Blackout je out

thumbnail

KOMENTÁR

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Je to zlý sen alebo scenár hororového filmu? Premiér Igor Matovič v záujme reštartu ekonomiky pripúšťa aj „blackout“, a to čo najskôr. Vníma to nie ako kváziriešenie, ale ako jednu z dvoch ciest, akou by sme sa vraj mohli vydať. Druhou je pokračovať v opatreniach ako doteraz a počítať s tým, že by mohli trvať mesiace až rok. Aj keď už pár dní tento termín na verejnosti nespomenul, úplne ho nevyvrátil. Vláda však rozhodla, že v pondelok 20. apríla predstaví systém ako oživiť ekonomiku. Z tohto hľadiska je teda blackout asi už "out".

Podľa slov premiéra, ktoré stále platia, by sa „vypnutie“ krajiny  uskutočnilo ešte pred letom. Premiér Matovič často spomína vo svojich vystúpeniach pojem blackout. Správne však má používať výraz lockdown. Toto slovo sa používalo aj v Spojených štátoch amerických počas rozpočtovej krízy, keď museli zatvoriť všetky úrady. Výraz blackout doslovne znamená stratu vedomia, používajú ho aj užívatelia drog, je to moment, keď sa dostanú do úplného tranzu, pri ktorom odpadnú. Premiér na tlačovej konferencii prvého apríla, čo zjavne nemyslel ako aprílový žart, predostrel niekoľko variantov, ako by si predstavoval „blackout“, no detaily si vraj necháva na diskusiu s odborníkmi a scenáre dal prepočítať Inštitútu zdravotnej politiky. Zazneli úvahy napríklad o totálnom uzavretí hraníc či o prísnej izolácii ohrozených skupín, akými sú dôchodcovia. Mobilita ľudí by sa znížila na minimum, dodržiavala by sa vojenská disciplína a fungovalo by vojenské zásobovanie. Podľa Matoviča by takýto dočasný stav umožnil naštartovať ekonomiku. Odborníci a ekonómovia však dvíhajú varovný prst. Plošný blackout by ekonomiku ochromil. Bolo by to drastické riešenie, ktoré by Slovensko stálo miliardy eur.

Matovič upozornil, že ako krajina môžeme byť aj o rok, ak nebude vyvinutá vakcína, v takom móde, ako sme dnes. „A to je dlhodobá ekonomická smrť. Je to môj názor aj názor viacerých ekonómov,“ povedal Matovič. Slovensko má v tejto situácii podľa premiéra dve možnosti. Jedna je, že bude mať nízke počty infikovaných, ale bude ekonomicky zomierať. „Druhá možnosť je taká, že urobíme s vírusom krátky proces, ako to urobili v čínskom Wu-Chane,“ doplnil premiér.

Blackout si vie predstaviť čím skôr a predbežne hovoril o trvaní v rozsahu troch týždňov. Automobilky aj iné fabriky by boli zatvorené, ľudia vojensky disciplinovaní, každý by musel mať dostatok životných potrieb, zásobovanie by muselo fungovať naďalej zrejme pomocou armády. Hranice by boli hermeticky uzavreté a ľudia, ktorí žijú za hranicami a za prácou denne dochádzajú napríklad z Rakúska, by si museli vybrať, na ktorej strane budú v tomto období žiť. Prerušila by sa aj striedavá starostlivosť o deti pri rodičoch, ktorí žijú oddelene.

Lenže je tu jedno veľké lenže: V prípade ohrozenia života a zdravia vinou pandémie umožňuje ústavný zákon vyhlásiť iba núdzový, a nie výnimočný stav. Uviedol to docent ústavného práva Marek Domin z Katedry ústavného práva na Univerzite Komenského v Bratislave. „Výnimočný stav možno vyhlásiť v prípade teroristického útoku či rozsiahlych pouličných nepokojov alebo iných podobných útokov na majetok, pokiaľ podstatne ohrozujú alebo narúšajú bezpečnosť a verejný poriadok,“ uviedol Domin. Opiera sa pritom o ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Za súčasnej situácie by mohol byť podľa právnika vyhlásený výnimočný stav iba v prípade, ak by sa ku pandémii pridali ďalšie okolnosti. Podľa analytika INESS Martina Vlachynského by bolo vypnutie štátu drastické rozhodnutie, ktoré by ďalej výrazne prehĺbilo súčasnú krízu. „Každý týždeň by znamenal zníženie HDP o viac ako miliardu eur. Malo by zmysel, ak by mala zabrániť rozsiahlym stratám na životoch,“ konštatuje analytik. Vlachynský kritizuje aj model, z ktorého premiér vychádza.  „Takéto rozhodnutie by malo byť v prvom rade postavené na dátach z terénu. Bohužiaľ, kvôli stále veľmi nízkej miere testovania neviem povedať, ako dobre doterajšie opatrenia fungujú,“ uviedol analytik.

Minister hospodárstva Richard Sulík rovnako ako ďalší kolegovia v kabinete s Matovičovým nápadom od jeho zverejnenia tiež nesúhlasia. Sulík takisto kritizuje to, že o všetkom by podľa Matoviča mali rozhodnúť občania v akomsi kvázireferende. Nuž, je to riadny alibizmus – vymyslieť niečo absolútne nezmyselné, dať si to akože schváliť občanmi, a keď sa to zvrhne na katastrofu, obviniť občanov, že to nezvládli a on je v tom nevinne...

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.