Bohyňa s neznámym otcom

thumbnail

POZNÁMKA Ivana BROŽÍKA

Spravodlivosť je bohyňa. Prakticky odjakživa. Teda minimálne od čias starého Ríma. Za otca Justície niekedy pokladali Jupitera, inokedy Saturna. A tu niekde sa začali spájať so spravodlivosťou aj problémy. Záviselo iba od miery empatie v civilizovanosť a nedotknuteľnosť základných atribútov práva, do akej miery stála spravodlivosť vzpriamená a kde a kedy sa hrbila. Inak, je dobré pripomenúť si kedysi notoricky známu symboliku spravodlivosti. Podobu bohyne Justície si Rimania osvojili zo starovekého Grécka a stelesnili ju v podobe mladej ženy, ktorá vo svojich rukách pevne zviera váhy (najčastejšie v ľavej ruke) a dvojsečný meč (v pravej ruke). V dnešnej podobe je zobrazovaná i s páskou cez oči a niekedy môže stáť na mešci s peniazmi, čo symbolizuje nepodplatiteľnosť, alebo na hadovi, ktorý znamená v premenenom význame zločin, poprípade konkrétnych porušovateľov spravodlivosti a zákonnosti.

Na Slovensku prekopávame spravodlivosť doslova ako potenciálne nálezisko zlatého pokladu. Doterajší mechanizmus potreboval zmeny, s tým možno súhlasiť. Ale tu nejde a nemôže ísť o výmenu nejakej chybnej súčiastky, a to ešte takmer v skrátenom legislatívnom konaní. Ak sa majú v súdnictve uskutočniť zmeny, ktoré budú na prospech spravodlivosti na Slovensku, potom ide o proces presahujúci svojím rozmerom jedno volebné obdobie. Teda štyri roky, nie tri-štyri mesiace aj s predĺžením verejnej diskusie ako „láskavej“ formality a zdania blahosklonnej demokratickosti.

Sudcovia Slovenskej republiky s novou súdnou mapou, ktorá je už pripravená v paragrafovom znení v návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov, ktorý je toho času v medzirezortnom pripomienkovom konaní, nesúhlasia. Zdôrazňujú, že nová súdna mapa zásadným spôsobom mení usporiadanie súdov v rámci Slovenskej republiky, je neprimeraným zásahom zákonodarnej a výkonnej moci do súdnej moci, sťažuje prístup občanov k súdu a porušuje záväzky Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie v otázke nezávislosti súdnictva a práva na prístup k spravodlivosti a nerieši zásadné problémy terajšieho súdneho systému – preťaženosť niektorých súdov, dĺžku súdneho konania, vymožiteľnosť práva, nedostatočné technické a personálne obsadenie a pod. Dôvodnosť ich obáv o smerovanie reformy justície potvrdila svojím vyjadrením Poradná rada európskych sudcov stanoviskom predsedníctva. Mnohé odborné výhrady sudcovia opakovane prezentovali Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky prostredníctvom stanovísk sudcovských rád a stanovísk predsedov súdov, avšak neboli zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky absolútne akceptované, dokonca boli až znevažované. S plnou vážnosťou sudcovia teda upozornili na to, že schválením novej súdnej mapy sa vystavuje celá spoločnosť riziku ďalekosiahlych negatívnych následkov, v dôsledku ktorých sa spomalí súdne konanie a sťaží prístup občanov k spravodlivosti. Sudcovia preto navrhujú návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov stiahnuť z legislatívneho procesu a pripraviť zmenu súdnej mapy za účasti sudcov a odbornej diskusie tak, ako sa to legitímne očakáva v právnom štáte demokratickej krajiny.

Je zaujímavé aj nasledujúce vyhlásenie sudcov: „Vyjadrujeme výrazné znepokojenie nad tým, ako predseda Súdnej rady SR prof. JUDr. Ján Mazák, PhD., vykonáva svoju funkciu na prezentovanie čisto svojich osobných názorov, ktoré v mnohých prípadoch prezentuje ako názor celej súdnej rady, čo je neprípustné predovšetkým vo vzťahu komunikácie s európskymi inštitúciami. Zároveň upozorňujeme na to, že jeho vyjadrenia hraničia s neprimeranými útokmi na sudcovský stav, prispievajú k znižovaniu dôveryhodnosti občanov k súdnej moci a k manipulácii s právnym povedomím a s verejnou mienkou občanov Slovenskej republiky. Za takéhoto stavu pôsobenia predsedu Súdnej rady SR musíme konštatovať, že nemá a ani nemôže mať našu dôveru.“

Lenže – tu bude ten pes zakopaný. Justícia nemá otca, teda má, ale mnohých, a to je nerobí dobre. Zmocnila sa jej macocha – momentálna moc ‒ a posiela ju takmer bez hanby v decembri na jahody do lesa. V čase pandémie, keď je pozornosť obrátená niekam úplne inam, si to, okrem samotných sudcov, takmer nikto nevšimne. Teda možno aj áno, ale keď už bude neskoro.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.