval aj prvý slovenský zákon o strelných zbraniach a strelive, ktorý reflektoval aj na rozmach používania expanzných zbraní. Tento zákon pre potreby KVH dobre slúžil až do roka 2015, keď vznikla povinnosť ohlásiť polícii vlastníctvo dovtedy voľno predajnej zbrane kategórie D. Je pravda, že expanzné zbrane na cvičné strelivo sa v tom období mohli voľne predávať osobám od osemnástich rokov, pričom predajca bol povinný zaregistrovať iba tú prvú osobu, ktorej zbraň predal. Ďalší reťazec predajov takýchto zbraní už nebolo možné skontrolovať. Ak by išlo iba o novovyrobené expanzné zbrane, ktoré pre použitý materiál neboli vhodné na úpravu pre streľbu ostrým strelivom, nebol by v tom nijaký problém. Ale podľa vtedy platných predpisov mohli puškári oficiálne vyrábať expanzné zbrane z pôvodne vojenských zbraní, a to často len veľmi jednoduchou úpravou hlavne. Tieto zbrane sa zneužívali na výrobu zbraní, z ktorých sa mohli strieľať klasické náboje s projektilom. Vzhľadom na ich dostupnosť a vzhľadom na to, že následné predaje sa už neevidovali, takéto reaktivované zbrane sa používali pri páchaní rôznej násilnej trestnej činnosti na Slovensku i v zahraničí.
- Ste predseda Združenia klubov vojenskej histórie Slovenska. Čo podnietilo jeho založenie?
Slovenská republika ako členský štát Európskej únie mala a má za povinnosť implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o strelných zbraniach a strelive do nášho právneho systému. Toto sa nepodarilo v roku 2018, a tento rok by sa tak už malo stať. Našu činnosť môže výrazne obmedziť opatrenie, ktorým sa majú vrátiť expanzné zbrane kategórie D do pôvodných kategórií, z ktorých boli prerobené. Problém je v tom, že na expanzné zbrane súčasnej kategórie D, ktoré boli v minulosti voľnopredajné od osemnástich rokov, sa v zmysle implementačnej smernice očakáva držanie zbrojného preukazu (ZP) skupiny F, čiže na múzejné alebo zberateľské ciele, lenže za rovnakých podmienok ako u držiteľov ostrých strelných zbraní od dvadsaťjeden rokov. Máme za to, že expanzné zbrane možno vo všeobecnosti považovať za nesmrtiace, nevhodné na reálne použitie, nevhodné na obranu ani útok. Preto by logicky mali byť podmienky a postup na získanie ZP na expanzné zbrane diametrálne odlišné od podmienok a postupu na získanie ZP na skutočnú ostrú strelnú zbraň. Hlavným cieľom ZKVHS je teda ochrana práv a právom chránených záujmov KVH najmä v oblastiach držby, prezentácie, používania a vlastnenia historických palných, ako aj chladných zbraní a ich replík, historických odevov a rovnošiat, historických nástrojov, prístrojov, zariadení a vozidiel a v neposlednom rade uskutočňovania rekonštrukcií historických bojov, ukážok bojovej činnosti, kultúrnych a pietnych podujatí súvisiacich s vojenskou históriou.
- Do akej miery sú KVH spájané s druhou svetovou vojnou?
Repliky uniforiem, výstroja a výzbroje vojakov z obdobia druhej svetovej vojny sú najdostupnejšie a najrozšírenejšie. Preto, pochopiteľne, prevláda reanimácia udalostí z tohto obdobia. Naše združenie v súčasnosti združuje tridsaťtri KVH z celého Slovenska, pričom členstvo ďalších klubov sa pripravuje. Absolútna väčšina členov KVH sa zaoberá najmä obdobím druhej svetovej vojny, v menšej miere obdobím prvej svetovej vojny a následne inými historickými obdobiami. Z toho logicky vyplýva, že na svoj dobový výstroj a rovnošatu potrebujú aj príslušnú „služobnú“ strelnú či chladnú zbraň.
- Aké aktivity pripravujete?
Rekonštrukcia bojov je činnosť najviac viditeľná aj najviac navštevovaná, lenže to je len časť našej činnosti. Okrem toho robíme rôzne výstavy a prezentácie vojenského výstroja, vojenskej výzbroje a techniky. Zúčastňujeme sa na pietnych aktoch spolu s vojakmi OS SR, staráme sa o vojnové hroby a pietne miesta, reštaurujeme dobovú vojenskú techniku a staviame repliky nedostupnej originálnej techniky. Organizujeme besedy a stretnutia s vojnovými veteránmi, bývalými partizánmi. Robíme výskum a bádame v oblasti vojenskej histórie. Publikujeme, prednášame, robíme historickú osvetu. Spolupracujeme so širokou škálou organizácií, navštevujeme vojenské múzeá po celom svete. Pátrame po žijúcich pamätníkoch a ich potomkoch alebo po dochovaných vojenských dokumentoch a fotografiách.
- Neustála údržba strelných zbraní a vojenskej technicky si vyžaduje nemalé finančné prostriedky. Akým spôsobom financujete túto činnosť?
Zväčša ide o vlastné zdroje a vlastný voľný čas. Väčšina klubov vyberá od svojich členov aj členské poplatky. Občas sa objaví nejaký sponzorský dar a veľkým prínosom pre našu činnosť sú dary dvoch percent z daní.
- Vo vašich radoch je aj niekoľko členov Matice slovenskej. Ako vnímate súčasné postavenie tejto národnej ustanovizne?
Činnosť Matice slovenskej vnímame ako veľmi dôležitú a prospešnú pre celý národ. Pomáha nám zachovať svoju národnú hrdosť a identitu. Preto s ňou na základe dobrých skúseností veľmi radi spolupracujeme a zúčastňujeme sa na jej podujatiach.
Zhováral sa Matej MINDÁR ‒ Foto: Michal PETRILÁK, SNN